{"guid": "2fbc8dd1-97c2-4538-8728-e7a72ddc1cd3:7a2e5457-14ae-4f44-a5b9-c2be11bde9f2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6116208421.1", "spisova_znacka": "41Cob/113/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/113/2018 z 27. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2018, sp. zn. 41Cob/113/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6116208421.1", "identifikacne_cislo": "6116208421", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2018-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-373", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-373", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-373", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-451.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-451.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a2e5457-14ae-4f44-a5b9-c2be11bde9f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6116208421.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6116208421.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6116208421.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/113/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208421
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116208421.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v
právnej veci žalobcu Europa SC, ZV, a. s. so sídlom Námestie SNP 63, 960 01 Zvolen, IČO:36 773 808,
zastúpeného RASLEGAL, s. r. o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:36 855 561, v mene ktorej
koná konateľ - advokát JUDr. Slavomír Rabatin, proti žalovanému EUROPA SC ZV II., a. s. so sídlom
Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO:43 924 123, zastúpenému G.Lehnert, k. s. so sídlom BUDOVA
ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO:31 347 762, o zaplatenie 36.000,--eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/125/2016-226 zo dňa
6.marca 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu - spoločnosťou New Co, a. s. Tomášikova 17, 821
02 Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO:51 057 131.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica  č. k. 64Cb/125/2016-226 zo dňa 6.marca 2018
potvrdzuje.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica  napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného  zaplatiť žalobcovi istinu
v sume 36.000,-eur, úrok z omeškania vo výške 9,125 %  ročne zo zo sumy 12 566,01 eur od 17. 7.
2012  do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške  9 % ročne zo sumy 23 433,99 eur od 1.4.2016
do zaplatenia, do  3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca  si žalobou zo dňa 5.5.2016 uplatnil proti žalovanému právo na
zaplatenie sumy 36.000,--eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2016 nadobudol pohľadávku od spoločnosti  Colliers International,
spol. s r. o. Bratislava,  (ďalej aj len „Postupca“), vo výške 12 566,01 eur, ktorá vznikla postupcovi na
základe článku 4.1 Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva. Postupca dňa 27. 06. 2012 vystavil
žalovanému faktúru č. CIS 2012069 na sumu 36 000,-- eur, splatnú 16.7.2012.  Žalovaný uhradil dňa
4.2.2013 sumu 23.433,99 eur, zvyšok dlhu zostal neuhradený. Ku dňu postúpenia pohľadávky evidoval
postupca voči žalovanému neuhradenú splatnú pohľadávku vo výške 12.566,01 eur s príslušenstvom.
Dňa 4.2.2013 bola zo strany žalobcu zrealizovaná   v prospech žalovaného úhrada vo výške 23.433,99
eur.  V tom čase išlo o úhradu faktúry č. 12130002, ktorú žalovaný vystavil dňa 24.1.2013 na sumu
vo výške 36.000,--eur, splatnú dňa 31.1.2013. Touto faktúrou žalovaný refakturoval svoje náklady na
služby finančného poradenstva, ktoré si objednal   u postupcu podľa zmluvy o poskytnutí finančného



poradenstva zo dňa 1.3.2012, ktoré súviselo so sprostredkovaním financovania majetku žalovaného
- 2. fázy (etapy) projektu Europa Shopping & Relax Center vo Zvolene. Keďže projekt 2. etapy
výstavby nepatrí do portfólia spoločnosti žalobcu, ale priamo do portfólia žalovaného, o čom svedčí
skutočnosť, že finančné poradenstvo u postupcu si objednal právo on, a rovnako tak vystavená faktúra
k „refakturácii“, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Faktúra bola neopodstatnená a
uhradená neoprávnene. Na úhradu postúpenej pohľadávky a úhradu bezdôvodného obohatenia žalobca
vyzval žalovaného listom zo dňa 24.3.2016.

