Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/45/2012 z 23. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 23. mája 2012, sp. zn. 5CoE/45/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8811210889.1 Krajský súd Prešov | 5CoE/45/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8811210889.1 | 2012-05-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf13e2d8-ee27-4f41-a338-8748750c7dfb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8811210889.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/45/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811210889
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811210889.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 36 432 105, práv. zast.: Advokátska kancelária ADVOKÁTI s.r.o., Klariská 7, Bratislava,
ICO: 36 715 638, proti povinnému X. P., r.č. XXXXXX/XXX, D. XXX, štátny občan SR, o vymoženie
pohľadávky 504,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 9Er/694/2011-13 zo dňa 13.12.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja
Dembického, Exekútorský úrad Košice zo dňa 25.11.2011, doručenú Okresnému súdu Vranov nad
Topľou dňa 28.11.2011, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, § 1 ods.2 druhá veta
Obchodného zákonníka, § 52 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka, ust. § 53 ods.1,4 Občianskeho
zákonníka, ust. § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a článkom 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Zároveň uviedol čl. 6 ods.1, článok 2 písm.a/, článok 3 ods.1,3 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 a citoval prílohu Smernice č. 93/13/EHS ods.1 písm.q/.

Súdu prvého stupňa bolo z jeho rozhodovacej činnosti a z reklamnej kampane Poštovej banky, a.s.
vo verejných médiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že táto spoločnosť ako bankový subjekt
podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované ako „pôžička") širokému,
nešpecifikovanému okruhu osôb. Pôvodný oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie
dodávateľa.

Súd prvého stupňa taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako
fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa.

Na základe uvedeného, exekučný súd vyhodnotil úverovú zmluvu medzi Poštovou bankou, a.s. ako
dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom (§ 497 a nasl. Obch. zákonníka) ako spotrebiteľskú zmluvu
(§ 52 ods. 1 Obč. zák.).



Podľa článku 9, bodu 9.2 všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, zmluvné strany sa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo
súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ. a.s., IČO: 35 862 882, ....

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Svoj názor súd prvého stupňa opiera o to. že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si
spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Rozhodca ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie
príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich .sa ochrany spotrebiteľa.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na základe
uvedeného súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak ako to žiada oprávnený
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy konania, spolu vo
výške 29,81 Eur. Oprávnený namietal, že povinný si svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere
nesplnil, a to napriek upomienkam zaslaných Poštovou bankou, a.s., ako aj predsporovej výzve zaslanej
oprávneným. Z tohto dôvodu oprávnený v súlade so Zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a uplatnil svoju splatnú pohľadávku voči povinnému žalobou na
rozhodcovskom súde. Povinný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k žalobe a nezaujal žiadne stanovisko
k vzniknutej situácii. Rozhodcovský súd tak rozhodol v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní
na základe jemu predložených dôkazov. Ďalej oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Poukázal na to, že novelou Občianskeho zákonníka zákon č. 568/2007 Z.z.. nadobudlo dňa 1.1.2008
účinnosť ust. § 54 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka. Podľa dôvodovej správy k uvedenému
paragrafu, je predmetná rozhodcovská doložka v súlade so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby
si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Oprávnený zároveň poukázal
na ust. § 93b ods.1,2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 30.11.2009 Oprávnený
predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy súčasne s úverovou zmluvou plnil povinnosť,
ktorá mu vyplýva z ust. § 93b ods.1 Zákona o bankách. Následne citoval ustanovenie Smernice Rady
č. 93/13/EHS - príloha, podmienky uvedené v čl. 3 ods.3 bod 1 písm.q/, pričom uviedol slovenskú
verziu, anglickú verziu a českú verziu. Mal za to, že slovenský preklad uvedeného ustanovenia je
chybný. Namiesto spojenia riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, malo



byť správne použité slovné spojenie „predkladal spory na riešenie výhradne v rozhodcovskom konaní,
na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov“. Tvrdil, že rozhodcovský rozsudok predstavuje
prekážku rez iudicata a podľa ust. § 159 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) je
tak výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku záväzný a nezmeniteľný vo vzťahu k účastníkom
konania a pre všetky orgány. Je záväzný aj pre exekučný súd. Podľa ust. § 45 ods.1 písm.c/ Zákona o
rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený skúmať výlučne súlad plnenia, na ktoré povinného
zaviazal rozhodcovský súd so zákonom, respektíve dobrými mravmi. Poukázal na rozsudok Súdneho
dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 29.1.2008 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira, bod 35. A 37. Ďalej poukázal na znenie ust. § 153 ods.3 O.s.p. s tým, že o neprijateľnosti
podmienky v spotrebiteľskej zmluve môže rozhodnúť súd aj bez návrhu vždy rozsudkom, pokiaľ ide o
sporové konanie. Uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať v exekučnom konaní, keďže exekučný
súd rozhoduje výlučne uznesením a exekučné konanie je konaním nesporovým. Exekučný súd je
oprávnený skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, tzv. formálnu a materiálnu stránku
vykonateľnosti tohto titulu, nie vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Okresný
súd Vranov nad Topľou tak nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať povahu rozhodcovskej doložky
vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý má charakter rei iudicatae
a predstavuje tak prekážku veci rozhodnutej a zároveň vzhľadom na nedostatok právomoci v zmysle
ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku v nadväznosti na čl.2 ods.2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR,
podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca odvolaniu oprávneného nevyhovel a predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný
rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní.
Uvedený postup umožňuje ust. § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b)
alebo c).

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje na to, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Je nutné konštatovať, že úver poskytnutý právnym
predchodcom oprávneného takúto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností aj Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2005 ), ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca oprávneného mal



v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nikto netvrdil, že by poskytnutý
úver nemal charakter úveru spotrebiteľského.

Podľa dohodnutých zmluvných podmienok, akékoľvek spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami sa
mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie tejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 1.1.2008. Občiansky zákonník
účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v § 53 vždy spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 OZ nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), je potrebné hovoriť
v danom prípade o absolútnej neplatnosti, pôsobiacej bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú súd
musel prihliadať z úradnej povinnosti.

Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, ktorým je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže
vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v zmysle § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určitom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.),
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Poukazujúc na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a povinnému v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.