{"guid": "2f90b5d9-c706-453e-b52a-e830b65919b0:87306316-6098-416f-a69d-22d3c385b8c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112225744.2", "spisova_znacka": "19Co/717/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/717/2013 z 30. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. júna 2014, sp. zn. 19Co/717/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3112225744.2", "identifikacne_cislo": "3112225744", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2014-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-123"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-123"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87306316-6098-416f-a69d-22d3c385b8c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112225744.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112225744.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112225744.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/717/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225744
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112225744.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO 35807598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne
č. k. 14C/295/2012-21 zo dňa 03. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   z r u š u j e  a vec   v r a c i a   tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou  sa žalobca  domáhal náhrady škody
a nemajetkovej ujmy, vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Trenčíne,
v konaní vedenom pod sp. zn. 61Er/1996/2006, pretože nerozhodol  o žiadosti o zmenu exekútora v
zákonom stanovenej lehote 30 dní. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za zistené, že
exekučný súd  rozhodol o predmetnom návrhu  po 39 dňoch po uplynutí 30-dňovej  zákonnej lehoty od
podania návrhu. Rozhodnutie  o zamietnutí  náhrady škody odôvodnil tým, že žalobca žiadnym dôkazom
nepreukázal  výšku skutočných nákladov, ktoré mu vznikli za 39 dní, nepredložil žiadne urgencie zaslané
súdu, ani dôkazy  o vynaložení sumy  na poštovné a telekomunikačné služby.  Pokiaľ ide o náhradu
nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa uzavrel, že  hoci došlo k porušeniu zákona  oneskoreným
rozhodnutím o zmene exekútora, je toho názoru, že vzhľadom na dobu omeškania,  stačí iba samotné
konštatovanie porušenia práva  a nie sú dôvody  na priznanie nemajetkovej ujmy   s prihliadnutím na
dôvody § 17 ods. 3 cit. zák.  Exekučné konanie prebiehalo  od 21.12.2006 a do rozhodnutia súdu  o
zmene exekútora  pohľadávka nebola vymožená pre insolventnosť  dlžníka a nie pre oneskorené súdne
rozhodnutie. Z týchto dôvodov  zamietol aj žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy.

Na skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval  § 44 ods. 8 Exekučného poriadku účinného v čase
podania  návrhu  na vykonanie exekúcie,  § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 a
§ 17  zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov.  Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 142 ods.
1 O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania trovy konania nevznikli, preto súd prvého
stupňa ich náhradu žalovanému nepriznal.

Súd prvého stupňa  rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., ktorý vyhlásil verejne ako drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),



súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho
neprítomnosti. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým jeho
právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného.
Súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie, vyjadriť sa
k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení.  V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho
právo na kontradiktórny súdny proces tým bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie,
ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Dôvodil, že pokiaľ
žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle
§ 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Žalobcovi nebolo
z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. V konaní hodlal  predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa
však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo,  žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že
došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v
zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko
súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi.  S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté
procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články  46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej



povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa  § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ a písm. g/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 175 eur titulom majetkovej škody a
zaplatenia 110,64 eur titulom nemajetkovej ujmy.

Žalobca na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhol ako dôkaz pripojenie súdneho
exekučného spisu Okresného súdu v Trenčíne,  vedeného v prospech oprávneného - žalobcu proti
povinného D. J. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3230485, ktorý však riadne neoznačil sp. značkou. Súd prvého
stupňa vlastným šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu v Trenčíne  sp. zn.  61Er 1996/2006,  ktorý
si pripojil  a oboznámil pri verejnom vyhlásení rozhodnutia.

