Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/272/2011 z 3. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. apríla 2013, sp. zn. 26Sd/272/2011, ECLI:SK:KSBB:2013:6011201151.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/272/2011 | ECLI:SK:KSBB:2013:6011201151.1 | 2013-04-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b50584b-6a42-4b43-8487-b8f3bb0926ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6011201151.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/272/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201151
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6011201151.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky A. J.
W., nar. XX. R. XXXX, bytom V. X - J., Y. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X z 12.augusta 2011 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12.augusta 2011 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu
trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 9.decembra 2010, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20%-
nej miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú,
preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože priznané percento jej zníženej
pracovnej schopnosti nepovažovala za správne a zodpovedajúce jej zdravotným ťažkostiam, ktoré
konkretizovala.

V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu bola vypočutá dožiadaným súdom. Uviedla, že má
výhrady k záverom posudkového lekára, ktorý neuznal jej invaliditu, pretože nie je schopná práce.
Poukázala na to, že posudkoví lekári v Českej republike uznali jej invaliditu s tým, že jej pracovná
schopnosť jej znížená o 45%. Uviedla, že subjektívne pociťuje pokles svojej pracovnej schopnosti o 70%.
Poukázala na najnovšie krvné testy, v rámci ktorých boli zistené ďalšie zdravotné ťažkosti. Predložila
posudok o jej invalidite vypracovaný lekárskou posudkovou službou v Českej republike, aktuálne
alergologicko-imunologické nálezy zo septembra 2011 a októbra 2012, výsledok EKG vyšetrenia,
potvrdenia praktického lekára ohľadom obmedzení, vyplývajúcich z jej zdravotných ťažkostí.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov s ohľadom na jednoznačne stanovený pokles pracovnej schopnosti
navrhovateľky na úrovni 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo nenapĺňa predpoklady vzniku
invalidity.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov



pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a po doplnení
dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici z 21.februára 2013 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v
súlade zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný
dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o
viac ako o 40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú ale mieru poklesu určenú
pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, maximálne o 10%, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne
je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav ( § 71 ods. 1,6,7, 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 4, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy neurotických, stresových a somatomorfných porúch
vyjadriť v rozpätí 15-20%. Pri určení konkrétneho percenta je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti
v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného
a sociálneho zaradenia.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku
žiadosťou z 9.decembra 2010 prostredníctvom inštitúcie sociálneho poistenia Českej republiky.
Na základe tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky
Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 19.júla 2011 vychádzal z psychiatrických,
gastroenterologických, gynekologických, ORL a imunologických vyšetrení z priebehu roka 2011 a za
rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil poruchu s generalizovanou úzkosťou, ktorú
zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pod duševné choroby a poruchy správania,
neurotické, stresové a somatomorfné poruchy v zmysle kapitoly V., pol. 4, písm. a). Pokles pracovnej
schopnosti navrhovateľky vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku
uviedol, že 57-ročná navrhovateľka bola liečená na psychiatrii už v roku 1996 pre neznáme ochorenie.
Podľa psychiatrického nálezu trpí úzkostnou poruchou a preukázané sú aj hysterické črty osobnosti.
Ostatné psychické funkcie nie sú narušené, odmieta psychofarmaká. Táto porucha vykazuje známky
neurotickej, stresovej a somatomorfnej poruchy stredne ťažkej formy. Vzhľadom na polymorfnosť
úzkostných stavov považoval za adekvátny pokles jej pracovnej schopnosti na hornej hranici možného
percentuálneho rozpätia. Ostatné predložené lekárske nálezy nedokumentovali ochorenia, ktoré by boli
posudkovo závažné. Posudok vypracoval v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá sa odmietla k posúdeniu
svojho zdravotného stavu dostaviť. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo
zmenené ani po podaní jej opravného prostriedku, sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia.