3. Súd ďalej uviedol, že tieto skutočnosti v konaní sporné neboli. Podanou žalobou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 12.566,01 eur titulom úhrady odmeny za finančné poradenstvo z postúpenej
pohľadávky a zaplatenia sumy 23.433,99 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.  Žalovaný sa
v konaní  bránil tvrdením, že medzi ním a žalobcom bola ústne uzatvorená dohoda, podľa ktorej sa
žalobca zaviazal nahradiť žalovanému náklady, ktoré žalovaný vynaložil v súvislosti so zabezpečením
financovania projektu Europa Shopping & Relax Center - II. etapa.  Súd prvej inštancie uviedol, že
dohoda je vždy dvojstranový, prípadne aj viacstranný právny úkon, ktorý vzniká zhodou prejavu vôle
strán o rozsahu ich práv a povinností, avšak žalovaný na uzatvorenie takejto konkrétnej dohody (zmluvy)
a s konkrétnym obsahom práv a povinností zmluvných strán relevantné  skutkové tvrdenie neuviedol,
keď žalovaný len navrhol výsluch A.. J. Y., t. j. výsluch strany za účelom preukázania celého skutkového
stavu. Ani A.. J. Y. však  podľa názoru súdu neuviedol, aké konkrétne plnenie na základe dohody
poskytol, resp. mal poskytnúť žalobcovi žalovaný, a teda za aké skutočné a reálne žalovaným pre
žalobcu poskytnuté alebo vykonané plnenie mal žalobca zaplatiť cenu. Súd potom dôkaz  výsluchom A..
J. Y. nevyhodnotil ako dostatočný na preukázanie uzatvorenia platnej žalovaným tvrdenej dohody, a to
aj s poukazom na samotným žalovaným tvrdené personálne a majetkové prepojenie medzi žalobcom a
žalovaným, keď v rozhodnom období žalobca bol 100% akcionárom žalovaného a súčasne A.. J. Y. a A..
E.F. boli štatutárnymi zástupcami žalobcu ako aj žalovaného. Pokiaľ žalovaný uviedol, že uzatvorenie
dohody je preukázané aj tým, že žalobca žalovanému plnil, súd v tejto súvislosti poukázal na personálne
a majetkové prepojenie medzi žalobcom a žalovaným. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že ak by aj došlo  k dohode medzi žalobcom a žalovaným, teda ku konaniu za žalobcu a
žalovaného spôsobom zapísaným v obchodnom registri, t. j. konaním dvoch členov predstavenstva
spoločne, v danom prípade by išlo len o fiktívnu dohodu, resp. o účtovný úkon „refakturácie“, bez
toho, aby žalovaný poskytol žalobcovi akékoľvek plnenie, cenu ktorého by mal žalobca žalovanému
uhradiť, teda takáto dohoda (zmluva ) by bola dohodou obchádzajúcou zákon  (§ 39 Obč. zákonníka).
Ak teda žalobca poskytol žalovanému plnenie v sume 23.433,99 eur, išlo o plnenie bez právneho
dôvodu, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, preto musí toto obohatenie vydať. Súd preto
posúdil nárok žalobcu v časti vydania bezdôvodného obohatenia z titulu skutkovej podstaty plnenia bez
právneho dôvodu ako dôvodný.

4. Nárok žalobcu na úhradu zostatku odplaty z postúpenej pohľadávky žalovaný nepoprel, tieto skutkové
tvrdenia súd  považoval v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Súd poukázal na to, že
poskytnutím čiastočného plnenia došlo k účinkom uznania  zvyšku dlhu podľa § 323 ods. 1, 2 v
spojení s § 407 ods. 3 Obchod. zákonníka. Žalovaný na svoju obranu uplatnil kompenzačnú námietku
titulom náhrady škody, túto uplatnil aj pre prípad, že by bola uznaná dôvodnosť nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný tvrdil, že má proti žalobcovi pohľadávku z titulu náhrady škody
v sume 2.503,715,34 eur, avšak neuviedol ani nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť a z akého
konkrétneho záväzkového vzťahu mal žalobca porušiť, neuviedol ani nepreukázal, akého protiprávneho
úkonu proti žalovanému sa dopustil práve žalobca. Len zmätočne uvádzal, že v dobrej viere vo výstavbu
2. etapy projektu umožnil žalobcovi zbúranie dvoch stavieb vo svojom výlučnom vlastníctve, pričom
asanáciu vykonala spoločnosť  INGSTEEL spol. s. r. o.  Náklady spojené s asanáciou hradil žalobca,
ktorý si asanáciu objednal a súčasne  žalovaný uviedol, že nedošlo k realizácii projektu 2. etapy z dôvodu,
že podpredseda predstavenstva spoločnosti žalobcu A.. Y., ako nominant spoločnosti INGSTEEL  spol.
s. r. o. odmietol podpísať za žalobcu tzv. krížové ručenie a spoločnosť INGSTEEL spol. s. r. o. tak konala
v príkrom rozpore s akcionárskou zmluvou. Podľa názoru súdu základným zákonným predpokladom
zodpovednosti za škodu je konkrétny protiprávny úkon konkrétneho škodcu, teda prejav vôle subjektu,
ktorý svoju povinnosť z daného záväzkového vzťahu porušil.  Žalovaný však neustálil, ktoré konkrétne
konanie žalobcu malo byť protiprávnym úkonom, v príčinnej súvislosti s ktorým žalovanému vznikla
škoda. Rozporné boli aj tvrdenia žalovaného o tom, kto mu mal škodu spôsobiť, t. j., či žalobca alebo
spoločnosť INGSTEEL spol. s. r. o. Bratislava. Žalovaný nešpecifikoval a nepreukázal ani príčinnú
súvislosť, ani výšku spôsobenej škody. K znaleckému posudku č. 55/2011 súd uviedol, že nebol



vypracovaný  za účelom určenia škody, ale len za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty stavieb pre
účel vkladu  do základného imania obchodnej spoločnosti a nemal ani charakter súkromného znaleckého
posudku, keďže neobsahoval doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Súd ďalej uviedol, že pri predbežnom právnom posúdení veci vyhodnotil aj to, že zo
žalovaným uvedených skutkových tvrdení a predložených dôkazov nevyplýva nárok na náhradu škody
a napriek tomu žalovaný ďalšie prostriedky procesnej obrany neuplatnil. Súd preto dospel k záveru, že
žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie.

5. Vzhľadom na to, že žalovaný úplne nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie,
súd posúdil nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny ako dôvodný, ako dôvodný posúdil nárok žalobcu
v časti príslušenstva pohľadávky.

