Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoE/188/2011 z 19. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 19. októbra 2011, sp. zn. 11CoE/188/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7011899961.1
Krajský súd Košice | 11CoE/188/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7011899961.1 | 2011-10-19 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83961aaf-ed0e-40f1-b922-5e495ca7cadc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7011899961.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoE/188/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899961
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7011899961.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej B. M.. L.. T.., B. XX Z., IČO: 35807598, proti povinnému
V. N., bytom K. XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 669,18 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu 2Er 172/2004 - 15 Okresného súdu Spišská Nová Ves z 02.06.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a návrh oprávnenej na
zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 95,19 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávnenej a žiadosť súdneho exekútora dňa 25.1.2004
vydal poverenie súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Mihalovi na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica Notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej N
2193/2004, NZ 64860/2004 zo 13.08.2004. Z exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že notárska
zápisnica bola spísaná s Mgr. Kušnírom na základe plnej moci, ktorá je prílohou tejto notárskej zápisnice
a tento bol zároveň splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom na exekúciu. Úverovú zmluvu tvoriacu súčasť notárskej zápisnice posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu a poukázal na niekoľko nedostatkov tejto zmluvy. V prvom rade je to absencia
ročnej percentuálnej miery nákladov, čo má v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej
poukázal aj na neprimerane vysoké úroky z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy odo dňa
kedy sa stane splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia, pričom poukázal na rozpor dojednanej
sankcie s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. č. 87/1995 Z. z. Podľa názoru súdu prvého stupňa hlavným
dôvodom na zastavenie exekúcie bol však nesúlad exekučného titulu so zákonom a to z toho dôvodu,
že notárska zápisnica ako exekučný titul bola spísaná len s povinným zastúpeným splnomocneným
zástupcom a neobsahuje záväzok ale len prehlásenie povinného, čo je podľa názoru súdu v rozpore
s § 41 ods. 2 EP, a preto takáto notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Zamietnutie návrhu na zmenu súdneho exekútora odôvodnil súd prvého stupňa rovnako s poukazom na
neprípustnosť exekúcie. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na § 203 ods.
1 EP, pričom zavinenie oprávnenej pri zastavení exekúcie videl v tom, že o vypracovanie nespôsobilého
exekučného titulu sa postarala oprávnená.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená. Namietala nesprávne právne posúdenie veci
a navrhla rozhodnutie v zmysle § 221 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
odvolaní prezentovala názor, podľa ktorého uvedenú úverovú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa  zák. č.  258/2001 Z. z. nakoľko oprávnená poskytuje svojím klientom
peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a navyše
účastníci si v zmluve dohodli, že sa na právne vzťahy medzi nimi budú vzťahovať ustanovenia OBZ.



Na základe § 497 a nasl. OBZ nemusela byť v zmluve o úvere ako podstatná záležitosť dohodnutá
aj ročná percentuálna miera nákladov. K tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania
oprávnená uviedla, že vzhľadom na to, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie
pri poskytnutí úveru, výška 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a ani so zákonom keďže výška úrokov z omeškania je stanovená zákonom len ak
nie je v zmluve dohodnutá. V tejto súvislosti oprávnená citovala aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR týkajúceho sa danej problematiky, pričom podľa týchto rozhodnutí moderačné právo súdu nie je
ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania keďže odporca mal možnosť
zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených a či je schopný splácať svoj záväzok s
vedomím prípadných následkov riadneho a včasného neplnenia si svojho záväzku. Naopak zdôraznila
fakt, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Dlžník
má navyše možnosť vyhnúť sa plateniu úrokov z omeškania tým, že svoj záväzok riadne a včas
splní. Poukázala aj na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere Slovenská republika nebola
členským štátom EÚ a teda v danom prípade nebolo možné použiť komunitárne právo. K názoru
súdu prvého stupňa o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu oprávnená uviedla,
že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť oprávneného pri jej spisovaní a nie je potrebné, aby bol
záväzok v tejto notárskej zápisnici aj dojednaný keďže v danom prípade tento procesnoprávny inštitút
nadväzuje na uznanie dlhu v zmysle OZ a OBZ. Preskúmavanie takéhoto exekučného titulu ide podľa
názoru oprávnenej nad rámec zákona. S ohľadom na zastavenie exekúcie nesúhlasila oprávnená ani
s priznanými trovami súdneho exekútora, ani s výrokom, ktorým súd zamietol návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§214 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O. s. p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Z citovaného ust. § 31 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o
plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi, a to medzi
splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na strane druhej. Dohoda o plnomocenstve, z
ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z
hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa
prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov.