Keďže navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici. Jej zdravotný stav bol posúdený opäť v jej neprítomnosti pre jej neúčasť bez relevantných
dôvodov a to na základe totožných odborných lekárskych nálezov s doplnením ORL vyšetrenia z
októbra 2011, imunologického vyšetrenia zo septembra 2011 a urologického vyšetrenia z októbra 2011.
Posudkový lekár dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho
častiach. V posudku uviedol, že pre zhodnotenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky
sú rozhodujúce jej psychické zmeny, pre ktoré bola liečená už v minulosti. Ide o úzkostné prejavy
s prítomnými sprievodnými zmenami osobnosti, stredne ťažkú formu, nakoľko neboli preukázané
ťažké obsedantné stavy. Podľa platnej právnej úpravy uvedenému stavu zodpovedá pokles pracovnej
schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, tj. na úrovni 20%. Konštatoval, že u
navrhovateľky neboli preukázané žiadne také pridružené ochorenia, ktoré by odôvodňovali percentuálne



zvýšenie, resp. by ich bolo možné samostatne hodnotiť na vyššej úrovni. Predložené imunologické
vyšetrenia neobjektivizovali jej subjektívne ťažkosti, prítomné boli len ľahké zmeny v imunologických
testoch, bez potvrdenia významnejšieho imunodeficitu. Akútne ochorenia dýchacích alebo močových
ciest boli preliečované podľa priebehu, príslušnou, aj antibiotickou liečbou, bez preukázania prechodu
do chronického procesu, v dôsledku čoho ich z posudkového hľadiska nemožno hodnotiť ako dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Zažívacie ťažkosti sú hodnotené len ako funkčný dyspeptický syndróm .

V rámci preskúmavacieho konania požiadal krajský súd posudkového lekára ústredia Sociálnej
poisťovne o dodatočné posudkové vyhodnotenie navrhovateľkou novo predložených odborných nálezov
a to alergologických vyšetrení z októbra 2012, EKG vyšetrenia z decembra 2008 a záznamov praktického
lekára od roku 2008 do roku 2011. Ani tieto odborné lekárske nálezy nezmenili jeho posudkový záver.
Doplnené lekárske nálezy predovšetkým z imunologického hľadiska preukázali úpravu v imunitnom
systéme a to autoimunitných markerov, bez zistenia významnejšieho imunodeficitu, s upravením
protilátok. Nálezy praktického lekára od roku 2008 vrátane EKG nedokumentovali chronický a trvalý
nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by mohol ovplyvniť skôr vyslovený posudkový záver.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade predložených
odborných nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil
žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri
posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľky
o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol
vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože podľa § 153 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení sú posudkoví lekári výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie
zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných
ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné
ochorenie, ktoré s ohľadom na jeho prejavy správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č.
4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného
percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil možnosť navýšenia určeného percenta zníženej pracovnej
schopnosti navrhovateľky pre ďalšie ochorenia ktorými trpí, pretože buď nezodpovedali požiadavke
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (dýchacie a urologické ťažkosti), prípadne nemali vplyv na
jej pracovnú schopnosť v zákonom predpokladanom rozsahu (minimálny imunologický deficit, ktorého
liečbou došlo k úprave).

Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je v zmysle cit. zákonných
ustanovení invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou o viac ako o 40%. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky bola posudkovým
lekárom sociálneho poistenia konštatovaná 20%-ná miera jej zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že
nebola uznaná za invalidnú. V dôsledku uvedeného rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím
vecne správne, keď navrhovateľke nepriznala invalidný dôchodok, pretože bez vzniku invalidity jej nárok
na invalidný dôchodok nevznikol.

Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemohlo ovplyvniť rozhodnutie Českej správy sociálneho
zabezpečenia o vzniku invalidity navrhovateľky I. stupňa so 45%-ným poklesom jej pracovnej schopnosti,
pretože právna úprava týkajúca sa vzniku nároku na invalidný dôchodok a kritériá pre jej uznanie nie sú
podľa právnej úpravy Slovenskej a Českej republiky totožné.



O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.