6. V závere súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ak žalovaný v podaní zo dňa 15.5.2017
uviedol, že dňa 4.5.2017 mu bolo doručené jednostranné započítanie a oznámenie žalobcu o postúpení
pohľadávok z ktorých vyplýva, že žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.4.2017 postúpil
pohľadávky uplatňované žalobcom v tomto konaní na spoločnosť INGSTEEL, s. r. o.,  žalovaný na
podporu týchto svojich tvrdení žiadny dôkaz neoznačil ani nepredložil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

9. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil  výsluch A.. J. Y. ako nepostačujúci dôkaz
na preukázanie uzavretia ústnej dohody a podľa jeho názoru  tak dospel k nesprávnemu názoru,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní uzatvorenia predmetnej ústnej dohody.
Uviedol, že žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by hodnoverným spôsobom spochybnili
tvrdenia A.. J. Y. v súvislosti s uzatvorením predmetnej dohody, keď žalobcovým jediným tvrdením,
ktorým odôvodňoval opodstatnenosť žaloby bolo, že sa jedná o mylnú platbu, pričom toto tvrdenie
poprel vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 3.10.2017 A.. J. Y., ktorý v čase vykonania tejto platby
bol predsedom  predstavenstva žalobcu. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil, čo sa myslí pod pojmom relácia medzi právom a povinnosťou účastníkov záväzkovo
právneho vzťahu. V zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako zmluva, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet záväzkov, zmluva
nie je uzavretá. V odpore  aj vo vyjadrení z 11.5.2017 žalovaný uviedol, čo bolo predmetom ústnej
dohody, pričom ako vyplýva z cit. ustanovenia, účastníkom nič nebráni, aby bola uzavretá aj dohoda,
ktorá by obsahovala len jednostranne zaväzujúci záväzok. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z
výpovede A.. J. Y. nevyplýva, aké plnenie má byť zo strany žalovaného poskytnuté žalobcovi za to, že
prevezme na seba záväzok uhradiť žalovanému náklady zaplatené spoločnosti Colliers International,
spol. s. r. o. na základe faktúry č. CIS 2102069 zo dňa 27.6.2012, a to napriek tomu, že na platnosť
takejto dohody sa nevyžaduje dohoda o určitej povinnosti  (záväzku) žalovaného voči žalobcovi. Záver
súd prvej inštancie o tom, že takáto dohoda je neplatná, lebo obchádza zákon, opiera o majetkové a
personálne prepojenie žalobcu a žalovaného v rozhodnom čase, avšak žalovanému nie je zrejmé, akým
spôsobom táto skutočnosť ovplyvňuje platnosť takejto uzatvorenej dohody a súd prvej inštancie svoj
záver neodôvodňuje.

10. Ďalej uviedol, že podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný nepoprel nárok žalobcu na úhradu
zostatku odplaty z postúpenej pohľadávky a tieto skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné. Skutkovým
tvrdením v danom prípade by mohlo byť tvrdenie, že suma 12.566,01 eur nebola žalovaným zaplatená
spoločnosti Colliers International, s.ro., avšak nie to, či zaplatená mala alebo nemala byť a či na ňu bol
alebo nebol právny nárok. Z tohto dôvodu  nie je možné považovať za správny záver súdu,  že žalovaný
nepoprel nárok žalobcu v rozsahu 12.566,01 eur a z tohto  dôvodu je tento nárok medzi zmluvnými
stranami nesporný v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný v celom rozsahu spochybnil žalobcovu



pohľadávku, keď uviedol, že žalobca sa na základe ústnej dohody zaviazal zaplatiť žalovanému sumu
36.000,--eur, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť spoločnosti Colliers International, s. r. o. Ide o zjavný
prejav spochybnenia  žalobcovej pohľadávky v uvedenom rozsahu.

