Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoPv/16/2018 z 13. 11. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2018, sp. zn. 41CoPv/16/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6118306612.1
Krajský súd Banská Bystrica | 41CoPv/16/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6118306612.1 | 2018-11-13 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-324.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-325.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-341
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65cf70d8-1e4b-4bb4-a566-16b6782227e1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6118306612.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoPv/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118306612
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6118306612.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v
právnej veci ochrany autorských práv navrhovateliek 1/ T.. G.. Q. Q., I.., nar. XX. X. XXXX, bytom N.
XXXX/XX, XXX XX F. X a 2/ T. H. - Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. X. P., C. XXXX, XXX XX P., zastúpené
Advokátskou kanceláriou Branislav Ujvári, s. r. o., Staré Grunty 216, 841 04 Bratislava, IČO: 47 253 436,
proti majiteľovi dizajnov T. N., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX O., zastúpenému Bukovinský
& Chlípala, s. r. o, Advokátska kancelária so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO:35 918 098,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateliek proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 12CbPv/19/2018-82 zo dňa 8.augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12CbPv/19/2018-82 zo dňa 8.augusta 2018
potvrdzuje.

II. Odporca má voči navrhovateľkám 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením nárok na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a rozhodol, že navrhovateľky nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia  sa navrhovateľky
domáhajú ochrany autorských práv, ktoré navrhovateľka 1/ nadobudla titulom dedenia po U. W. a
navrhovateľka 2/ po E. Q. (v podiele 5/8). U. W., zomr. XX. XX. XXXX a E. Q., zomr. XX. XX. XXXX
sú spoluautormi výtvarných návrhov svätováclavských dukátov razených od roku 1923 vo vtedajšom
Česko-Slovensku (ďalej aj „autorské práva"). Navrhovateľky uviedli, že sú nositeľkami práv k autorským
dielam, ktoré majiteľ dizajnov neoprávnene pozmenil tak, že do nich vložil letopočty 1918 - 2018 a
následne si tieto pozmenené diela nechal zapísať ako dizajny v Slovenskej republike, a to konkrétne
ako dizajn č. XXXXX s názvom N. P. C. T. a dizajn č. XXXXX s názvom N. P. s motívom nerealizovaného
C. T., oba zapísané do registra dňa 19. 09. 2017 (ďalej spolu aj „dizajny"). Navrhovateľky  nesúhlasili
s akýmkoľvek používaním a nakladaním s autorskými dielami zo strany majiteľa dizajnov a nakladanie
s dielami predstavuje neoprávnené použitie autorských diel a zásah do ich práv, preto žiadali, aby
súd majiteľovi dizajnov uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s dizajnmi č. XXXXX a č.
XXXXX, najmä ich využívania, poskytovania súhlasu na ich využívanie, ich prevádzania na iné osoby
a zriaďovania záložných práv k nim.  V návrhu uviedli, že majú za to, že v tomto prípade sú splnené
podmienky pre výmaz dizajnov z dôvodu, že nezodpovedajú pojmu dizajn a boli do registra zapísané
v rozpore s podmienkami na zápis, preto podali návrh na výmaz dizajnov. Potrebu neodkladnej úpravy
práv odôvodnili tým, že majú spolu s ďalšou dedičkou a nadobúdateľmi práv k autorským dielam (na
základe licenčných zmlúv) eminentný záujem zrealizovať v roku   2018 vyrazenie série dukátov k 100.
výročiu vzniku Česko-Slovenska, pričom poukázali na prebiehajúce rokovania s Mincovňou Kremnica, š.
p., ktorá uviedla, že majiteľ dizajnov im predložil osvedčenie o zápise dizajnov na svätováclavské dukáty,



v dôsledku čoho hrozí, že môže dukáty raziť sám, čo by znamenalo, že do obehu by sa dostali dukáty
vyrazené protiprávne a bez súhlasu nositeľov práv (navrhovateliek a ďalšej dedičky), ktoré by už nebolo
možné stiahnuť z obehu, čo by malo za následok vznik závažnej a zároveň nezvratnej a nenapraviteľnej
ujmy na právach oprávnených nositeľov práv,  ale aj nadobúdateľov práv.