Je nepochybné, vzhľadom na predmet konania a sporu nepresahujúci  sumu 1 000 eur,   že danú vec
možno považovať za drobný spor, nakoľko spĺňa podmienky  ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 O.s.p.,
ktorý v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu  rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania.
Rozhodnutie veci, ktorá spĺňa podmienky drobného sporu, bez nariadenia pojednávania neprichádza
do úvahy v každom prípade. Citované ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku
v súvislosti so snahou  zrýchliť a zefektívniť  konanie, keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť,
rozhodovať  aj bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok zaručujúcich
ochranu práv účastníkov konania.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Z procesného hľadiska  musí súd postupovať pred verejným vyhlásením rozhodnutia vo veci samej
najmä podľa ustanovenia § 114 ods. 2, § 115a, § 120 ods. 4  a § 156 ods. 3 O.s.p. Základom pre
rozhodnutie súdu po splnení týchto procesných  podmienok  sú  zhodné  (nespochybniteľné) listinné
dôkazy  predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností nie je možné vydať súdne
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Vo veci možno  rozhodnúť len na základe  listinných dôkazov
predložených účastníkmi bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p.
Súd sa len oboznámi s listinami  a ak z nich  vyplynie  tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže
ich vziať za základ  svojho rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav môže súd  ustáliť len z predložených
listinných dôkazov a je vylúčené, aby rozhodnutie bolo založené na listine, ktorú účastníci nepredložili
- napr. exekučný spis, z ktorého po oboznámení  a zistení  z neho vyplývajúcich skutočností, dospel
k záverom  potrebným pre prijatie konečného rozhodnutia vo veci samej.  Pokiaľ však súd  prvého
stupňa nenariadil  pojednávanie, nemohol vykonávať dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p. listinami
obsiahnutými v exekučnom spise, pretože tieto listiny nepredložil žiaden z účastníkov konania. V tejto
súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že žalobca v žalobe označil ako dôkaz
exekučný (súdny) spis Okresného súdu Trenčín bez označenia konkrétnej listiny na preukázanie svojich
tvrdení. Súd prvého stupňa vykonal tento dôkaz tak, že celý exekučný spis pripojil ako dôkaz do tohto
konania. Žalobca ani žalovaný neboli oboznámení s tým, že súd prvého stupňa akceptoval návrh žalobcu
na vykonanie tohto dôkazu, teda že žalobcom navrhnutý dôkaz   vykoná. Účastníci konania neboli
oboznámení, ktoré listiny a skutočnosti z nich vyplývajú sú pre súd významné pre právne posúdenie
žalobcom uplatnených nárokov. Za tejto  procesnej situácie musel odvolací súd konštatovať, že skutkové
zistenia,  z ktorých súd  prvého stupňa  vychádzal pri rozhodnutí  vo veci samej, boli získané  spôsobom
nesúladným  s Občianskym súdnym poriadkom a  súd  prvého stupňa konanie zaťažil vadou, ktorá
mohla mať  za následok nesprávne rozhodnutie  vo veci. Týmto  postupom  bola žalobcovi a žalovanému
odňatá možnosť  konať pred súdom.



Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania,
prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia
momentu na ich predkladanie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou
(zásada formálnej pravdy), ktorá úzko súvisí na strane účastníka konania s povinnosťou tvrdenia podľa
§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a dôkaznou povinnosťou podľa § 120 ods. 1 O.s.p.. Účastníci konania
majú možnosť na dosiahnutie účelu konania pri plnení dôkaznej povinnosti predkladať skutočnosti a
dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých bolo
nariadené pojednávanie,  alebo  najneskôr do vyhlásenia  rozhodnutia  vo  veci samej vo veciach, v
ktorých sa pojednávanie nenariaďuje (§ 115a O.s.p.). Zákon  uvedené procesné následky viaže  na
vedomosť účastníka o tejto procesnej povinnosti a preto ukladá súdu obligatórnu poučovaciu povinnosť,
ktorú je povinný poskytnúť  každému účastníkovi, vrátane účastníka zastúpeného v konaní právnym
zástupcom.  Preto je nevyhnutné, aby si súd prvého stupňa  splnil poučovaciu povinnosť a to aj
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. kvalifikovane,  na začiatku súdneho konania (viď ÚS  67/2002). V prípade
konaní, v ktorých sa pojednávanie nenariaďuje, realizuje súd túto poučovaciu povinnosť v rámci prípravy
pojednávania v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p. Prípravou pojednávania podľa citovaného zákonného
ustanovenia treba rozumieť všetku činnosť súdu od začatia súdneho konania (§ 82 ods. 1 O.s.p.) až
do začatia pojednávania, resp. do verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V rámci prípravy
pojednávania súd doručí žalobu žalovanému spolu s prílohami a poučí účastníkov podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri príprave pojednávania nedodržal  procesný
postup podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Predovšetkým si  súd prvého stupňa  nesplnil  obligatórnu poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vo veci rozhodol bez toho, aby žalobcovi a žalovanému umožnil
zúčastniť sa vykonania všetkých dôkazov a vyjadriť sa k týmto dôkazom podľa § 123 O.s.p. Predmetom
dokazovania v drobných sporoch sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje
skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb.
Splnenie povinností podľa § 114 ods. 2 O.s.p.   z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Napriek tomu, že  súd
prvého stupňa nemal splnené podmienky prípravy pojednávania rozhodol vo veci samej bez nariadenia
pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Nesplnenie povinnosti
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neumožnenie účastníkom konania realizovať procesné práva podľa § 123
O.s.p. považoval odvolací súd za vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pre rozhodnutie veci samej
postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s možnosťou realizácie procesných práv účastníkov
konania podľa § 123 O.s.p. dať žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi spolu so
skutkovými zisteniami, ktoré vykonal súd prvého stupňa a ktoré z nich súd prvého stupňa vyvodzuje,
aby sa k dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadrili, prípadne, aby navrhli iné dôkazy na vyvrátenie týchto
skutkových zistení.

Porušením procesných práv a povinností postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti
účastníka konať pred súdom, najmä za situácie, kedy súd prvého stupňa  mienil vo veci verejne
vyhlásiť rozsudok bez nariadenia pojednávania. Odňatie tejto možnosti sa prejavilo tým, že súd prvého
stupňa znemožnil účastníkom procesné práva označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy v rozsahu
ustanovenom zákonom. Súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom  a porušil ich právo
na spravodlivý súdny proces v intenciách článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolacia námietka  žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a
došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je preto dôvodná.  Odvolací súd konštatuje, že súd prvého
stupňa zaťažil konanie vadami, ku ktorým je odvolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti.

Odvolací súd sa taktiež zaoberal tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vylúčeným
sudcom. V ustanovení  § 14  O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že
sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne
obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa vydal vylúčený sudca,  predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom



viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia
nadriadený súd  (§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prejednávaná vec  bola od
začiatku konania pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Miline  Jánoškovej, ktorá ako
zákonný sudca vo veci rozhodla. Z obsahu spisu vyplýva, že o zákonnej sudkyni bolo odvolacím súdom
už rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.        19 NcC117/2012-9 a z prejednania
a rozhodnutia veci nebola vylúčená. Z obsahu spisu vyplýva, že o zákonnej sudkyni bolo odvolacím
súdom v horeuvedenom rozhodnutí už rozhodnuté a z prejednania a rozhodnutia veci nebola vylúčená.
Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru,
že na strane zákonného sudcu nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle § 14 a nasl.
O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom
konania. Odvolací súd   v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce
dôvod na vylúčenie tohto sudcu a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu.  Dôvodom na
pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu, nemôžu byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti,
že  súd  prvého stupňa svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik
škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného
sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť
jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku
žalobcu ako nedôvodnú.

Pretože procesný postup súdu prvého stupňa nebol z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa  § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie,  podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať podľa  § 114 O.s.p., splní si voči účastníkom
poučovaciu povinnosť  podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a ďalej dodrží taký procesný postup, aby svojím
procesným postupom poskytol účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené
Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym súdnym poriadkom
(§ 123), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentami a dôkaznými návrhmi
účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa § 224
ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/295/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}