11. Uviedol, že podľa názoru súdu žalovaný neustálil, akým právnym úkonom došlo k vzniku škody
žalovaného, ktorú ako pohľadávku žalovaný uplatnil ako kompenzačnú námietku. Žalovaný podrobne v
odpore ako aj vo vyjadrení zo dňa 11.5.2017 uvádza, akým protiprávnym úkonom došlo k vzniku škody,
ustálil výšku škody a popísal príčinnú súvislosť medzi  týmto protiprávnym úkonom. Žalovanému pritom
škoda skutočne vznikla, pretože sa dôvodne s ohľadom na závery vzájomných rokovaní so žalobcom a
spoločnosťou INGSTEEL, s. r. o.,  dobromyseľne spoliehal na to, že dôjde k realizácii II. etapy projektu
Europa Shopping & Relax Center Zvolen. Z tohto dôvodu umožnil totiž zbúranie predmetných stavieb
v jeho výlučnom vlastníctve, čím mu vznikla škoda zodpovedajúca všeobecnej hodnote odstránených
stavieb. Žalovaný pred uzavretím predmetnej dohody dňa 24.1.2013 uzavrel so žalobcom iné dohody, a
to dňa 3.1.2013, od ktorých žalovaný dňa 10.6.2013, resp. 12.6.2013 odstúpil, resp. zanikli vzhľadom na
ich vzájomnú závislosť v zmysle ust. § 275 oda. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný odstúpil od týchto
zmlúv z dôvodu, že žalobca porušoval svoje zmluvné záväzky. Žalobca nepoprel, že predmetné budovy
boli zbúrané a žalovaný odstúpil od vyššie uvedených zmlúv z dôvodov, ktoré uvádzal žalovaný. Potom
je túto skutočnosť potrebné v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považovať za nespornú.  Žalobca svojim
protiprávnym konaním spočívajúcim v zmarení výstavby II. etapy projektu Europa Shopping & Relax
Center Zvolen a konaním v rozpore s dojednaniami podľa zmlúv uzavretých  dňa 3.1.2013 spôsobil
žalovanému škodu, ktorá by inak nevznikla. Ak by došlo k výstavbe II. etapy tohto projektu, zbúranie
predmetných stavieb by bolo hospodársky účelné a predovšetkým v záujme nielen žalovaného, ale aj
žalobcu. Vzhľadom na to sú naplnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, keďže
žalobca konal protiprávne, žalovanému vznikla škoda a táto škoda vznikla ako priamy následok konania
žalobcu. K znaleckému posudku, ktorý súd neuznal uviedol, že v zmysle § 187 CSP za dôkaz môže slúžiť
všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov. Takýmto dôkazom môže byť aj predmetný znalecký posudok, a to že bol vypracovaný za
účelom určenia všeobecnej hodnoty zbúraných stavieb nemôže bez ďalšieho znamenať, že takýto dôkaz
nemožno použiť na určenie spôsobenej škody podľa § 204 CSP. Má za to, že takto predložený znalecký
posudok mohol byť vyhodnotený ako odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, keďže pre určenie hodnoty
predmetných stavieb nie sú potrebné vedecké poznatky tak ako predpokladá ust. § 207 ods. 1 CSP
a postačujú aj odborné znalosti. Uviedol, že v minulosti bol tento posudok vypracovaný ako posudok
určenia hodnoty predmetných nehnuteľností za účelom ich vloženia do základného imania žalovaného,
pričom vkladateľom týchto predmetných stavieb bol akcionár, a to žalobca. Žalobca je nielen s týmto
znaleckým posudkom uzrozumený, ale dokonca bol žalobcom použitý za účelom zvýšenia základného
imania v žalovanom. Súd prvej inštancie na tieto skutočnosti neprihliadol a strohým konštatovaním tento
dôkaz neuznal ako dostatočný, napriek tomu, že žalobca v tejto veci nenavrhol vykonať na popretie
tvrdení žalovaného ďalšie dôkazy.

12. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným uzavretá
bola, čo bolo riadne preukázané výpoveďou žalovaného, pričom žalobca na spochybnenie týchto
tvrdení nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil predložený znalecký
posudok ako nedostatočný dôkaz pre toto konanie, hoci pri správnom hodnotení dôkazov mal byť
hodnotený tento znalecký posudok ako vhodný dôkaz na zistenie hodnoty zbúraných stavieb. Na základe
vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z uvedeného ďalej
vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že ústna dohoda bola uzavretá, žalobca nemá nárok na zaplatenie
žalovanej sumy, keďže z ústnej dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že žalobca sa
zaviazal zaplatiť túto sumu žalovanému bez toho, aby bol žalovaný povinný na akékoľvek protiplnenie.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to aj v otázke
zodpovednosti za škodu a pri žalovaným uplatnenej (prípadnej) kompenzačnej námietke, keď žalovaný
riadne preukázal, že mu vznikla škoda vrátanej jej výšky, kto je za škodu zodpovedný a príčinnú súvislosť
medzi konaním škodcu - žalobcu a vznikom škody.

13. Vzhľadom na uvedené  žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust.  388 CSP napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.



14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalobca zanikol zlúčením s inou
spoločnosťou. Jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť New Co, a. s. so sídlom Tomášikova 17, 821
02 Bratislava, IČO:51 057 131 a týmto  dňom táto spoločnosť vstúpila do všetkých práv a povinností
zaniknutej spoločnosti  EUROPA SC ZV, a. s. Zároveň tým spoločnosť prijala stav prebiehajúceho
súdneho konania ku dňu zániku spoločnosti EUROPA SC ZV, a. s., čím zostávajú zachované všetky
prostriedky procesného útoku aj obrany ako aj plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalobcu -
advokátskej kancelárii RASLEGAL, s .r .o. Navrhol, aby v zmysle ust. § 64 CSP súd pokračoval v konaní
namiesto s doterajším žalobcom s jeho právnym nástupcom New Co, a. s. so sídlom Tomášikova 17,
821 02 Bratislava, IČO:51 057 131.