3. Súd prvej inštancie z výpisu z registra dizajnov vedeného Úradom  priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky zistil, že T. N. je majiteľom dizajnov s názvom „N. P. C. T." (dizajn č. XXXXX) a „N.
medaila s motívom nerealizovaného C. T." (dizajn č. XXXXX), zapísaných do registra dňa 19. 9. 2017,
ktoré sú podľa navrhovateliek zhodné s autorskými dielami. Súd uviedol, že predmetom ochrany dizajnu
je vonkajšia úprava výrobku alebo jeho časti spočívajúca v znakoch, ktorými sú najmä línie, obrysy, farby,
tvar, štruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia. Ďalej uviedol, že navrhovateľky
vymedzili predmet práv, ochrany ktorého sa v konaní domáhajú ako „výtvarné návrhy svätováclavských
dukátov v nomináloch 1, 2, 5, 10", ich vyobrazenie nie je priamo v návrhu konkretizované, preto súd
mohol vychádzať len z príloh návrhu, osobitne z priložených licenčných zmlúv na autorské diela (č.
l. 62 až 67), resp. návrhu na výmaz dizajnov. Súd konštatoval, že vyobrazenia mincí podľa príloh
jednotlivých zmlúv nie sú zhodné (v prílohe č. 3 zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou 1/ a F. I.
sú zobrazené mince s letopočtom 1918 - 2018, ktorý sa nenachádza na minciach zobrazených na
prílohe zmluvy uzavretej medzi U. H. a Q. A., a napokon, ako to vyplýva zo samotného podania a k
nemu priloženej  komunikácie s pracovníkom Kremnickej mincovne, na pôvodných minciach sa tento
prvok nenachádzal).  Súd nepoprel, že   namietané autorské diela a dizajny obsahujú spoločné prvky
(osobitne zobrazenie malého štátneho znaku), ale samotné konštatovanie ich vzájomnej podobnosti
(zhody) navrhovateľkami nie je podľa názoru súdu postačujúce pre požadovaný zásah do práv majiteľa
dizajnov, t. j. pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze využívať zapísaného
dizajny. Uviedol, že  dizajny boli do príslušného registra zapísané 19. 09. 2017, t. j. dostatočne dlhý
čas na to, aby sa navrhovateľky mohli domáhať výmazu dizajnov, ak sú presvedčené, že im nemala byť
poskytnutá ochrana. Podľa názoru súdu postavenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len
na návrhu na výmaz dizajnov bez toho, aby prebehlo riadne konania o výmaze a Úrad priemyselného
vlastníctva SR ako na to oprávnená osoba by konštatoval, že dizajny nemali byť zapísané do registra,
pretože zasahujú do autorských práv navrhovateliek, nepredstavuje dostatočný podklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Mal za to,  že nariadením neodkladného opatrenia by
sa zasiahlo do práv majiteľa dizajnov riadne priznaných príslušným správnym orgánom ktorý vykonáva
zápisy dizajnov za predpokladu splnenia zákonných podmienok pre zápis, medzi ktoré patrí novosť
a osobitný charakter.  Súd tiež konštatoval, že z  predloženého oznámenia Úradu priemyselného
vlastníctva SR vyplýva, že dňa 9. 7. 2018 bol úradu doručený návrh na výmaz dizajnov a súčasne
návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 43 Správneho poriadku, ktorý úrad posúdil tak, že
navrhovateľmi uvádzané skutočnosti neosvedčujú dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia.

4. Ďalej uviedol, že súd by nariadením neodkladného opatrenia  určitým spôsobom zasiahol do
právomoci Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorý rozhoduje o zápise (aj výmaze) dizajnov, a ktorý
v konaní o výmaz dizajnov bude ako na to kompetentný orgán skúmať, či zapísaný dizajn predstavuje
neoprávnené použitie diela chráneného podľa autorského práva. Navrhované neodkladné opatrenie,
teda úplné obmedzenie vlastníckych práv majiteľa dizajnu sa v tomto prípade súdu javí ako neprimerané
vo vzťahu k odôvodnenosti resp. neodôvodnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na
základe uvedeného súd konštatoval, že navrhovateľky v konaní dostatočným spôsobom neosvedčili
existenciu vzniknutej, či hroziacej ujmy na ich právach v pomere k zásahu do práv majiteľa dizajnov,
a to ani v miere postačujúcej na účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Osvedčili síce  existenciu autorských práv, no neosvedčili, že dizajny predstavujú neoprávnené použitie
autorských diel, teda, že navrhovateľkami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú neodkladnú
úpravu pomerov. Z uvedeného dôvodu súd návrh zamietol.

