Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/134/2010 z 20. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. mája 2013, sp. zn. 11S/134/2010, ECLI:SK:KSNR:2013:4010200612.4 Krajský súd Nitra | 11S/134/2010 | ECLI:SK:KSNR:2013:4010200612.4 | 2013-05-20 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/406e158f-dec1-4f2c-a064-68a2ef7bd388 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4010200612.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/134/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4010200612
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4010200612.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: B. Z., bytom A. XXXX/XX,
C. G. M., zastúpený advokátom Mgr. PaeDr. Antonom Kušnírom, so sídlom Jána Reka 13, Žilina,
proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, priečinok 42/VD, Želiezovce, o
preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 03. 08. 2010 žalobu na vecne a miestne nepríslušný Okresný súd v Žiline, ktorý
uznesením č. k. 21S/73/2010-17 zo dňa 11. 08. 2010 vec postúpil tunajšiemu krajskému súdu v Nitre na
ďalší postup. Žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 07. 2010 č. ÚVTOS
9-161/21-2010, ktoré mu bolo doručené 28. 07. 2010 o nevyhovení jeho žiadosti o zahladenie všetkých
doposiaľ uložených disciplinárnych trestov, ktoré považuje za nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j
ods. 3 alebo ods. 2 OSP. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného
súdu v Žiline č. k. 34T 58/08 zo dňa 13. 02. 2009 za úmyselné trestné činy a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do II. NVS. Začiatok trestu bol dňom
29. 08. 2005. Do výkonu väzby ÚVV Žilina bol vydaný dňa 31. 08. 2005. Jeho správanie a vystupovanie
nebolo na požadovanej úrovni, nedostatky sa vyskytli v adaptačnej fáze, najmä v oblasti plnenia príkazov
a pokynov príslušníkov. Disciplinárne bol potrestaný trikrát, a to umiestnením do samoväzby dňa 14. 11.
2005 na dobu 15 dní za poškodenie majetku štátu v správe ústavu, dňa 08. 03. 2006 na dobu 5 dní
za nesplnenie príkazu príslušníka a opätovne dňa 17. 03. 2006 na dobu 5 dní za nesplnenie príkazu
príslušníka. Dňa 25. 07. 2006 bol premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou za účelom výkonu
trestu odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie bol zaradený
do diferenciačnej skupiny „C“. Jeho správanie a vystupovanie bolo spočiatku na požadovanej úrovni,
postupne ale došlo k zmene v negatívnom smere. Disciplinárne potrestaný bol dvakrát, a to dňa 26. 08.
2008 - celodenným umiestnením do uzavretého oddielu na dobu 7 dní za nesplnenie pokynu príslušníka
a obdobne dňa 02. 09. 2008 na dobu 10 dní za to isté porušenie. Z dôvodu neplnenia programu
zaobchádzania a negatívneho vplyvu na odsúdených bol žalobca dňa 09. 09. 2008 umiestnený do
oddielu s bezpečnostným režimom. Z dôvodu neplnenia účelu výkonu trestu bol na návrh riaditeľa ústavu
dňa 23. 01. 2009 menovaný preradený Okresným súdom Trnava na ďalší výkon trestu do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Do ústavu označeného žalovaného bol žalobca premiestnený dňa 24. 02.
2009 za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia a bol umiestnený



do oddielu s bezpečnostným režimom. Pracovne zaradený nebol. Vzhľadom k stabilizácii správania
menovaného, tomuto bolo dňa 10. 03. 2009 zrušené umiestnenie do oddielu s bezpečnostným režimom
a bol umiestnený do výchovného kolektívu so štandardným spôsobom zaobchádzania so zaradením do
diferenciačnej skupiny „C“. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 13. 02. 2009 č. j. 34T/58/2008
bol menovanému nariadený úhrnný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov,
so zaradením do I. NVS, ktorý zároveň zrušil výrok o treste vo výmere 7 rokov, uložený rozsudkom
Okresného súdu Žilina pod č. j. 5T 223/2005, z ktorého bol menovaný preradený na ďalší výkon trestu
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Poukázal na ust. § 39 písm. c/ a § 50 ods. 1 zákona a dodal, že menovaný dňa 19. 07. 2010 písomne
požiadal riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce o zahladenie všetkých doposiaľ
uložených disciplinárnych trestov počas výkonu väzby a výkonu trestu v zmysle § 61 ods. 1 a 4 zákona.
S menovaným bol dňa 28. 07. 2010 vykonaný pohovor, kde mu bolo vysvetlené, že k zahladeniu
disciplinárnych trestov nemá splnenú podmienku riadneho plnenia svojich povinností po dobu jedného
roka, t. j. plnenie stanovených cieľov programu zaobchádzania v celom rozsahu. Samotný fakt, že
počas obdobia jedného roka mu nebol uložený žiadny disciplinárny trest, nepostačuje na vyhovenie
jeho požiadavky. K dosiahnutiu inštitútu zahladenia disciplinárnych trestov mu boli ďalej navrhnuté
riešenia, a to jeho zaradenie do výchovného kolektívu s možnosťou účasti na organizácii a činnosti
oddielu, ako aj možnosti pracovného zaradenia, ktoré zo strany odsúdeného do podania správy neboli
akceptované. Dňa 27. 07. 2010 bola odsúdenému jeho žiadosť o zahladenia disciplinárnych trestov
zamietnutá riaditeľom ústavu ako neopodstatnená a odpoveď mu bola doručená písomne dňa 28. 07.
2010 pod č. ÚVTOS-9-161/21-2010. Inštitút zahladenia disciplinárnych trestov je realizovaný v zbore v
zmysle § 61 zákona v kompetencii príslušníka zboru s disciplinárnou právomocou, a nie v zmysle zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) na pojednávaní
(v neprítomnosti žalobcu) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

