Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/23/2013 z 19. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. februára 2014, sp. zn. 26S/23/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013200550.1 Krajský súd Nitra | 26S/23/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4013200550.1 | 2014-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/caf43a65-7a4b-4333-87e8-b98c3b8d4035 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200550.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/23/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200550
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200550.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií so
sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zastúpený spoločnosťou Bardač s.r.o.
advokátska kancelária so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec
Lontov, Lontov č. 67, Ipeľský Sokolec, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 10.06.2013 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu a
fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jeho rozhodnutie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že obec Lontov je vzhľadom na svoje postavenie podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov povinnou
osobou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

Žalobca požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 27.03.2013 o sprístupnenie viacerých informácií,
ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. l zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. l
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 71/1967 Zb.“) a pre vylúčenie pochybností o identite odosielateľa bola táto e-mailom zaslaná
žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom na to, že žiadosť bola zaslaná e-
mailom, bola doručená žalovanému technicky vykonateľným spôsobom.

Predmetný zaručený elektronický podpis, ktorým bola predmetná žiadosť podpísaná, bol vyhotovený v
súlade s § 3 ods. 2 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 134/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov a v súlade s § 3 ods. 2 a 6 vyhlášky NBÚ č. 135/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Žalobcovi nie je známe, prečo žalovaný na predmetnú žiadosť nereagoval zákonom ustanoveným
spôsobom.

Predmetná žiadosť mala všetky zákonom stanovené náležitosti, bola urobená vo forme, ktorú zákon
č. 71/1967 Zb. pripúšťa už viac ako 11 rokov od účinnosti zákona č. 215/2002 Z.z., a vyvoláva preto



tie právne účinky, ktoré vyvoláva riadne podaná žiadosť. Podľa žalobcu tiež žalovaný požadovanými
informáciami disponuje. Žalobcovi preto nie sú zrejmé dôvody nevybavenia jeho žiadosti.

Žalovaný v zákonom ustanovenej lehote ôsmych pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa
27.03.2013, t.j. najneskôr do 10.04.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie
o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového
rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo dňa 13.04.2013. Žalobcovi nie je známy
deň vydania prvostupňového rozhodnutia, pretože prvostupňové rozhodnutie je dôsledkom nečinnosti
žalovaného a zákon č. 211/2000 Z.z. neupravuje, ktorý deň sa má považovať za deň vydania fiktívneho
rozhodnutia.

Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a
vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca žalovanému e-
mailom dňa 25.04.2013, pričom aj toto podanie bolo pre vylúčenie pochybností o identite odosielateľa
podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Vzhľadom na to, že odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní
nerozhodol, má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne
rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia
tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 12.05.2013.

Žalobcovi nie je známy deň vydania napadnutého rozhodnutia, pretože napadnuté rozhodnutie, rovnako
aj prvostupňové rozhodnutie, je dôsledkom nečinnosti žalovaného a zákon č. 211/2000 Z.z. neupravuje,
ktorý deň sa má považovať za deň vydania fiktívneho rozhodnutia.

Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaný
odmietol žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mal na to zákonnú oporu. V neposlednom rade
tým žalovaný zasiahol aj do práva na informácie zaručeného čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobca má za to, že hlavnými dôvodmi nezákonnosti je skutočnosť, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

Informácie požadované žalobcom nespadajú do rámca § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože
nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné
tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 zákona č.
211/2000 Z.z. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 3 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z.,
keďže požadovanými informáciami žalovaný disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre
ich nesprístupnenie. Je preto daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2
písm.a) O.s.p.

Žalobca má za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia mal žalovaný postupovať v súlade so
zákonom č. 211/2000 Z.z., čím sa dôsledne neriadil. Inými slovami, ak bol žalovaný toho názoru, že je
daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom
ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona č.
71/1967., umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa
však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 resp. § 19 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z.z., ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné.