5. O trovách   konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že v konaní neúspešným navrhovateľkám nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Nerozhodoval o nároku majiteľa dizajnov na náhradu trov, hoci bol v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia „úspešný", nakoľko s ním nijakým spôsobom nekonal a tento v zásade nemá vedomosť o
konaní vedenom proti nemu.



6. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľky, ktoré uviedli,  že
odvolanie podávajú z dôvodov § 365 ods. 1, písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Uviedli, že z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd považuje za preukázanú skutočnosť, že
navrhovateľky  sú oprávnenými nositeľkami majetkových práv k autorským dielam, a že sú oprávnené
rozhodovať o akomkoľvek nakladaní s autorskými dielami a nakladanie s autorskými dielami bez ich
súhlasu predstavuje neoprávnený zásad do ich práv a oprávnených záujmov, voči ktorým platné právo
poskytuje určitú ochranu. Súd tiež uviedol, že síce podľa navrhovateliek sú autorské diela zhodné s
dizajnmi, ktoré si pán Q. N. nechal ako majiteľ, prihlasovateľ a pôvodca zapísať Úradom priemyselného
vlastníctva SR (ďalej  len aj „úrad") do registra dizajnov ako dizajn č. XXXXX  a dizajn č. XXXXX, pričom
súd však ďalej skonštatoval, že vyobrazenia mincí podľa príloh jednotlivých zmlúv nie sú zhodné, aj keď
nemožno poprieť, že dizajny a autorské diela obsahujú spoločné prvky,  a že samotné konštatovanie
vzájomnej podobnosti  (zhody) navrhovateľkami nie je  podľa súdu postačujúce pre požadovaný zásah
do práv  majiteľa dizajnov. Súd prvej inštancie buď na priložené dôkazy neprihliadol vôbec, alebo na ich
základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyobrazenia autorských diel boli súčasťou návrhu,
či už ako fotokópie príslušných katalógov, mincí alebo návrhov na výmaz dizajnov a v neposlednom rade
aj pripojených  licenčných zmlúv. Dôkazy taktiež obsahujú detailnú analýzu a porovnanie autorských diel
a dizajnov, z ktorých vyplýva, že ide o totožné  výtvarné návrhy, ktoré sa líšia  len vročením/letopočtom,
ktoré do autorských diel svojvoľne a bez súhlasu navrhovateliek vložil pán. N., čím protiprávne „cudzie"
autorské diela pozmenil, zasiahol do nich a následne si takto pozmenené autorské diela iných autorov
nechal ako pôvodca, prihlasovateľ, majiteľ zapísať ako dizajny. Letopočet (vročenie), ktorý ako jediný
podľa súdu bráni zhode dizajnu s autorskými dielami, je medzinárodne uznávané vyjadrenie času a
nie autorské dielo. Dielom je ostatný grafický či výtvarný prejav zobrazený na minciach a nie letopočet.
V odvolaní uviedli, že napadnutý dizajn T. sa od každého namietaného dizajnu O., ako aj O. odlišuje
len v nepodstatných detailoch  uvádzaných v odvolaní, nie je teda nový v zmysle § 4 zák. č. 444/2002
Z. z. Ak teda napadnutý dizajn T. nie je nový, tým skôr nemá osobitný charakter v zmysle § 5 zák. č.
444/2002 Z. z. Ďalej uviedli, že nemajú ako inak súdu preukázať zhodnosť autorských diel a dizajnov,
než ako to urobili v návrhu, t. j. predložením ich vyobrazení líšiacich sa len vročením a ich podrobnou
analýzou. Ďalej uviedli, že pri zápise dizajnu do  registra úrad nemá ako skúmať, či zapisovaný dizajn
neporušuje autorské práva tretej osoby, nakoľko tieto nie sú registrované. Zákon č. 444/2002 Z. z. o
dizajnoch v znení neskorších predpisov  obsahuje mechanizmy, ktoré slúžia na zjednanie  nápravy v
prípade zistenia takéhoto alebo iných porušení práv. Tieto  záujemkyne využili podaním návrhu na výmaz
dizajnov a na zabezpečenie čo najefektívnejšej ochrany svojich práv  podali aj návrh.  K námietke, že
mali dostatočne dlhý čas od 19.9.2017 na to, aby sa domáhali výmazu v príslušnom registri uviedli,
že súd nesprávne vyhodnotil plynutie času v kontexte návrhu. O zápise dizajnu navrhovateľky neboli
vyrozumené, dozvedeli sa o ňom až dodatočne a následne reagovali. Opakovane sa snažili komunikovať
so žalovaným a upozorňovali ho na porušenie ich majetkových práv k autorským dielam a žiadali ho
o zjednotenie nápravy. Žalovaný však nápravu do dňa podania návrhu nezjednal, z toho dôvodu sa
navrhovateľky začali domáhať svojich práv právnou cestou. Počítanie času od zápisu dizajnu nie je v
tomto prípade možné použiť, nakoľko navrhovateľky nemali vedomosť o zápise svojvoľného zápisu. K
námietke, že dostatočným spôsobom neosvedčili existenciu vzniknutej a  hroziacej ujmy na ich právach
k pomere zásahu do práv majiteľa dizajnov a neosvedčili, že dizajny predstavujú  neoprávnené použitie
autorských diel, uviedli, že je nepochybné, že autorské diela a dizajny sú zhodné, žalovaný nemá od
navrhovateliek súhlas na žiadne použitie úpravy autorských diel. Aj napriek tomu si žalovaný pozmenené
autorské diela nechal protiprávne úradom zapísať ako dizajny. Zapísané dizajny žalovaného bránia
navrhovateľkám a ostatným nositeľom práv v nakladaní  s autorskými dielami a ich monetizácii, čím im
vzniká majetková a nemajetková ujma, na základe  neoprávnene zapísaných dizajnov môže žalovaný
svojvoľne raziť a uvoľniť do obehu mince s vyobrazením autorských diel, čím môže dôjsť k nezvratnej
a nevyčísliteľnej škode. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný s týmito dizajnmi môže zaplaviť svet
neobmedzeným množstvom mincí porušujúcich autorské práva navrhovateliek, t. j.  zaplaviť falzifikátmi,
ktoré už nebude možné všetky pozbierať a stiahnuť z obehu. Majú za to, že hrozba, vznik ujmy a škody
boli a sú preukázané dostatočne, a že  neexistencia súhlasu navrhovateliek s používaním, s menami a
registráciou autorských diel ako dizajnov osvedčuje a preukazuje neoprávnenosť používania autorských
diel zo strany žalovaného.



