{"guid": "2fbc8534-43eb-430e-a21c-3d33ee8bf3dd:640e814f-dea3-47da-ac9d-44bfff7dea00", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6812206184.1", "spisova_znacka": "41Co/841/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/841/2014 z 29. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2015, sp. zn. 41Co/841/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6812206184.1", "identifikacne_cislo": "6812206184", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Púchovská", "sudca_id": 1335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-puchovska-1335", "datum_vydania": "2015-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/640e814f-dea3-47da-ac9d-44bfff7dea00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6812206184.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6812206184.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6812206184.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 41Co/841/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6812206184\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812206184.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miroslavy\nPúchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa\nPOHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného\nFridrich Paľko, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,\nproti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so\nsídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej\nujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/166/2012-56 zo dňa 4.\nnovembra 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok Okresného súdu  Revúca č. k.   6C/166/2012-56  zo dňa  4. novembra  2014  potvrdzuje.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby bola\nodporcovi uložená povinnosť zaplatiť mu majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci.\n\nV odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekútorskej činnosti v znení zmien a doplnkov (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“),\nv zmysle ktorého zákonodarca stanovuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný\nsúd, okrem iného, poukázal na to, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým súd žiadosť o udelenie poverenia\nzamietol, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca\nosobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva\nnavrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom k tomu, že teda súd nemal\npreukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa\nzamietol ako nedôvodný. Okresný súd taktiež poukázal na tú skutočnosť, že ohľadne navrhovateľom\ntvrdeného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní,\nnerozhodoval ani Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle ustanovenia § 9\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v jeho súčasnom znení od 01. 01. 2013, by len takého\npodklady boli relevantné pre priznanie navrhovateľom uplatnených nárokov. Podľa názoru okresného\nsúdu rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je\nrozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná\nnezákonnosť takého rozhodnutia.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov\nkonania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.\n\nProti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol,\nže konaním súdu mu bolo odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek\ntomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok\nspravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 345/09).\nNavrhovateľ v konaní uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich\ntomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a\nrozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených\nskutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, však nič podľa neho nemení na tom, že v očiach navrhovateľa\na objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V konaní bolo\npreto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad\npripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. Zdôraznil, že konečné meritórne\nrozhodnutie vo veci súdom vylúčeným sudcom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto,\nže súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania\npodľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Meritórne rozhodnutie\nsúdu považoval preto za predčasné. Vytýkal i to, že súd nedostatočne oboznámil navrhovateľa s\npodmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie)\nnariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, a preto nesprávne aplikoval § 101 ods. 2 O. s. p. a\nviedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Z tohto dôvodu sa\nnavrhovateľ nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal\na zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd\nvykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie preto došlo k degradácii zásady\nkontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti\nkonať pred súdom. Následne navrhovateľ namietal, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie\nnapriek tomu, že  v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, preto okresný\nsúd porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces, nakoľko vykonal dokazovanie, ktorého\nobsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám.\n\nK majetkovej škode navrhovateľ uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení  rozhodnutia zaoberal\nlen škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako\nškodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd úplne ignoroval všetky\ntvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla. V tejto časti je preto rozhodnutie súdu\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akou úvahou\nsúd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako\nsa týka i chýbajúcich dôvodov vzniku nemajetkovej ujmy. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n\nVyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu  podľa ust. § 212 ods. 1\nO. s. p.,   bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.  2 O. s. p. a  napadnutý rozsudok okresného\nsúdu podľa § 219 ods. 1, 2  O. s. p. ako vecne správny  potvrdil.\n\nPo preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom\nrozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite\nodôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.  Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý\nproces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo\nokolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil\n(Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010).