O návrhu žalobcu tunajší súd prvýkrát rozhodol uznesením vydaného dňa 28. 02. 2011 na č. l. 31 spisu
tak, že konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že oznámenie žalovaného nemá charakter
rozhodnutia a takýto postup nevyplýva ani zo šiestej hlavy zák. č. 475/2005 Z. z. Na odvolanie žalobcu
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31. 10. 2011 č. k. 4Sžo/21/2011-45 zrušil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže dospel k záveru, že „už zo samotného znenia písomnosti
z 27. 07. 2010, ktorú príslušný orgán zaslal žalobcovi pod č. ÚVTOS-9-161/21-2010, vyplýva, že ide o
písomnosť, ktorá hoci nie je označená ako „rozhodnutie“, má znaky rozhodnutia, obsahuje označenie
veci (ods. B. Z., odpoveď na žiadosť - zaslanie, kde sa uvádza, že jeho žiadosť o zahladenie ... zamieta
ako neopodstatnenú“). Následne žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie
advokáta na zastupovanie v tomto konaní. Uznesením zo 04. 04. 2012 (č. listu 66 spisu) súd žalobcovi
priznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP z dôvodu, že spĺňal podmienky, avšak
vzhľadom k tomu, že došlo k zmene ust. § 30 OSP vo vzťahu k ustanoveniu advokáta k súdom, keďže
táto právomoc bola odňatá súdu v zmysle novely OSP zákonom č. 332/2011 Z. z., s účinnosťou od
01. 01. 2012 a prešla do kompetencie Centra právnej pomoci. Žalobca sa obrátil na túto inštitúciu a
súd uznesením z 09. 10. 2012 konanie do právoplatného rozhodnutia Centra právnej pomoci prerušil.
Rozhodnutím zo 07. 11. 2012 sp. zn. N 1138/12 CPP ustanovil žalobcovi právneho zástupcu z radov
advokátov Mgr. PaeDr. Antona Kušníra, ktorý bol vyzvaný na upresnenie návrhu žalobcu v zmysle
druhej hlavy piatej časti OSP, čoho sa domáha podaným návrhom a v čom vidí nezákonnosť oznámenia
žalovaného. Právny zástupca žalobcu písomne dňa 05. 02. 2013 oznámil súdu, že dňa 03. 12. 2012 pod
sp. zn. 1Tdo/49/2012 vydal NS SR rozsudok, ktorým určil, že rozsudkom OS Žilina zo dňa 13. 02. 2009
pod sp. zn. 34T/58/2008 bol porušený zákon podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v ust. § 349 ods. 2 Tr.
zákona v neprospech obvineného B. Z. a vo vzťahu k nemu napadnutý rozsudok bol zrušený. Následne



boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce a k vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. NS SR prikázal Okresnému súdu Žilina, aby vec
znovu prerokoval a rozhodol.
Ustanovený advokát uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia oznámenia - rozhodnutia
riaditeľa ÚVTOS Želiezovce pod č. k. ÚVTOS 9-161/21-2010 zo dňa 27. 10. 2010 v celom rozsahu
a žiadal o vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca sa tiež domáhal, aby sa
žalovanému zakázalo, aby v konaní o zahladení disciplinárnych trestov žalobcu pokračoval v porušovaní
žalobcovho práva na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ, práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na zahladenie disciplinárnych trestov podľa § 61 ods. 1, 4 zák. č. 475/2005 Z. z.
Vzhľadom na skutočnosť, že po podaní žaloby došlo k zrušeniu rozhodnutia OS Žilina č. k. 34T/58/2008,
ktoré dávali podklad pre napadnuté rozhodnutie riaditeľa ÚVTOS Želiezovce zo dňa 27. 07. 2010, klient
bol poučený, že odpadol dôvod, aby sa pokračovalo v konaní o zahladenie disciplinárnych trestov v rámci
výkonu trestu tak, aby mohol byť v konečnom dôsledku odsúdený prepustený z výkonu trestu, k čomu
dňa 12. 12. 2012 došlo rozhodnutím OS Žilina, ktorý schválil dohodu o vine a treste a od uvedeného
dňa je B. Z. na slobode.
Zo spisového materiálu a obsahu spisu vyplýva, že v čase podania žiadosti o zahladenie disciplinárnych
trestov riaditeľovi žalovanej inštitúcie, žalobca bol disciplinárne potrestaný trikrát. Dňa 14. 11. 2005 -
umiestnením do samoväzby na dobu 15 dní za poškodenie majetku štátu v správe ústavu. Dňa 08. 03.
2006 umiestnením do samoväzby na dobu 5 dní za nesplnenie príkazu príslušníka. Dňa 17. 03. 2006
umiestnením do samoväzby na dobu 5 dní za nesplnenie príkazu príslušníka. Žiadosť o zahladenie
disciplinárnych trestov žalobca podal dňa 28. 07. 2010 a do podania žiadosti bol opätovne niekoľkokrát
disciplinárne potrestaný pre obdobné porušenia, a to nesplnenie pokynu príslušníka (dňa 26. 08. 2008 a
02. 09. 2008, kedy bol celodenne umiestnený do uzavretého oddielu na dobu 8 až 10 dní). Dňa 09. 09.
2008 bol umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom z dôvodu nesplnenia účelu výkonu trestu
bol na návrh ústavu dňa 23. 01. 2009 žalobca preradený Okresným súdom Trnava na ďalší výkon trestu
do ústavu so stredným stupňom stráženia. Do ústavu označeného žalobou bol žalobca premiestnený
dňa 24. 02. 2009 za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia
a bol umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom, pracovne zaradený nebol. V tomto ústave
dňa 10. 03. 2009 bolo zrušené umiestnenie do oddielu s bezpečnostným režimom a bol umiestnený
do výchovného kolektívu so štandardným spôsobom zaobchádzania so zaradením do diferenciačnej
skupiny „C“. So žalobcom bol vykonaný pohovor o podmienkach zahladenia uložených disciplinárnych
trestov a lehotách.
Podľa § 61 ods. 1, 4 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (účinný v posudzovanom období, disciplinárny trest sa zahladí, ak odsúdený po
dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o disciplinárnom treste riadne plní svoje povinnosti a o
zahladenie požiada. Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov popri sebe, nemožno
ich zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie disciplinárneho trestu podľa tohto odseku, ak bol
uložený. Zahladenie disciplinárneho trestu podľa odseku 1 až 3 sa vzťahuje aj na disciplinárne tresty
uložené odsúdenému v čase, keď bol vo výkone väzby.

V preskúmavanej veci nie je sporné, že žalobca počas výkonu trestu odňatia slobody v jednotlivých
ústavoch tak, ako to vyplýva zo spisového materiálu, a naposledy v ústave označenom v žalobe, že
správanie žalobcu a vystupovanie bolo spočiatku na požadovanej úrovni, ale postupne dochádzalo
k zmenám v negatívnom smere. V čase podania žiadosti žalobca mal zaznamenané tri disciplinárne
previnenia závažného charakteru a bol umiestnený i do samoväzby. Napriek tomu žalobca pred jeho
premiestnením do ústavu označeného v žalobe sa dopúšťal ďalších disciplinárnych previnení. Žalovaný
so žalobcom vykonal pohovor, v rámci ktorého mu vysvetlil podmienky a účel zahladenia disciplinárnych
trestov počas výkonu väzby a výkonu trestu v zmysle § 61 zák. č. 475/2005 Z. z. a súd zistil, že žalobca
v čase podania žiadosti nespĺňal podmienky na zahladenie, lebo sa dopúšťal ďalších disciplinárnych
previnení. Je potrebné uviesť, že žiadosť sa posudzuje komplexne, či žiadateľ spĺňa zákonom stanovené
podmienky na zahladenie odsúdenia. Z ust. § 61 ods. 1 vyplýva, že disciplinárny trest sa zahladí,
ak odsúdený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu riadne
plní svoje povinnosti, čo u žalobcu bolo preukázané, že túto podmienku nespĺňa, keďže bolo potrebné
zohľadniť aj iné kritériá, napríklad možnosť pracovného zaradenia odsúdeného, ako i do výchovného
kolektívu. Napokon nemožno nepoznamenať, že žalobca bol dňa 12. 12. 2012 prepustený na slobodu,
keďže došlo k schváleniu dohody o vine a treste a predmet konania odpadol, ako správne uvádza jeho
právny zástupca, pretože žalovaný správny orgán už nemá kompetenciu rozhodovať o takomto návrhu,
keďže žalobca už nie je v postavení odsúdeného a jeho sloboda už nie je obmedzená, nenachádza sa v



ústav trestu odňatia slobody. Žalovaný teda ani fakticky nemá možnosť pokračovať v konaní o zahladení
disciplinárnych trestov žalobcu a nemôže dochádzať ani k ďalším neoprávneným zásahom zo strany
žalovaného, hoci žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní žalobcovho
práva na ochranu osobnosti a na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy. Pokiaľ ide o
námietku žalobcu v súvislosti s porušovaním žalobcovho práva na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ, ide
o nárok, ktorý patrí do oblasti súkromného práva, a nie do práva verejného, resp. správneho súdnictva.
O tomto nároku v konaní správneho súdnictva súd ani nemohol rozhodovať.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu
podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal
s námietkami žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel
prihliadnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal lebo mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na Najvyšší súd SR v Bratislave, cestou podpísaného súdu, v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).