8. K tvrdeniu súdu, že postavenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len na návrhu na výmaz
dizajnov nepredstavuje dostatočný podklad na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom
znení uviedli, že toto tvrdenie indikuje  nevykonanie navrhovaných dôkazov, nakoľko podaný návrh
bol riadne odôvodnený a v ňom obsiahnutý návrh na výmaz predstavoval len jeden  z predložených
dôkazov preukazujúci skutkový stav. K tvrdeniu, že  súd by nariadením neodkladného opatrenia určitým
spôsobom zasiahol do právomoci úradu, uviedli, že toto tvrdenie je pre nich ťažko zrozumiteľné a je
ho možné považovať za nesprávne právne posúdenie veci. Majú za to, že súd neodkladné opatrenie
nariadi v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, čo je presne situácia navrhovateliek.
O zasahovaní do právomoci úradu v tomto prípade nemôže byť ani reči. Taktiež samotný úrad
navrhovateľky s ohľadom na charakter nároku odkázal na CSP  a príslušný  súd. K tvrdeniu súdu o
úplnom obmedzení  práv vlastníka dizajnu, ktoré sa javí ako neprimerané vo vzťahu k odôvodnenosti
návrhu uviedli, že súd  sa nedostatočne vysporiadal s odôvodnením proporcionality zásahu do
práv žalovaného. Uviedol, že jednou zo zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia
je podmienka proporcionality, čo znamená, že právne účinky neodkladného opatrenia  neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd v tomto prípade nezobral
do úvahy práva navrhovateliek ani ďalšie predložené dôkazy, nakoľko práve navrhovateľkám, ktoré
zásadne nesúhlasia s akýmkoľvek nakladaním s autorskými dielami (vrátane ich pozmeňovania a zápisu
do registra dizajnov) zo strany žalovaného je konaním žalovaného význame a neoprávnene zasahované
do ich práv a oprávnených záujmov. Z toho dôvodu je jednoznačné, že bez bezodkladnej úpravy pomerov
dochádza  v dôsledku protiprávneho konania žalovaného k zmareniu možnosti nakladať s autorskými
dielami  (vrátane razby dukátov pri príležitosti 100.výročia vzniku Československa) oprávnenými
nositeľmi práv, prípadne sa bez úpravy pomerov umožní žalovanému o razbe rozhodovať alebo ju
realizovať vo vlastnej réžii. Týmto by došlo k zásadnému zásahu a poškodeniu práv navrhovateliek, a
preto nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému v navrhovanom znení je v súlade so zásadou
proporcionality.