15. Uviedol, že argumentáciu žalovaného v jeho odvolaní považuje len za zopakovanú z prednesov v
rámci konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd už riadne a komplexne vysporiadal. Rozsudok
považuje v celom rozsahu za správny a presvedčivý, ktorý vychádza z dostatočne zisteného skutkového
stavu. Má za to, že žalovaný neuniesol  v konaní dôkazné bremeno k ním tvrdenej obrane a tento
procesný nedostatok sa snaží sanovať v odvolacom konaní, avšak s využitím argumentácie, ktorú
doteraz uvádzal. Žiadne iné či nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť záver o správnosti rozsudku
žalovaný v odvolaní neuvádza.    K nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré namieta žalovaný  žalobca
uviedol, že konanie na súde prvej inštancie trvalo od podania návrhu na začatie konania do vyhlásenia
rozsudku skoro dva roky, kedy sa žalovaný aktívne bránil a predkladal svoje návrhy na vykonanie
dôkazov. Súd všetky dôkazy navrhované žalovaným vykonával aj vykonal. Nemôže obstáť argumentácia
žalovaného,  podľa ktorej súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď žalovaný ďalšie dôkazy na náležité
zistenie skutkového stavu ani nenavrhoval. Ak v súčasnosti žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci a túto skutočnosť rozsudku vytýka, len potvrdzuje, že neuniesol
dôkazné bremeno v časti ním tvrdených skutočností. Závery rozhodnutia súdu prvej inštancie sa opierajú
o vykonané dôkazy, pričom na tieto súd v rozsudku priamo odkazuje. Medzi vykonanými dôkazmi v
rozsudku neexistuje žiadny vnútorný rozpor. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa s tvrdeniami
žalovaného , podľa ktorého sa súd nevysporiadal s dôkazom, za ktorý považoval konštatácie A..
J. Y., štatutára žalovaného vysporiadal v bode 21.  rozsudku. Žalovaný opomína skutočnosť, že od
25.8.2011 bolo za právneho predchodcu žalobcu oprávnené konať predstavenstvo zložené z dvoch
členov výlučne spoločne. Keďže zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou Colliers International spol.s
r. o. bola uzavretá až dňa 1.3.2012, nemohol žalovaný so spoločnosťou EUROPA SC ZV, a. s., uzavrieť
v tom čase akúkoľvek, hoci aj ústnu dohodu, ktorá by spoločnosť EUROPA SC ZV, a. s., k niečomu
zaväzovala bez vedomia a konania druhého člena predstavenstva. Ďalej poukázal na body 21,22,23 a 24
rozsudku súdu prvej inštancie, kde sa s námietkami žalovaného dostatočne vysporiadal keď uviedol, že
žalovaný nepreukázal existenciu dohody, a túto by nebolo možné vzhľadom na majetkové a personálne
prepojenie strán uzavrieť. Pokiaľ poukazuje žalovaný na rozhodnutie Ústavného súdu SR, toto považuje
žalobca za bezpredmetné a absolútne nesúvisiace s prejednávanou vecou, s tým, že skutkové a právne
okolnosti tohto prípadu sú odlišné, takže rozhodnutie Ústavného súdu SR je neaplikovateľné. Nesúhlasí
ani s popretím nároku žalobcu zo strany žalovaného na zaplatenie zvyšku dlhu, ktorý bol postúpený
spoločnosťou  Colliers International spol.s r. o., keď sa k tomuto  vyjadril súd prvej inštancie v bode 25 a
16 rozsudku, ktoré sú potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti.  Z nich vyplýva, že z fakturovanej sumy
36.000,--eur bola spoločnosťou žalobcu uhradená suma 23.433,99 eur. Zvyšok dlhu uhradený nebol
a túto skutočnosť žalovaný nikdy nepoprel. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v bode 30 rozsudku
správne zhodnotil povahu a účel „znaleckého posudku“, ktorým žalovaný preukazoval výšku náhrady
škody. Znalecký posudok nebol vypracovaný za účelom určenia výšky škody, ale stanovenia všeobecnej
hodnoty stavieb pre účel vkladu do základného imania spoločnosti. Nezohľadňoval vecné a časové
súvislosti medzi účelom, na ktorý bol vypracovaný a určením výšky škody. Poukázal aj na ust. § 206 CSP,
z ktorého je zrejmé, že súd je oprávnený si na návrh strany vyžiadať odborné vyjadrenie vypracované
odborníkom v danej oblasti a k námietke žalovaného, že súd mohol na „znalecký posudok“ prihliadať
ako na listinný dôkaz žalobca uviedol, že v súlade so zásadou  voľného hodnotenia dôkazov súd
nemusí prihliadnuť na všetky dôkazy, pričom je povinný to náležite odôvodniť. K námietke žalovaného
ohľadne právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s
kompenzačnou námietkou žalovaného, na ktorú neprihliadol, pretože žalovaný nepreukázal existenciu
pohľadávky spôsobilú na započítanie.

16. Z vyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaný v odvolaní opakuje len svoju argumentáciu v rámci
konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd riadne a komplexne vysporiadal. Rozsudok
žalobca považuje za správny a presvedčivý, ktorý vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu.



Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

17. Žalovaný  v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie ako ani žalobca neuviedol
dôvod, prečo by vzhľadom na majetkovú a personálnu prepojenosť žalovaného a žalobcu takáto dohoda
prevziať na seba náklady nemala požívať právnu ochranu. Uviedol, že je viac ako zrejmé, že projekt
Europa Shopping & Relax Center Zvolen. I. etapa, ktorého bol developerom žalobca a projekt Europa
Shopping & Relax Center Zvolen II. etapa, ktorého bol developerom žalovaný sú prepojené projekty.
O tom svedčí skutočnosť, že žalobca bol od 1.3.2013 do 12.6.2013 jediným akcionárom žalovaného.
Išlo o developerské projekty na seba nadväzujúce a prepojené navzájom, kedy je zrejmé, že jedna
osoba na seba prevezme náklady, ktoré zaplatila, resp. mala zaplatiť druhá osoba. K tvrdeniu žalobcu,
že za žalobcu museli v danom čase konať dvaja členovia predstavenstva žalobcu a nemohlo dôjsť
k uzavretiu predmetnej dohody, žalovaný uviedol, že k uzavretiu dohody došlo dňa 24. 1.2013 a do
24.3.2016 t. j. viac ako 3 roky druhý predseda predstavenstva A.. E. Y. nerozporoval uzavretie tejto
dohody. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom žalobcu, ktorý uvádza, že vzhľadom na negatívnu dôkaznú
teóriu od neho nemožno žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, v tomto
prípade neuzavretie dohody, keď poukazuje žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22 Cdo 3108/2010 zo dňa 26.2.2013. Žalobcovi nič nebránilo, napokon to bola jeho povinnosť, keď
tvrdil, že predmetná dohoda uzavretá nebola, navrhnúť dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali.
K tvrdeniu žalobcu, že znalecký posudok nebol vypracovaný za účelom vzniku škody, ktorá vznikla
žalovanému zbúraním stavieb kina H. a vedľa stojacej ubytovne, ale za účelom určenia všeobecnej
hodnoty týchto stavieb, žalovaný uviedol, že sa jedná o striktný až prehnaný formalizmus, tieto tvrdenia
sú bez zásadného významu. Je totiž viac než zrejmé, že výška škody by bola totožná s výškou
všeobecnej hodnoty majetku. Poukázal na ust. § 187 CSP, podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko  čo
sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Potom  ani odborné vyjadrenie v zmysle § 206
CSP, za ktoré možno podľa názoru žalovaného považovať aj tento znalecký posudok, nemusí byť striktne
len odborným vyjadrením vyžadovaným súdom ako tvrdí žalobca, ale môže byť aj predložené stranou.
Čo sa týka preukázania vzniku škody žalovaného, t. j. pohľadávky, ktorú uplatnil v rámci kompenzačnej
námietky, žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu ani so záverom súdu, že nebola dostatočne
preukázaná, keď žalovaný argumentuje podrobne v odseku 27 až 30 svojho odvolania. Vzhľadom na
vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd  v zmysle ust. 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil.

18. Skôr ako Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34  zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“)  prejednal odvolanie  žalovaného, v zmysle § 64 CSP rozhodol, že
pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu - spoločnosťou New Co, a. s. Tomášikova 17, 821
02 Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO:51 057 131, z dôvodu, že obchodná spoločnosť Europa SC
ZV a. s. Zvolen dňa 19.5.2018 zanikla zlúčením s inou spoločnosťou a jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť New Co, a. s. Bratislava.

19. Následne prejednal odvolanie žalovaného v  rozsahu  danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc
viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval
za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

20.  Podľa § 387 ods. 1 CSP  odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa § 387 ods. 2 CSP  ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

22. Podľa § 383 CSP  Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

23. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 36.000,--eur s príslušenstvom. Základnou odvolacou námietkou



žalovaného je tvrdenie, že preukázal výšku škody,  že žalobca je za škodu zodpovedný, preto mala byť
žaloba vzhľadom na vznesenú obranu žalovaného do výšky žalovanej sumy zamietnutá.

24. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho  súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu  dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu  skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáhal uhradenia sumy 36.000,--
eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že pohľadávku vo výške 12.566,01 eur  získal žalobca
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky  od spoločnosti Colliers International spol.s.r.o. Bratislava
zo dňa 11.3.2016. Postupca uzatvoril so žalovaným  zmluvu o poskytnutí finančného poradenstva, na
základe ktorej vystavil žalovanému faktúru na sumu 36.000,--eur splatnú dňa 16.7.2012. Z uvedenej
faktúry žalovaný uhradil spoločnosti Colliers International spol.s.r.o. sumu 23.433,99 eur dňa 4.2.2013,
čím došlo k čiastočnému splneniu dlhu.  Ku dňu postúpenia pohľadávky  evidoval postupca voči
žalovanému neuhradenú splatnú pohľadávku vo výške 12.566,01 eur s príslušenstvom. Predmetom
žaloby bola ďalej pohľadávka žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 23.433,99 eur s
príslušenstvom, ktorý nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 4.2.2013 uhradil žalovanému  23.433,99
eur. Jednalo sa o úhradu faktúry č. 12130002, ktorú žalovaný vystavil dňa 24.1.2013 na sumu 36.000,--
eur splatnú dňa 31.1.2013 a touto faktúrou žalovaný refakturoval svoje náklady za služby finančného
poradenstva, ktoré si objednal u postupcu  (spoločnosti Colliers International spol.s.r.o) podľa zmluvy
o poskytnutí finančného poradenstva. Žalobca uviedol, že poradenstvo súviselo so sprostredkovaním
financovania majetku žalovaného - 2. fázy   (etapy) projektu Europa Shopping & Relax Center
vo Zvolene. Keďže projekt 2. etapy výstavby nepatrí do portfólia žalobcu, ale priamo do portfólia
žalovaného, o čom svedčí aj skutočnosť, že finančné poradenstvo si u postupcu objednal žalovaný
vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie s tým, že vystavená faktúra bola neopodstatnená
a uhradená od počiatku žalovanému neoprávnene.

26. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že nie je zrejmé, na základe akej skutkovej podstaty
uvedenej v § 451 ods. 2 Obč. zákonníka považuje žalobca svoju pohľadávku v sume 23.433,99 eur  za
pohľadávku vzniknutú z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného, keď medzi žalobcom a žalovaným
bola uzavretá ústna dohoda, v zmysle ktorej mal tieto náklady znášať v konečnom dôsledku žalobca
ako 100% akcionár žalovaného. Žalovaný sa nijakým spôsobom neobohatil na úkor žalobcu, pretože
zaplatením sumy 23.433,99 eur v prospech žalovaného žalobca len plnil svoje záväzky na základe
existujúceho právneho dôvodu - ústne uzavretej dohody medzi stranami podľa ktorého sa žalobca
zaviazal nahradiť žalobcovi náklady, ktoré žalobca vynaložil na zabezpečenie financovania projektu
Europa Shopping & Relax Center Zvolen - II.etapa.

27. Žalobca v konaní predložil Zmluvu o poskytnutí  finančného poradenstva uzatvorenú dňa 2.3.2012,
uzavretú medzi žalovaným ako klientom a spoločnosťou Colliers International spol.s.r.o. Bratislava
ako finančným poradcom, predmetom ktorej bolo  vyvíjanie činnosti  zo strany poradcu  smerujúcej
k tomu, aby klient - žalovaný uzavrel Zmluvu o úvere s treťou osobou a klient sa zaviazal zaplatiť
poradcovi odplatu  (províziu) vo výške a spôsobom uvedeným v čl. IV. tejto zmluvy.  Na základe
predmetného článku zmluvy potom aj spoločnosť Colliers International spol.s.r.o. Bratislava vyúčtovala
žalovanému odplatu za poskytnutie služieb v súvislosti so sprostredkovaním financovania projektu
Europa Shopping & Relax Center Zvolen - II.etapa - faktúra č. CIS 2012069 splatná dňa 16.7.2012
na sumu 36.000,--eur, z ktorej žalovaný  uhradil spoločnosti Colliers International spol.s.r.o. Bratislava
sumu 23.433,99 eur. Zároveň žalobca uhradil žalovanému na základe faktúry č. 12130002 splatnej
dňa 31.1.2013 sumu 24.433,99 eur  titulom odplaty za poskytnutie služieb finančného poradenstva v
súvislosti so sprostredkovaním financovania majetku ERSC ZV - II.fáza. Žalobca tvrdil, že uvedenú sumu
uhradil žalovanému nedôvodne, keďže služby finančného poradenstva si objednal u spoločnosti Colliers
International spol.s.r.o. Bratislava žalovaný.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka  kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.



29. Podľa § 451 ods.  2  Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

30. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa  na úkor
iného obohatil, a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
( § 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( § 451 ods. 1
OZ ) tomu, na úkor koho sa získal ( § 456 OZ ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné , najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada ( § 458 ods. 1 OZ).

31. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním teda
ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten v koho majetkovej sfére došlo
k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným,
vyplýva z § 451 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné
obohatenie.

32. Odvolací súd sa  na základe vyššie uvedených skutočností stotožnil so závermi súdu prvej inštancie
a dospel k totožnému skutkovému záveru, že žalovaný žiadnu  dohodu uzavretú medzi ním a žalobcom
ohľadne refakturácie odplaty, ktorú  podľa zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva  mal uhradiť
žalovaný spoločnosti Colliers International spol.s.r.o. v konaní nepreukázal a správne súd prvej inštancie
za preukázanie uzavretia takejto dohody nepovažoval ani výsluch Ing. Petra Valacha,  vzhľadom na
majetkové a personálne prepojenie medzi žalobcom a žalovaný. V tejto súvislosti sa odvolací súd
nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že žalobcovi nič nebránilo keď tvrdil, že predmetná dohoda
uzavretá nebola navrhovať dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie aj nepriamo preukazovali. Bol to žalovaný,
ktorý tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna dohoda, predmetom ktorej bola
refakturácia predmetných nákladov, bol to teda žalovaný, ktorý tieto skutočnosti bol povinný v konaní
preukázať, k čomu však podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo.  Ak teda žalobca uhradil žalovanému
sumu 23.443,99 eur, uhradil ju bez právneho dôvodu,  teda bolo naplnené ust. § 451 ods. 2 Obč.
zákonníka, jednalo sa o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu  ako jednej zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia.

33. K zvyšku uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu vo výške 12.566,01 eur odvolací súd v
celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie napadnutého rozsudku, keď  zo strany
žalovaného došlo k čiastočnému plneniu sumy 36.000,--eur vyfakturovanej spoločnosťou Colliers
International, s. r.o. Žalovaný uhradil sumu 23.433,99 eur, teda poskytnutím čiastočného plnenia došlo
k účinkom uznania zvyšku dlhu v súlade s § 323 ods. 1, 2; 407 ods. 3 Obchod. zákonníka.