V dôsledku vyššie uvedeného je podľa názoru žalobcu daný dôvod pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa § 250j ods.2 písm. a) a d) OSP a vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému.



Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 27.09.2013 žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žiadosť
zaslaná žalobcom nebola pre povinnú osobu doručená technicky vykonateľným spôsobom, čo žalovaný
aj žalobcovi oznámil a žiadal ho aby žiadosť zaslal v inom formáte na čo žalobca nereagoval. Žalovaný
z toho usudzuje, že žalobca nesledoval cieľ deklarovaný v žalobe (slobodný prístup k informáciám).

Žalovaný administratívny spis v predmetnej veci súdu nezaslal.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu v správnom konaní je žalovaný správny orgán,
ktorý rozhodol o poslednom stupni.

Podľa § 2 ods. 1 zák.č.211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie
(ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a
fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie
či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým
odmietla poskytnúť informáciu.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej
osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor).

Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že zaslal žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácie a to e-mailom
zo dňa 27.03.2013, pričom žalovaný na túto žiadosť nereagoval, čím vydal fiktívne rozhodnutie. Podobne
žalobca postupoval aj pri podávaní odvolania proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré mal podávať e-
mailom dňa 25.04.2013.

Žalovaný naopak tvrdil, že nevie čo bolo obsahom e-mailových podaní žalobcu, nakoľko nemal technické
prostriedky na oboznámenie sa s obsahom predmetného elektronického podania.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z.z. v ustanovení § 19 ods. 2 zveruje
rozhodovanie podľa zák. č. 211/2000 Z.z. obecným úradom, ktorý v tomto prípade koná za obec ako jej
výkonný orgán (§ 16 ods. 1 zák.č. 369/1990 Zb).

V prípade odvolania podaného voči rozhodnutiu obecného úradu (aj fiktívnemu) je odvolacím orgánom
v zmysle zák.č. 211/2000 Z.z. starosta obce (primátor).

V tejto časti konania je preto starosta obce správny orgán (§ 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb.) rozhodujúci
o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

Starosta obce je teda správnym orgánom, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.



Vychádzajúc z obsahu cit. ustanovení je potrebné prijať záver, že ak by aj súd pripustil, že žalobca
zákonným postupom požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií podľa zák.č. 211/2000 Z.z. (táto
skutočnosť však v konaní preukázaná nebola, nakoľko administratívny spis žalovaný z pochopiteľných
dôvodov neeviduje, a žalobca nepreukázal či bola obsahom jeho e-mailového podania zo dňa
27.03.2013 žiadosť o poskytnutie ním tvrdenej informácie), je potrebné uviesť, že žaloba nesmerovala
proti správnemu orgánu (starostovi obce), ktorý mal rozhodovať v poslednom stupni a teda žaloba
smerovala voči subjektu, ktorý nebol pasívne legitimovaný. Napokon, aj z rozhodnutia NS SR sp.zn.
3Šži 3/2011, na ktoré sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva (str. 6 žaloby), vyplýva, že žalovaným v tomto
konaní bol primátor mesta Skalica Ing. Stanislav Chovanec.

V tejto súvislosti súd dodáva, že bolo na žalobcovi koho za žalovaného označí, ale z ust. § 19 ods. 2
zák. č. 211/2000 Z.z. jednoznačne vyplýva, kto rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam obecných
úradov v zmysle cit.zák. a teda zákon kogentne stanovuje a špecifikuje starosta obce ako správny orgán,
ktorý v predmetnej veci rozhoduje v poslednom stupni a teda mal byť v zmysle ust. § 250 ods. 4 OSP
aj žalovaný.

Keďže žalobca za žalovaného označil subjekt, ktorý o odvolaní nerozhodoval, a nie je povinnosťou súdu
za žalobcu dohľadávať správny orgán, ktorý vo veci mal konať, súd žalobu z dôvodu absencie pasívnej
legitimácie na strane žalovaného zamietol.

Nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu podľa § 250 ods. 1 OSP nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).