9. Uviedli, že zo skutočností uvedených v návrhu a predložených dôkazov je zrejmé, že návrh
je odôvodnený a práva navrhovateliek, ktorým sa má poskytnúť ochrana trvajú a preukázali svoje
majetkové autorské práva k autorským dielam a ich právo použiť autorské diela a právo udeliť súhlas na
použitie  autorských diel je porušené konaním žalovaného, čím im vznikla ujma a tiež hrozí vznik ďalšej
škody.  Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli, aby krajský súd uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie v zmysle návrhu.

10. Keďže súd prvej inštancie návrh navrhovateliek 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, odvolací súd v súlade s ust. § 329 ods. 1 CSP  doručil odporcovi návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia s prílohami, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým návrh
navrhovateliek 1/ a 2/ zamietol a odvolanie navrhovateliek 1/ a 2/ a umožnil mu k uvedeným materiálom
sa  v lehote 15 dni odo dňa doručenia tejto výzvy vyjadriť.  Výzva bola odporcovi doručená dňa 6.10.2018,
a to vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručovania, v stanovenej 15-dňovej lehote  sa odporca nevyjadril.
Dňa 2.11.2018 doručil Okresný súd Banská Bystrica odvolaciemu súdu plnomcenstvo Advokátskej
kancelárie Bukovinský & Chlípala, s. r. o. na zastupovanie odporcu T. N. v konaní 12CbPv/19/2018 a
ich žiadosť o zaslanie dokumentov zo spisu. Vzhľadom na to, že sa spis nachádzal na odvolacom súde,
Okresný súd Banská Bystrica mu uvedené zaslal na vedomie.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu
danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť  odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateliek 1/ a 2/  nie je dôvodné.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 17.7.2018 sa navrhovateľky 1/ a 2/
domáhali proti Q. N. ako majiteľovi dizajnov nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým  žiadali, aby
žalovaný ako  zapísaný majiteľ, prihlasovateľ a pôvodca je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania
s dizajnmi č. XXXXX a XXXXX prihlásenými dňa 27.2.2017, resp. 28.2.2017, najmä ich využívania,
poskytovania súhlasu na ich využívanie, ich prevádzania na iné osoby a zriaďovania záložných práv k
týmto zapísaným dizajnom. Svoj nárok odôvodňovali, tým, že sú nositeľkami práv k autorským dielam,
ktoré majiteľ dizajnov neoprávnene pozmenil tak, že do nich vložil letopočty 1918 - 2018 a následne si
tieto pozmenené diela nechal zapísať ako dizajny v Slovenskej republike, a to konkrétne ako dizajn č.
XXXXX s názvom N. P. C. T. a dizajn č. XXXXX s názvom N. medaila s motívom nerealizovaného C.



