{"guid": "2fcb72ce-b4e5-489c-8bb1-86587d6b13a8:cf87bbe6-5677-429d-b903-966595512704", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7906213843.1", "spisova_znacka": "1CoE/67/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoE/67/2013 z 30. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 30. júla 2013, sp. zn. 1CoE/67/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7906213843.1", "identifikacne_cislo": "7906213843", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Katarína Hlinková", "sudca_id": 566, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-katarina-hlinkova-566", "datum_vydania": "2013-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf87bbe6-5677-429d-b903-966595512704", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7906213843.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7906213843.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7906213843.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/67/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906213843
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7906213843.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej T. Y. T. T. L. P., Y. B., R..I.. Š. Č.. XXX, B., proti
povinnému Q. T.. T. I..N.., T. T. L. O. Q. Č.. XXX/l, o vymoženie 38,31 eura s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, Jantárová č. 30, pod sp. zn. Ex
1364/2006, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 27.06.2011, č. k.
22Er/1343/2006-17, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Sokolom  vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a uložil povinnosť oprávnenej  nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi  vo výške 32,46 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávnenej  na vykonanie exekúcie a exekučného titulu,
ktorým je rozhodnutie  Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov zo dňa  10. 4. 2006 č. 700-39100154806-
GC04/06  poveril  vykonaním exekúcie  na uspokojenie nároku oprávnenej  súdneho exekútora JUDr.
Jána Sokola.  V priebehu exekúcie súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v ďalšom
texte aj: \"Exekučný  poriadok\")  z dôvodu, že povinný  bol  na základe uznesenia Okresného súdu
Košice I zo dňa 22.10.2008 č.k. 28Cbr 117/2007-22 z obchodného registra vymazaný.  S poukazom
na ustanovenia § 103 a §104 Občianskeho súdneho poriadku súd prvého stupňa skúmal podmienky
konania a  následne podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a túto zastavil.

O trovách exekúcie  rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože povinný bol
vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania
a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na náhradu trov exekúcie vo výške 32,46 euro
zaviazal oprávnenú.  Priznané trovy exekúcie podľa vyhlášky č.  288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (v znení účinnom do 30.04.2008- v ďalšom texte aj \"vyhláška\" ) pozostávajú  z
časovej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky ) v sume 6,64 euro, z paušálnej odmeny vo
výške 13,28 euro (§ 14 ods.  písm. b/ a ods. 3 a § 15 ods.1  vyhlášky ),  náhrady hotových výdavkov v
sume 8,56 euro (§ 22 ods. 1 vyhlášky ) a  DPH vo výške 3,98 euro.

Proti tomuto uzneseniu podala  včas odvolanie oprávnená. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie,
alternatívne   napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Namietala, že podľa ustanovenia  § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie, je však povinný zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Ide o
možnosť a nie povinnosť súdu uložiť nahradenie nevyhnutných  trov exekúcie oprávnenému a to za
splnenia zákonných podmienok. Je povinnosťou súdu zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie
nároku boli účelné a súčasne či prichádza do úvahy procesné zavinenie oprávnenej.  Uviedla, že
nie je možné od nej očakávať, aby  predvídala zastavenie exekúcie, ktorá začala dňa 21.11.2006 a
povinný bol z obchodného registra vymazaný  až dňa 27.10.2009. Nie je  preto splnený ani jeden zo
zákonných dôvodov, pre rozhodnutie o uložení povinnosti  náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi,
pretože za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. Taktiež
poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 07.08.2008 sp. zn. I. ÚS 256/2008,  podľa ktorého
samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.

Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdiť, keď sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu obsiahnutou v odôvodnení
uznesenia.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávnenej proti
jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Na základe podaného odvolania odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej  v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,  a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie odvolacej námietky žalobkyne vo vzťahu k nároku
súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu výmazu
povinného ako právnickej osoby  spoločnosti z obchodného registra.

Posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 12.10.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávnenej  na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Po začatí exekučného
konania došlo dňa 27.10.2009 k výmazu povinného z Obchodného registra Okresného súdu Košice I,
a to a základe rozhodnutia tohto súdu zo dňa 22.10.2008, sp. zn. 28Cbr/117/2007-22.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 veta prvá tohto ustanovenia,
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora
rozhodne o ich výške (odsek 3).

Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša
alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto
situáciu predpokladá ustanovenie  § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy
exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného, alebo ak sa exekúcia zastaví



z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia exekúcie. V predmetnej
veci bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra na základe
rozhodnutia Okresného súdu Košice I zo dňa 27.10.2009, sp. zn. 28Cbr/117/2007.  Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. januára 2012, sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 konštatoval, že v
prípade, ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil,
prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/  Exekučného poriadku z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, teda z
dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať,
ktorým v danej veci je strata hmotnoprávnej aj procesnej spôsobilosti povinného, neznamená to, že pri
rozhodnutí o trovách exekúcie, nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnosť' povinného, ak táto vyplýva
z predložených dôkazov. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Za danej situácie teda nie je potrebné posudzovať, či oprávnená zavinila  zastavenie exekúcie podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže toto ustanovenie sa na náhradu trov exekúcie v posudzovanom
prípade neaplikuje. Rovnako je irelevantná aj okolnosť, či oprávnená mohla predvídať dôvod zastavenia
exekúcie, pretože  táto skutočnosť sa zohľadňuje len pri náhrade trov exekúcie, ktorá sa začala do
31. januára 2002 (§ 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 v spojení s ust. § 235 ods. 2
Exekučného poriadku).

Súd prvého stupňa postupoval správne, ak oprávnenú  zaviazal na náhradu trov exekúcie, preto odvolací
súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne.

V odvolacom konaní bola oprávnená neúspešná, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
jej nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Uvedené   rozhodnutie  bolo  prijaté  senátom  Krajského  súdu  v  Košiciach  pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Er/1343/2006", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}