Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sp/2/2014 z 3. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. novembra 2014, sp. zn. 4Sp/2/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8014200056.1 Krajský súd Prešov | 4Sp/2/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8014200056.1 | 2014-11-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: OZ, zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2d53484-f505-47b1-9644-a79036af39fa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200056.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200056
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200056.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Prešov, katastrálny odbor, Prešov, Konštantínova 6, za účasti K. V., bytom D. - E., D. XX, zast.
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18, o preskúmanie
rozhodnutia odporkyne zo dňa 18. novembra 2013, číslo: V 6244/2013-MŠ takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 18. novembra 2013 číslo: V6244/13-MŠ.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.11.2013 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán
podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), vo veci návrhu na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý podanom dňa 05.02.2012, ktorého prílohou bola
Zmluva o zriadení záložného práva č. 362/2013-PTR uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o.
Bratislava ako záložným veriteľom a záložcom K. V., zastúpenou splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci Bratislava tak, že návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v k.ú. E.
LV XXX- pozemok registra C KN parcelné číslo XXX/XX- záhrada o výmere 257 m2, pozemok registra
C KN parcelné číslo XXX/XX- zastavaná plocha o výmere 143 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX
stojaci na parcele C KN parcelné číslo XXX/XX v podiele 1/4, podľa § 31 ods.1, 3 Katastrálneho zákona
zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 07.08.2013 mu bol doručený návrh
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola záložná zmluva. Citoval §
30 ods. 5, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, § 31 ods. 1, 4, § 52, § 53 Občianskeho zákonníka. Po
preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za
záložcu podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka
18, Bratislava, pričom z obsahu dohody o splnomocnení zistil, že záložca, ktorý je aj dlžníkom zo zmluvy
o úvere (viď čl. II. zmluvy o zriadení záložného práva), nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, lebo
podpísal formulárovú typovú zmluvu bez možnosti ovplyvniť samotný obsah zmluvy. V tom odporca
videl konflikt záujmov podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nešlo o slobodný výber osoby na
obstarávanie záležitostí, záložný veriteľ takto vybral „svoje“ združenie, čo je prejavom konania veriteľa
a splnomocnenca v zhode. Takýmto postupom navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo
výkone práva povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Odporca zohľadnil aj uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica 10C/121/2011-52 zo dňa 26.07.2011 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/346/2011-85 zo dňa 28.10.2011, ktorými bolo spoločnosti



POHOTOVOSŤ s.r.o. uložené zdržať sa výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva
zo zmlúv, ktoré v mene spotrebiteľa uzavreli veriteľom vybraní splnomocnenci predformulovaní vo forme
splnomocňovacej doložky.

Z uvedených skutočností odporca uzavrel, že neboli splnené podmienky na vklad, lebo predložená
zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu, na strane záložcu je podpísaná splnomocnencom
podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o splnomocnení je navyše absolútne neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Odporca konštatoval rozpor záujmov dlžníka s konaním jeho zástupcu, nerešpektovanie
vyváženosti medzi výškou predmetu úverovej zmluvy a hodnotou predmetu záložnej zmluvy, ktorým je
nehnuteľnosť v nepochybne ďaleko vyššej hodnote.

Neplatnosť dohody o splnomocnení konštatoval odporca aj na základe nedostatočného označenia
nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, čo je neurčitým a nezrozumiteľným dojednaním.
Dojednanie, že nehnuteľnosti budú špecifikované v priloženom liste vlastníctva je nejasné, keďže tieto
nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o splnomocnení a nie sú obsahom samostatnej prílohy
vo forme listu vlastníctva, údaje o týchto nehnuteľnostiach sú rukou dopísané do predtlačenej formy.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáha preskúmania tohto rozhodnutia. V
odvolaní uviedol, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto
udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s
nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú
priamo záložcovi.

Poukázal na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci podľa
§ 3 ods. 5 Správneho poriadku a podľa § 46 Zákona o správnom konaní, rozhodnutie správneho
orgánu musí okrem uvedeného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správny poriadok
ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci a úplnosť zistenia
podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci
význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované ani skreslené
či už vedome alebo nevedome.

Navrhovateľ uviedol, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov,
čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho správa katastra si
nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nevychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho
zákona plne aplikovateľné na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva
do katastra nehnuteľností. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode
uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 OZ, pričom podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia
nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu ale rozpor musí
reálne existovať.