T., oba zapísané do registra dňa 19. 09. 2017 (ďalej spolu aj „dizajny"). Navrhovateľky  nesúhlasili s
akýmkoľvek používaním a nakladaním s autorskými dielami zo strany majiteľa dizajnov a nakladanie s
dielami predstavuje neoprávnené použitie autorských diel a zásah do ich práv.

13. Navrhovateľky tvrdili, že odporca je veľmi dobre zorientovaný v problematike autorského práva,
nakoľko je popredným slovenským medailérom, ktorý je v odborných kruhoch rešpektovaný ako autor
viacerých československých mincí, autor slovenskej obehovej meny  1993 - 2008, tiež je autorom 1,2 a
5 centovej mince a autorom najvyšších slovenských vyznamenaní. Uviedli, že dňa 1.3.2017  ( takmer 3
roky po uzatvorení výhradnej licenčnej zmluvy s pánom A., o ktorej existencii mal žalovaný vedomosť)
došlo omylom a neoprávnene zo strany pána F. H., splnomocneného zástupcu pani T. H. - Q.   (dedičky
po F. E. Q. a oprávnenej nositeľky práv v 5/8 z ideálnej polovice práv k autorským dielam) v zmysle
plnej moci zo dňa 20.2.2017 k uzatvoreniu výhradnej licenčnej zmluvy so spoločnosťami Numizmatika
Kremnica, s. r. o.  (odporca je konateľom a spoločníkom)  MONETA CASSOVIA, s. r. o. Košice,
predmetom ktorej bolo udelenie oprávnenia  užívať  autorské diela, a to spôsobmi použitia (avšak celkovo
v užšom rozsahu), na ktoré boli poskytnuté práva pánovi A. na základe výhradnej licenčnej zmluvy
uzatvorenej dňa 16.4.2014,  a to bez súhlasu pána A.. Pán H. po uzatvorení tejto výhradnej zmluvy a
po zistení týchto skutočností spoločnostiam Numizmatika, Kremnica, s. r. o. a MONETA CASSOVIA, a.
s. r o. opakovane komunikoval, že ako neznalý celej problematiky týkajúcej sa autorských diel uvedenú
výhradnú licenčnú zmluvu podpísal omylom a neoprávnene, že zmluva je neplatná a má záujem vrátiť
prijatú odmenu. Spoločnosti tiež vyzval, aby zanechali akékoľvek snahy o užívanie autorských diel
a nespôsobovali škody na cudzom majetku alebo inej ujmy na  právach. Uvedené žiadosti zostali
bez akejkoľvek odozvy. Udelenie výhradnej licencie k autorskému dielu nositeľom práv znemožňuje
následné udelenie ďalšej licencie, resp. výhradnej licencie. Vzhľadom na uvedené tvrdili, že odporca
na základe neplatnej licenčnej zmluvy k 5/8 z ideálnej polovice autorských diel zo dňa 1.3.2017, ktorej
ani nebol zmluvnou stranou, autorské diela úmyselne neoprávnene bez súhlasu všetkých oprávnených
nositeľov práv pozmenil a takto neoprávnene a svojvoľne autorské diela - vyobrazenia z historických
mincí nechal zapísať úradom do registra dizajnov ako dizajny. Navrhovateľka 1/ ako oprávnená nositeľka
práv k autorským dielam neudelila žalovanému nikdy súhlas a obe navrhovateľky zásadne nesúhlasia
s používaním a nakladaním s autorskými dielami vrátane ich pozmeňovania a zápisu do registra
dizajnov zo strany odporcu a akékoľvek takáto používanie a nakladanie s autorskými dielami zo strany
odporcu predstavuje jednoznačne neoprávnené použitie autorských diel a podstatný a neoprávnený
zásah do ich práv a oprávnených záujmov. Navrhovateľky v návrhu zároveň uviedli, že majú za to,
že v prípade odporcu sú naplnené podmienky pre výmaz dizajnov podľa § 36 ods. 1 písm. a/, b/ a e/
zákona o dizajnoch, preto podali dňa 2.7.2018 na úrad ako príslušný orgán návrh na výmaz dizajnov z
registra dizajnov a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 43 ods. 1,  písm. a/ zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní a zmysle neskorších predpisov. Navrhovateľky poukázali na odpoveď
Mincovne Kremnica, š. p. Kremnica k požiadavke pána A. a  I., kde mincovňa uviedla, že „obdržali
kópiu chráneného dizajnu pána N., ktorý si zaregistroval na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej
Bystrici. Osvedčenie o zápise dizajnu na X. T. na Úrade priemyselného vlastníctva má č. XXXX. Toto
je zatiaľ platný dokument, ktorý pokiaľ nie je vymazaný zo zoznamu platí a pán N., aj keď to vyzerá
nezmyselne, môže ako jediný povoľovať súhlas  na razbu s týmto motívom a úpravami....." Podľa názoru
navrhovateliek aj samotní zástupcovia mincovne sa pozastavili nad nezmyselnosťou vzniknutej situácie,
kedy by pán N. rozhodoval o razbe dukátov. Pán N. môže na základe svojich zapísaných dizajnov
raziť dukáty i sám, čo by znamenalo, že do obehu by sa dostali dukáty vyrazené protiprávne a bez
súhlasu  nositeľov práv, ktoré by už reálne nebolo možno stiahnuť z obehu, čo by malo za následok
vznik závažnej a zároveň nezvratnej a nenapraviteľnej ujmy na právach  oprávnených nositeľov práv
pána A. a I. a zároveň vznik nevyčísliteľnej škody. Vzhľadom na uvedené navrhli nariadiť neodkladné
opatrenie v zmysle ich návrhu.