\n\nOdvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v\nspojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212\nods. 1 O. s. p.).   V tejto súvislosti je zjavné, že zrejme z dôvodu predkladania veľkého množstva typových\npodaní navrhovateľom na súdy hmotnoprávne a ani procesnoprávne odvolacie dôvody nekorešpondujú\ns právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací\nsúd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania\nv odvolaní vznesených námietok.\n\nPodstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval\nnestranný sudca. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.\n3NcC/234/2012-9   zo dňa  18. 10. 2012, okrem iného tak, že z prejednávania a rozhodovania veci\nsudca D.. H. P. vylúčený nie je. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol\ndôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho\nhľadiska, nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu,\npreto je argumentácia odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná.\n\nJe nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu\ncitlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť\nnázoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone\nrozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha\nsubjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči\nsúdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len samá táto skutočnosť nemôže\nbyť dôvodom ich vylúčenia. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne\nzáväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne,\nspravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§\n2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.). Skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup\nsúdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje\ndôvod pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Už vyššie\ncitovaným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici nebol zákonný sudca D.. H. P. vylúčený z\nprejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/166/2012,\npretože nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, resp. v konaní exekučného súdu, z ktorého postupu\nmala navrhovateľovi vzniknúť škoda. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu\nvecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody\nlen tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda. Aj\nkeď navrhovateľ podal sťažnosť (sťažnosti) Ústavnému súdu Slovenskej republiky na porušovanie\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý\nsúdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom\ninštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, teda nie ústavný súd\nv konaní o sťažnosti (sťažnostiach) navrhovateľa. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR\nv skutkovo a právne totožnej veci,  napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, resp. I. ÚS 92/2013\nzo dňa 13. 02. 2013, ktorými rozhodoval o sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti\nuzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, a ktorými rozhodol tak, že návrh navrhovateľa odmietol\npre nedostatok právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.\n\nOkresný súd konštatoval, že ide o drobný spor, preto vo veci nenariadil pojednávanie a  verejne vyhlásil\nrozsudok.\n\nOdvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť\noboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu\nkontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými\nzásadami (ustanoveniami) procesného predpisu.\n\nNavrhovateľ mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a\nvyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Vyjadrenia právneho zástupcu odporcu mu boli riadne\ndoručené, avšak navrhovateľ zostal ďalej nečinný. Pokiaľ navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania\npoukazoval na to, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu,\npretože sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, uvedené tvrdenie navrhovateľa\nsa nezakladá na pravde, keďže v tomto konkrétnom prípade okresný súd nevytýčil pojednávanie  a došlo\nlen k verejnému vyhláseniu rozsudku, čo umožňuje zákon  (§ 115a O. s. p.). Preto v žiadnom prípade\nneobstojí ani ďalšie tvrdenie navrhovateľa, ak uvádza, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez\nnariadenia pojednávania.\n\nVerejné vyhlásenie rozsudku patrí k ústavným princípom právneho štátu, a preto skutočnosť, že v danom\nprípade okresný súd  vec nepojednával, len verejne vyhlásil rozsudok, nemohla spôsobiť odňatie práva\núčastníka konať pred súdom.\n\nHmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie\nnesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny\núradný postup exekučného súdu nedodržaním  zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie\npoverenia v exekučných konaniach. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v\nsúdenej veci k prieťahom nedošlo, nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z\npredpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a\nakékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci by bolo preto nadbytočné.\n\nZo zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca stanovuje\nlehotu len na vydanie poverenia exekútora na vykonanie exekúcie a v prípade, že nie sú splnené\npodmienky pre takéto poverenie,  nestanovuje súdu lehotu, v ktorej rozhodne o zamietnutí žiadosti\nsúdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Naviac, okresný súd dôsledne\nuviedol, že uvedené neznamená, že by súd nemusel vo veci pokračovať plynulo a bez prieťahov. V\nprejednávanej veci bolo zistené, že  žiadosť o vydanie poverenia bola podaná na okresnom súde\ndňa  6. 8. 2009   a zamietnutá bola uznesením okresného súdu zo dňa  25. 11. 2010 - vo veci\nvedenej na Okresnom súde Revúca sp. zn.  5Er/600/2009.  V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje\nna rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 606/2012 - 20 zo dňa 14. 12. 