Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/96/2013 z 12. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 12. júna 2013, sp. zn. 6Tos/96/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2113010326.1 Krajský súd Trnava | 6Tos/96/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2113010326.1 | 2013-06-12 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TZ, § 155 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe84caa1-f669-43e0-a476-5fa691c4cfec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2113010326.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/96/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113010326
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2113010326.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Ivana
Ilavského a JUDr. Pavla Sládka, v trestnej veci odsúdeného Q. H., v konaní o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2013, prejednal sťažnosť
odsúdeného, ktorú si podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave sp. zn. 2PP/21/2013 zo dňa
26.04.2013, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Q. H. sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona zamietol
žiadosť odsúdeného Q. H. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva na základe rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn.
1T/162/2010 zo dňa 10.01.2011, a tiež na základe rozsudku toho istého súdu sp. zn. 2T/39/2009 zo
dňa 28.04.2009.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného Q. H. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dospel k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka
uvedená v § 66 odsek 1 Trestného zákona. Okresný súd bol toho názoru, že táto materiálna podmienka
nebola splnená pre menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného, a tiež preto, že odsúdený už
bol vo výkone trestu odňatia slobody, a teda v minulosti mal možnosť preukázať, že výkon trestu splní
svoj účel, a viacej sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak opakovane sa dopustil ďalšej trestnej
činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Za dôležité mal aj okresný súd to, že u odsúdeného
ani alternatívny trest vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uložený mu v
minulosti nesplnil svoj účel a odsúdený sa aj počas skúšobnej doby určenej mu pri podmienečnom
odklade trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel, v skúšobnej dobe sa taktiež dopustil ďalšej trestnej
činnosti. Teda možno povedať, že odsúdený má sklony k páchaniu trestnej činnosti, a teda nemožno
jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má u neho pozitívny výchovný vplyv. V jeho
osobe sa jedná o všeobecného recidivistu a za tejto situácie aj napriek tomu, že počas výkonu trestu si
vytvára podmienky pre získanie disciplinárnych odmien, táto skutočnosť sama o osebe nepredstavuje
dôvod, pre ktorý by malo byť vyhovené jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu na
slobodu.

Proti tomuto uzneseniu si podal sťažnosť odsúdený, ktorú aj odôvodnil. Pokiaľ okresný súd poukazuje na
jeho kriminálnu minulosť, takáto argumentácia je podľa jeho názoru neprimeraná a smeruje nad rámec
zákona. Všetky súdom uvádzané dôvody majú spoločný základ, a to je jeho predchádzajúce odsúdenie,
ktoré však nie sú v ničom z hľadiska rozhodovania rozhodujúce. Inštitút podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody sa primárne dotýka výkonu trestu a až následne, súd mal prihliadať na
ďalšie skutočnosti, či zistenia.



Odsúdený preto požiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a v merite veci sám
rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
uznesenia a dospel k záveru, že okresný súd pri posudzovaní žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodol v súlade so zákonom.

Skúmajúc procesný postup okresného súdu, krajský súd zistil, že tento pri posudzovaní žiadosti
odsúdeného postupoval striktne podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, zadovážil si všetky
relevantné dôkazy potrebné pre takéto rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne
i v ich súhrne v súlade s pravidlami logického uvažovania a dospel k správnemu záveru, že pre prípadné
podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu nie sú splnené materiálne podmienky.

Vzhľadom na obsah námietok odsúdeného treba podotknúť, že pri posudzovaní, či odsúdená osoba po
prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život , alebo nie, nezostáva
okresnému súdu nič iné, len posudzovať, aké sklony táto osoba prejavovala v minulosti, aký rešpekt mala
k pravidlám spoločenských a právnych noriem a z toho musí usúdiť, či je predpoklad, že v budúcnosti
povedie riadny život, alebo nie.

Okresný súd takto správne postupoval, keď bral do úvahy, že počas pobytu na slobode sa odsúdený
opakovane dopúšťal trestnej činnosti napriek tomu, že bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, rovnako
tak sa dopúšťal trestnej činnosti aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a preto nie je k
dispozícii rozumný argument, že by bolo možné očakávať, že po prípadnom prepustení z výkonu testu
odňatia slobody sa bude odsúdený správať tak, že radikálne zmení svoje správanie oproti minulosti a
trestnej činnosti sa bude vyhýbať. Pre takúto prognózu ani krajský súd nemá žiadny dôvod.

Sú potom spochybniteľné námietky odsúdeného v tom smere, že pri rozhodovaní sa brala do úvahy jeho
minulosť. Z ničoho iného len práve z jeho minulosti, možno vyvodiť prognózu budúceho jeho správania
počas pobytu na slobode.

Z týchto dôvodov preto krajský súd mal za to, že rozhodnutie okresného súdu v tomto ohľade je
transparentné a je v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak zistí, že
nie je dôvodná.

Krajský súd zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, a preto o nej rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.