34. Žalovaný   v konaní vzniesol kompenzačnú námietku titulom náhrady škody a túto si uplatnil
ako obranu  v rámci konania  pre prípad, že by bola uznaná dôvodnosť nároku žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je započítanie.
Všeobecná právna úprava započítania je zakotvená v § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Právnym
predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a
vzájomne sa kryjú.

35. Žalovaný tvrdil, že má proti žalobcovi  pohľadávku z titulu náhrady škody v sume 2.503,715,34
eur a že sa domáha na Okresnom súde Zvolen proti žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného
zaplatenia práve tejto sumy, ktorého nároku sa domáhal aj proti spoločnosti INGSTEEL spol.s.r.o.,
Bratislava.  Súd prvej inštancie  zistil, že konanie vedené Okresným súdom Zvolen  bolo uznesením č. k.
13Cb/20/2017-159 zo dňa 23.10.2017, právoplatným dňa 6.12.2017 zastavené z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku zo žaloby.



36. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane ibaže poukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

37. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje
zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti  je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej
právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku),  vznik škody a príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený.
Pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 373 sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného
záväzkového vzťahu alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku.
Škodou sa rozumie skutočná škoda,  ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk,
ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť.  Zodpovednosť je daná len
vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností  (kauzálny nexus). Nie každé
porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti  stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí
škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinnosti je v príčinnej
súvislosti so vzniknutou škodu, pretože škoda nebude následkom  (dôsledkom) porušenia povinností.

38. Ako už bolo vyššie uvedené predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie zodpovednosti zo
záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonník, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený.
Vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie ako aj na obsah spisu dospel odvolací súd
k záveru, že žalovaný nepreukázal jednak to, ktorú povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalovaným
žalobca porušil, nepreukázal príčinnú súvislosť  medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Žalovaný
síce v odpore proti platobnému rozkazu  uvádza, že je majiteľom pohľadávky na náhradu škody voči
žalobcovi a spoločnosti INGSTEEL, spol.s.r.o. Bratislava vo výške 2.503.715,34 eru, ktorá mu vznikla
z konania žalobcu a spoločnosti INGSTEEL, s. r. o., ktoré podrobne v odpore špecifikuje a rozpisuje,
napriek tomu dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný nepreukázal, ktorú povinnosť žalobca porušil,
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, ani výšku škody, čo podrobne zdôvodnil
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, konkrétne v ods. 30  rozhodnutia, s ktorým záverom sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Teda žalovaný nepreukázal základný predpoklad započítania,
a to existenciu vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú.

39. Čo sa týka predloženého znaleckého posudku č. 55/2011, ktorým žalovaný  preukazoval výšku
spôsobenej škody, a to konkrétne hodnotu zbúraných stavieb, odvolací súd  z neho zistil, že úlohou
znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty kina H. súp. č. XXXX  a budovy  XXXX.  Znalecký posudok
vypočítal všeobecnú hodnotu týchto stavieb na sumu 2.503.715,34 eur, sumu, ktorú  uplatňoval žalovaný
v konaní pred Okresným súdom Zvolen, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Vzhľadom na predmetný znalecký posudok, ktorého úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty
predmetných nehnuteľností pre účel vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti, stotožňuje
sa  odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie, že tento posudok nebol vypracovaný za účelom
zistenia škody a nemohol týmto znaleckým posudkom žalovaný škodu voči žalovanému preukazovať a
ani nemohol ním súd prvej inštancie odvodzovať výšku škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť.

40. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mal predložený znalecký posudok vyhodnotiť ako
odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, odvolací súd uvádza, že súd si vyžiada odborné vyjadrenie
len na návrh strany. Do úvahy prichádza aj to, že strana si odborné vyjadrenie zadováži sama, súd
však následne rozhodne, či tento dôkaz vykoná alebo nevykoná, t. j., či v prebiehajúcom konaní ide o
posudzovanie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, či sú tieto skutočnosti relevantné.

41. Znalecký posudok, ktorý predložil žalovaný podľa vyššie uvedeného nemohol súd prvej inštancie
posudzovať podľa ust. § 206 CSP. Tento posudok predložil žalovaný v rámci svojej obrany, ktorou si
uplatňoval náhradu škody voči žalobcovi a podľa názoru odvolacieho súdu neprichádzalo do úvahy ani
ust. § 209  ods. 1 CSP,  pretože znalecký posudok, ktorý bol súdu predložený, bol vypracovaný za iným
účelom ako na zistenie výšky škody, ktorú si  kompenzačnou námietkou uplatnil v konaní žalovaný, a
to za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností.



42. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky  žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú
v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

43. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal  sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je
dostatočné, logické, presvedčivé  a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne
otázky v konaní vznesené.

44. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

45.  O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

46.  Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/125/2016", "guid": "989f485f-aaac-4387-aa1e-686894601693:2ee1cef9-0c6b-479f-9a43-705fd224ec46", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}