14. Podľa ust. §324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 341 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania,
ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.



17. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo  ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň
jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť
na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v
zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia". Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle § 185 a
nasl. CSP.

18. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj
prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že
ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité
dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu,
že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom
vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených
podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe
odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu  (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v
odporovacom konaní a pod.). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd
nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku
ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti  a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

19. Navrhovateľky odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že bez bezodkladnej
úpravy pomerov dôjde v dôsledku protiprávneho konania odporcu k zmareniu razby dukátov pri
príležitosti 100.výročiu vzniku Československa, (teda k 28.10.2018) oprávnenými nositeľmi práv,
prípadne sa bez úpravy pomerov umožní  žalovanému o razbe rozhodovať alebo ju realizovať vo vlastnej
réžii, čím by došlo k zásadnému zásahu a poškodeniu práv navrhovateliek a ďalšej dedičky ako aj
nadobúdateľov práv a skutočnosťami, že sú oprávnenými nositeľkami práv k autorským dielam a tým,
že odporca ako majiteľ dizajnov tieto autorské diela neoprávnene a bez potrebného súhlasu všetkých
nositeľov práv obmedzil tak, že do nich vložil nové letopočty „1918 - 2018" a následne si tieto pozmenené
autorské diela nechal ako majiteľ, prihlasovateľ a pôvodca zapísať Úradom priemyselného vlastníctva
SR do registra dizajnov ako dizajny.  Potrebnú neodkladnú úpravu pomerov preukazovali tým, že ak
nebude  navrhnuté neodkladné opatrenie nariadené, odporcom zavinený a protiprávny stav bude naďalej
pretrvávať, kedy  odporca môže na základe svojich neoprávnene zapísaných dizajnov rozhodovať o tom,
či vôbec sa budú dukáty raziť a za akých podmienok, resp. môže raziť dukáty i sám, čo by znamenalo,
že do obehu by sa dostali dukáty vyrazené protiprávne a bez súhlasu nositeľov práv  (navrhovateliek a
ďalšej dedičky), ktoré by už reálne nebolo možné stiahnuť z obehu.

20. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že navrhovateľky neosvedčili základné skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ich návrhu. Pred nariadením
neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany okrem
iného, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom
osvedčené a tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).