Splnomocnenie, ktoré sa nachádza na tlačive Zmluvy o úvere, je podpísané len zo strany
splnomocnenca, pričom podpis povinného na Zmluve o úvere nemožno považovať za podpis na
samotnom splnomocnení. Zmluva o úvere je totiž osobitným dvojstranným právnym úkonom, na základe
ktorého vznikol osobitný právny vzťah medzi inými subjektmi, a to medzi spoločnosťou B., M..L..T.. ako
veriteľom na strane jednej a povinným na strane druhej. Účastníci tohto právneho vzťahu nie sú teda
totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve, v ktorej má
byť ako účastník konania splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír. Podpis účastníkov na Zmluve o úvere je
potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu.

V notárskej zápisnici ako exekučnom titule teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného
splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto
skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je
dostatočným dôvodom pre jej zastavenie.

Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil, preto odvolanie oprávnenej z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci nemožno
považovať za opodstatnené.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere je
koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok,



ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo
neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase,
kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku
„uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný,
navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka  a v
akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh
zaplatený a to zjavne bez splnomocnenia povinným, navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote,
o ktorej nemohol mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve
o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, je potrebné považovať ho
za neplatné.

Odvolací súd ďalej poukazuje aj na existujúci rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného.
Z § 22 ods. 2 OZ vyplýva, že z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len
potenciálna možnosť takého rozporu. V danom prípade vzhľadom na fakt, že dlžník pri podpise zmluvy
splnomocnil na uznanie svojho dlhu advokáta, ktorého zabezpečil oprávnený, ktorý mu za jeho služby
pravdepodobne poskytuje aj odmenu, možno jednoznačne konštatovať reálny a existujúci rozpor medzi
záujmom zástupcu a zastúpeného. Zástupca totiž konal súčasne v záujme zastúpeného dlžníka (teraz
povinného) ale zabezpečil a odmenil ho pravdepodobne veriteľ (teraz oprávnená), ktorej záujmy sú
úplným opakom záujmom dlžníka S ohľadom na túto skutočnosť má odvolací súd za to, že takéto
splnomocnenie je v rozpore so zákonom, a preto je v zmysle § 39 absolútne neplatné a to bez ohľadu
na to, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Okrem už konštatovaných vád „udeleného plnomocenstva“ je potrebné uviesť i tú zásadnú skutočnosť,
že zmluvná voľnosť povinného pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená
natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej
priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení
si zástupcu vôbec hovoriť.  Tým je vážne spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci,
teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho
splnomocnenca.

Naviac možno skonštatovať, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom prípade platne udeleného
plnomocenstva by nebola spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli,
že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Je nutné konštatovať
nezákonnosť uplatneného nároku oprávnenej aj z dôvodu, že predmetná notárska zápisnica, ktorá je
(má byť) exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 ObZ, pretože, ako je  zo znenia
tohto zákonného ustanovenia zrejmé, písomne možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy
o úvere, v ktorej bolo udelené plnomocenstvo, ktorým sa má v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte
nemohlo byť účastníkom známe právo (záväzok), ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Platí,
že uznanie dlhu je právom dlžníka, nie je jeho povinnosťou. Povinnosťou dlžníka vyplývajúcou mu z
platne uzavretej zmluvy o úvere je predovšetkým platiť dohodnuté splátky úveru, určené v zmluve riadne
a včas, nesplnením ktorej povinnosti sa dostáva do omeškania a v dôsledku ktorej skutočnosti potom
dochádza k zmene v obsahu záväzku. Pokiaľ preto dlžník už v čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj
dlh, ktorý do budúcna mal (mohol) vzniknúť za predpokladu, ak by sa dostal do omeškania so splácaním
úveru, s tým, že v čase uznania nemohla byť dlžníkovi známa výška „dlhu“, teda rozsah jeho omeškania,
ako ani to, či vôbec k omeškaniu dôjde; je nesporné, že takýmto úkonom dlžník uznal záväzok (resp.
jeho časť), ktorý v čase uznania neexistoval. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh
a nebola známa jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a logicky
potom nemohol platne ani splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí
v exekučnej notárskej zápisnici je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať
presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie,
presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ však exekučný súd zistí formálne, či materiálne nedostatky



vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci
za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný
záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom a
následne vysloviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku neprípustnosť exekúcie, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno viesť. Vzhľadom na tento podstatný dôvod súd prvého
stupňa správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil a správne rozhodol aj o výške
trov exekúcie.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.