2012, podľa ktorého v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v relevantnom čase, lehota 15 dní od doručenia\nžiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor\nv žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o\nvykonanie exekúcie. Aj Ústavný súd SR, teda, konštatoval, že okresný súd zákonnou 15-dňovou lehotou\nz tohto dôvodu nebol viazaný. Tak okresnému, ako aj odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti\nznáme, že navrhovateľ podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v\nrovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom načo musel počítať s určitým\ntechnicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti\nbolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. Je preto zrejmé, že vyššie uvedenú lehotu je možné\npovažovať za akceptovateľnú aj vzhľadom na právne stanovisko Ústavného súdu SR, ktorý vo vyššie\nuvedenom rozhodnutí poukazuje na svoju dovtedajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah\nv súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. právo na prejednanie záležitosti v\nprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ojedinelá\nnečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama o sebe ešte nemusí zakladať porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr.\nI. ÚS 42/01), pričom Ústavný súd aj v uznesení IV. ÚS 606/2012-20 zo dňa 14. 12. 2012 v obdobnej\nveci rozhodol, že doba rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo\nvšeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď ústavnému súdu je z\njeho rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenie poverení na vykonanie\nexekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom\nnačo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré\nspôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, ju možno považovať za\nústavne akceptovateľnú.\n\nVšeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak,\nže ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o\nporušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho\norgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín\n„postup“ možno subsumovať ako (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo\nopomenutie), viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 24/2004. Zodpovednosť za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je v sústave práva\nzaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu zodpovednosť\nosobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na\nzavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak (v\ndanej veci) vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody a príčinná súvislosť\n\nmedzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch\nzákladných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného\npostupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku majetkovej škody či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej\nsúvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak jeden z predpokladov nevyhnutný\npre vznik zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, preukázaný,\nnedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi\nverejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Okresný súd preto dôvodne aj\ns prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti správne neskúmal.\n\nNavrhovateľ však nijako nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli\nhmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že okresný súd\nvykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne\nzodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných\npráv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj\nmeritum veci, vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157\nods. 2 O. s. p. aj správne a presvedčivo odôvodnil.\n\nAk navrhovateľ v odvolaní na záver namietal, že súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody\nz dôvodu jej nedôvodnosti a v odôvodnení rozhodnutia sa nezaoberal  škodou, ktorá mala súvisieť so\nsprávou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti\ns konaním dlžníka (povinného), potom je zrejmé, že v tejto časti sa odvolanie netýka napadnutého\nrozhodnutia okresného súdu, nakoľko tento v odôvodnení svojho rozhodnutia sa predpokladom vzniku\na existencie škody žiadnym spôsobom nezaoberal. Okresný súd vyhodnotil, že nedošlo k naplneniu\njedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu navrhovateľovi, a to\nexistencia nesprávneho úradného postupu zo strany súdu, ktorého postupom mu škoda mala vzniknúť.\nAk, teda, následne navrhovateľ tvrdil, že odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné, nakoľko z neho\nnie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla, jeho\ntvrdenie neobstojí, ak sa okresný súd v odôvodnení rozhodnutia týmto predpokladom vôbec nezaoberal.\nVo vzťahu k tejto skutočnosti je preto rozhodnutie prvostupňového súdu dôsledne odôvodnené a spĺňa\npodmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., teda v žiadnom prípade nie je dôvodná námietka\nnavrhovateľa týkajúca sa jeho nepreskúmateľnosti, či dokonca arbitrárnosti. V tomto rozsahu zrejme\nnavrhovateľ podal odvolanie vo vzťahu k úplne inému rozhodnutiu a uvedené sa týka i argumentov\nohľadne námietok vo vzťahu k nemajetkovej ujme, ku ktorej malo dôjsť na strane navrhovateľa. V tomto\nrozsahu je preto práve odvolanie navrhovateľa nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, ak poukazuje na\nskutočnosti, ktoré z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplývajú.\n\nOkresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska\nvýsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd,\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale  len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd\nstručne a jasne objasnil skutkový, ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že\nnárok navrhovateľa nie je dôvodný.\n\nVzhľadom  na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu  podľa § 219 ods.\n1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože odporca, ktorý bol v odvolacom\nkonaní úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.).\n\nRozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/166/2012", "guid": "934957c1-a46c-42f8-8442-95e9927cbbae:dcddafe4-f651-4365-b4d5-8639d3f5b854", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 1205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060"}, {"guid": "ussr:e5ebc49b-e4f6-4d2a-ab5f-d298ee94bce3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 1272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5ebc49b-e4f6-4d2a-ab5f-d298ee94bce3"}, {"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "4efd30aa-7449-4f85-b6e5-6c33627ebdd6:1b8ccbbb-0ad3-4cc2-b7b4-80198af71bbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/600/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 5Er/600/2009 z 26. 7. 2013", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2013-07-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4efd30aa-7449-4f85-b6e5-6c33627ebdd6:1b8ccbbb-0ad3-4cc2-b7b4-80198af71bbb"}], "citovane_v": []}