Navrhovateľ akcentoval, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa, teda záložcu a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z
dohody o splnomocnení rovnako vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností a rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Dôvodil tým, že dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci dvojstranný právny



úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho
obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie.

Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval
alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo
udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie
je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné
poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj
posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Navrhovateľ zdôraznil, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Navrhovateľ poukázal na to, že dohoda
o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to
ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon.

Rovnako sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody
o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom
teda podľa nášho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani
nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Tvrdenie odporcu o tom, že hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou
nehnuteľnosti - zálohu je v rozpore s dobrými mravmi je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Ďalej mimo súvis s vecou rozviedol otázku poplatku za úver. Neodôvodnené ostalo aj uprednostnenie
aplikácie § 39 OZ ako dôvodu neplatnosti právneho úkonu pred ustanoveniami § 265 Obchodného
zákonníka o pravidlách poctivého obchodného styku odporcom. Mimo predmet rozhodnutia sa ďalej
venoval problematike výšky dojednaného poplatku, resp. peňažného plnenia, či odplate za poskytnutie
úveru.

Vyjadril domnienku, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z ust. § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými
mravmi. Máme za to, že nakoľko záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a ani jej súlad
s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Odporcovi
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z
dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi (okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k
nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto
právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.



Nesprávny je aj názor odporcu, že plnomocenstvo musí obsahovať rovnaké náležitosti ako listina podľa
§ 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, ten sa totiž týka plnej moci na zastupovanie vo vkladovom
konaní a na plnú moc, ktorá nie je právnym úkonom, nedopadá. Rovnako za nesprávny považuje záver
odporcu, že dohoda o splnomocnení je neurčitá a nezrozumiteľná. Zákon pre takúto dohodu nevyžaduje
osobitné náležitosti. Jej text nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu.
Takýto rozsah je dostatočne určitý.

Odporca pri rozhodovaní nesprávne vychádzal aj z rozhodnutí uvedených súdov, pretože tie sa týkali
výkonu záložného práva, nie zápisu záložného práva a boli založené na úplne inom skutkovom stave.

Žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na nové konanie o povolení
vkladu záložného práva, a ak tak odporca nerozhodne, aby súd zrušil jeho rozhodnutie a vrátil mu vec
späť na správne konanie.

Odporca žiadal preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Účastníčka konania ani jej splnomocniteľ sa k
opravnému prostriedku nevyjadrili.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods.
2 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej zmluvy
podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi splnomocniteľom K. V. a splnomocnencom Pro Help - združením občianskoprávnej pomoci
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo má za následok neplatnosť tohto právneho
úkonu. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať a podpísal
formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 24.9.2013 navrhovateľ žiadal o vklad
zmluvy o zriadení záložného práva, č. 362/2013-PTR do katastra nehnuteľnosti. Z tejto zmluvy uzavretej
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a K. V., zastúpenou na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 801300175 zo dňa
24.08.2012, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä
na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 350 Eur,
spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút zo
zmluvy, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania
až do zaplatenia.

Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzatvorená medzi splnomocniteľom K. V. a splnomocnencom
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia
vyplýva, že (citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o
bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v
súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 801300175
(ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto
plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode,
vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo
veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie
a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne
splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy
o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene



splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej
zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie
splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z
nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli
veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje,
že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná
o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (sú rukou dopísané). 5.
Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom
tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré
je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so
záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt
a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí,
práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda



o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel
krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej
záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred
určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ tak nemohol
ovplyvniť výber tohto zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, pričom
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení
v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany
veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte
výlučne s navrhovateľkou ako poskytovateľom úveru, z jeho strany mu bola predložená dohoda o
splnomocnení, bez kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych
dôsledkov tejto dohody. Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru.
Dohoda o splnomocnení nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná.
Záložnú zmluvu za záložcu tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Navyše, splnomocnenie na právny úkon
týkajúci sa nehnuteľností by malo kopírovať samotný predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by
mali byť tie isté náležitosti, ako ich vyžaduje zákon pre konkrétnu zmluvu.

To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov
dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší
súd napadli ďalšie veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade
je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave.



Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp. zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva
vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy,
ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené
v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní
tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade,
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.

Odporca preto postupoval správne aj v tomto prípade, ak prihliadol aj na tento dôvod pri zamietnutí
návrhu na vklad predmetnej zmluvy do katastra.

Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.