Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/245/2012 z 15. 1. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 15. januára 2013, sp. zn. 16CoE/245/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7211224988.1
Krajský súd Košice | 16CoE/245/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7211224988.1 | 2013-01-15 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11d309f6-5670-4071-b838-b1188b885b98
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211224988.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/245/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211224988
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211224988.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Košice, Festivalové nám. č. 1, Košice, proti povinnej X. N.Č.I.Á., C.. XX.XX.XXXX, S. U.Ž.X.Á.
Č.. XXX/XX, I.Š.Y., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, so
sídlom Moyzesova č. 34, Košice pod sp. zn. EX 1269/2011, o vymoženie 12,05,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 49Er/2441/2011-21 zo dňa
31.07.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie vo výške 47,75
eur súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 49Er/2441/2011 zo dňa 16.04.2012
súd v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastavil exekúciu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.06.2012. O trovách exekúcie rozhodol súd na základe špecifikácie trov súdnym exekútorom,
ktoré boli vyčíslené dňa 05.04.2012, podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil oprávnenému
povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,75 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený uviedol, že predmetom exekúcie je rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka
Košice č. 700-3411205411-GC04/11 zo dňa 07.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 27.07.2011 na zaplatenie penále vo výške 12,05 eur. Dlžnú sumu povinná neuhradila, preto
oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.08.2011 požiadal súdneho exekútora o vykonanie
exekúcie na sumu 12,05 eur. Návrh na exekúciu prevzal súdny exekútor dňa 25.08.2011. Povinná
až v rámci námietok voči exekúcii oznámila, že dlžnú sumu oprávnenému uhradila a dokladovala to
poštovou zloženkou. Úhrada bola zaslaná dňa 15.08.2011 v sume 12,05 eur s nesprávnym variabilným
symbolom: 3041649600 namiesto variabilného symbolu, ktorý je uvedený na rozhodnutí: 6001973648.
Na fotokópii časti poukážky, ktorý ostáva odosielateľovi je vypísaný špecifický symbol: 3411205411, ale
na časti poukážky pre oprávneného špecifický symbol pre určenie pohľadávky nebol vypísaný. Systém
oprávneného nemohol platbu identifikovať a priradiť k rozhodnutiu o nezaplatenom penále. Zavinením
povinnej, ktorá nevenovala dostatočnú pozornosť vypísaniu povinných údajov na poštovej zloženke,
nezadala správne údaje potrebné pre identifikáciu platiteľa a identifikáciu úhrady v zmysle rozhodnutia



oprávneného zo dňa 07.06.2011, úhrada nebola včas identifikovaná a bol podaný návrh na vykonanie
exekúcie. Nesúhlasil s úhradou trov exekúcie oprávneným, pretože ako oprávnený nemal vedomosť,
že nastali okolnosti, ktoré viedli k splateniu vymáhaného nároku, čo spôsobilo, že exekúcia v čase
podania návrhu na poštovú prepravu bola neprípustná. Oprávnený nemohol predvídať, že povinná
uhradí dlžnú sumu bez nutných náležitostí pre jej identifikáciu a s nesprávnymi údajmi a neoznámi túto
skutočnosť oprávnenému. Poukázal na skutočnosť, že § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pripúšťa
možnosť, nie povinnosť súdu uložiť náhradu trov oprávnenému. Z procesného hľadiska oprávnený
nezavinil zastavenie exekúcie, preto nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V závere poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 272/08 zo
dňa 22.10.2008 a namietal aj výšku priznaných trov exekúcie.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.11.2012 navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť
ako vecne správne. Uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 25.08.2011,
povinná však zaplatila dlžnú sumu ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 15.08.2011.
Oprávnený uvádza, že návrh podal oprávnene, pretože povinná neuhradila dlžnú sumu, lebo neuviedla
správny variabilný symbol. Oprávnený až v priebehu exekúcie zistil, že dlžná suma bola povinnou
uhradená, uznal ju, čím pohľadávka zanikla počas exekučného konania a pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie, čo zároveň znamená, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného.
Z procesného hľadiska a z hľadiska potrieb exekučného konania je podstatné len to, že v priebehu
exekúcie došlo k zrušeniu exekučného titulu, a to samotným oprávneným. Exekúcia bola proti povinnej
vedená nedôvodne a teda nedôvodne bol podaný aj návrh na vykonanie exekúcie. Týmto konaním
oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a preto je povinný v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
nahradiť trovy exekúcie exekútorovi.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučným titulom v predmetnom konaní bolo rozhodnutie
oprávneného zo dňa 07.06.2011 č. 700-3411205411-GC04/11, ktorým bolo povinnej predpísané penále
v sume 12,05 eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa
27.07.2011. Na základe tohto exekučného titulu oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 25.08.2011
návrh na vykonanie exekúcie a súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
vo veci poverením č. 5803 115394* zo dňa 19.9.2011. Dňa 07.12.2011 súdny exekútor doručil súdu
prvého stupňa námietky povinnej voči exekúcii, ktoré mu boli povinnou doručené dňa 30.11.2011.
Povinná v námietkach uviedla, že dňa 15.08.2011 uhradila dlžnú sumu 12,05 eur na účet oprávneného,
čo preukázala doloženou poštovou poukážkou. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinnej zo
dňa 12.12.2011 uviedol, že úhrada zo dňa 15.08.2011 v sume 12,05 eur s nesprávnym variabilným
symbolom namiesto variabilného symbolu, ktorý bol uvedený v rozhodnutí oprávneného, bola dňa
17.10.2011 správne zúčtovaná a oznámená súdnemu exekútorovi dňa 19.10.2011. Súd prvého stupňa
uznesením č.k. 49Er/2441/2011-16 zo dňa 09.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2012,
námietkam povinnej vyhovel a uznesením č.k. 49Er/2441/2011-19 zo dňa 16.04.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.06.2012, v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Následne
napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v sume 47,75 eur.



Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné,
súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Z citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva pravidlo, že trovy exekúcie
znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, keď ich nahrádza oprávnený.
Takúto situáciu predpokladá § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený je zaviazaný
nahradiť trovy exekúcie len vtedy, ak zavinil zastavenie exekúcie alebo ak exekúcia bola zastavená
z dôvodu nemajetnosti povinného. Pod "zavinením" oprávneného sa v zmysle rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. decembra 2004, sp. zn. 2 M Cdo 12/2004 rozumie také porušenie
procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Je nesporné, že povinná uhradila dlžnú sumu ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneným, aj keď na poštovej poukážke uviedla nesprávny variabilný symbol. Dlžná suma teda
bola pripísaná na účet oprávneného ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekúcia
proti povinnej bola vedená nedôvodne a teda nedôvodne bol podaný aj návrh na vykonanie exekúcie.
Týmto konaním oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, preto je povinný v zmysle § 203 ods. 1
Exekučného poriadku nahradiť súdom prvého stupňa v správnej výške vyčíslené trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Vo veci  rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.