21. Ako už bolo vyššie uvedené, potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávajúca aj
po určité dlhšie časové obdobie, preto nemôže súd považovať danú podmienku za nesplnenú iba
z dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po
reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Aj napriek vyššie uvedenému však dospel odvolací



súd k záveru, že v danom prípade navrhovateľky neosvedčili, že ich tvrdené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

22. Na základe uvedeného má potom odvolací súd za to, že  navrhovateľky neosvedčili, že im hrozí vznik
alebo rozširovanie škody, neosvedčili, že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu ich práv alebo
oprávnených záujmov, ani že im hrozí zhoršenie ich právnej pozície.

23. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že navrhovateľky v
konaní dostatočným spôsobom neosvedčili  existenciu vzniknutej a hroziacej ujmy na ich právach v
pomere k zásahu do práv majiteľa dizajnov, a to ani v miere postačujúcej na účely konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, teda nesvedčili, že dizajny predstavujú neoprávnené použitie
autorských diel, teda, že navrhovateľkami tvrdené skutočnosti odôvodňujú neodkladnú úpravu pomerov.

24. Odvolací súd poukazuje na to,  že v čase rozhodovania tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím
súdom je  T. N. zapísaný na Úrade priemyselného vlastníctva SR ako majiteľ sporných dizajnov a o
návrhu navrhovateliek 1/ a 2/ na výmaz dizajnov nebolo do rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodnuté.

25. Odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní aj z informácií   Úradu priemyselného vlastníctva
SR,  ktorého  súd požiadal o informáciu, ako bolo rozhodnuté o návrhu navrhovateliek na nariadenie
predbežného opatrenia, a či bolo rozhodnuté o návrhu na výmaz dizajnov.  Úrad priemyselného
vlastníctva odvolaciemu súdu oznámil a doložil oznámenie k návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré bolo adresované dňa 16.7.2018 právnemu zástupcovi navrhovateliek a odpoveď
ohľadne rozhodnutia o výmaze dizajnov, keď  uviedol, že majiteľ dizajnov podaním doručením úradu
dňa 16.9.2018 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie vyjadrenia.  Listom úradu zo dňa 21.9.2018
mu bola stanovená konečná lehota na vyjadrenie k návrhu na výmaz dizajnov č. XXXXX a XXXXX do
28.11.2018 s tým, že vydanie rozhodnutia vo veci návrhu na výmaz dizajnov možno predpokladať do
dvoch mesiacov od doručenia vyjadrenia majiteľa.  K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
ktoré navrhovateľky adresovali na Úrad priemyselného vlastníctva SR, ktoré oznámenie predložili aj k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia adresovaného Okresnému súdu Banská Bystrica, Úrad
priemyselného vlastníctva SR  okrem iného uviedol, že po oboznámení sa s obsahom návrhu na
vydanie predbežného opatrenia správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľmi uvádzané skutočnosti
neosvedčili dôvodnosť vydania predbežného opatrenia. Úrad z návrhu na vydanie predbežného
opatrenia ani z vlastnej činnosti nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodné podozrenie, že by
účel predmetného správneho konania mohol byť ohrozený a nezistil ani potrebu nariadenia takéhoto
opatrenia, ktoré by bolo nutné vykonať za účelom zabezpečenia predmetného správneho konania. Úrad
uviedol, že navrhovatelia v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedli relevantné
dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k zabezpečeniu účelu konania o návrhu
na výmaz sporných dizajnov, ani úrad takéto dôvody nezistil, Konštatoval, že nie sú splnené dôvody
na nariadenie predbežného opatrenia. Úrad zároveň poukázal na ust. § 3 CSP, podľa ktorého súdy
prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány v spojitosti s § 26 CSP, ktorý upravuje príslušnosť súdov v občianskoprávnych sporoch.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prišiel odvolací súd k záveru, že navrhovateľky svoje
tvrdenia ohľadne skutočnosti, že konanie odporcu opísané v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je spôsobilé privodiť im ujmu, že im je spôsobovaná majetková a nemajetková ujma
neosvedčili, neosvedčili ani potrebu bezodkladne upraviť pomery, preto podľa ust. § 387 ods. 1  CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa  ust. § 262 ods. 1 a  §
255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči navrhovateľkám
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s
§ 262 ods. 2  CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).