Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/39/2016 z 7. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 7. novembra 2016, sp. zn. 15Cob/39/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4115218346.1 Krajský súd Nitra | 15Cob/39/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4115218346.1 | 2016-11-07 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e84cbc1a-3d06-424b-a664-e33e848b7b79 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115218346.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115218346
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115218346.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a člena senátu JUDr.
Jána Bzdúška a členky senátu JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Andrea Vrabcová
„PROSPERITY", s miestom podnikania Hydinárska 52, 949 01 Nitra, IČO: 43 324 665, zastúpená:
Advokátska kancelária PRUŽINOVÁ, s. r. o. so sídlom Námestie Matice slovenskej 4/409, Žiar nad
Hronom, IČO: 47 244 119, proti žalovanému: Všeobecná kreditná s. r. o. so sídlom Fraňa Mojtu
253/5, 949 01 Nitra, IČO: 46 787 143, o zaplatenie sumy 9.500,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 28Cb/131/2015-39 zo dňa 15. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/131/2015-39 zo dňa 15. 12. 2015 v
napadnutej časti týkajúcej sa I. výroku p o t v r d z u j e a v časti týkajúcej sa II. výroku m e n í tak, že
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania, trovy právneho zastúpenia v sume 1.145,93
eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.500,- eur spolu so špecifikovaným príslušenstvom a súčasne
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 570,- eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 1.408,26 eur.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podľa vykonaného dokazovania
a zisteného skutkového stavu medzi účastníkmi konania išlo o obchodno-právny vzťah podľa § 261 ods.
1 Obchodného zákonníka a medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní podľa
§ 642 a nasl. Obchodného zákonníka, z ktorého dôvodu posúdil súd aj uznanie záväzku zo dňa 02. 01.
2015 podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 323 ods. 1).

3. Nárok žalobcu považoval súd za preukázaný a dôvodný. Nakoľko si žalovaný nesplnil povinnosť, ku
ktorej sa zaviazal v uznaní dlhu zo dňa 02. 01. 2015, pričom prehlásil, že ho uzavrel dobrovoľne, bez
nátlaku a neodvolateľne, zaviazal ho súd na zaplatenie žalovanej sumy v plnej výške.

4. Dôvody žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, považoval súd za účelové. Žalovaný
v ňom poukazoval na neprimerane vysokú sprostredkovateľskú odmenu, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú žalobca nemá nárok, resp. považoval jeho
nárok za nedôvodný. Namietal aj výšku úroku z omeškania 8,05 % ročne, ktorý mal byť určený podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko ide o obchodno-právny vzťah. Za účelové uvedené dôvody



považoval preto, že na zaplatenie sumy 9.500,- EUR sa žalovaný ako dlžník zaviazal v uznaní dlhu zo
dňa 02. 01. 2015, ktoré uznanie uzatvoril a podpísal dobrovoľne, bez nátlaku a dlh uznal neodvolateľne.

5. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalovanú sumu v deň poskytnutia finančných prostriedkov z
hypotekárneho úveru kupujúceho t. j. dňa 15. 01. 2015. V uvedený ani iný deň tieto peňažné prostriedky
neuhradil, čím sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania.

6. Žalovaný sa dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania dňa 16. 01. 2015. Výška úrokových
sadzieb ECB bola v období odo dňa 10. 09. 2014 /hlavné refinančné operácie/ vo výške 0,05 % ročne.

7. S poukazom na uvedené priznal súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej
sumy odo dňa 16. 01. 2015 do zaplatenia.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že pokiaľ prvostupňový súd vychádzal z uznania
záväzku zo dňa 02. 01. 2015, teda pokiaľ prvostupňový súd z citovaného uznania záväzku vyvodil, že
ich záväzok v sume 9.500,- eur voči žalobcovi v uznanom rozsahu v čase uznania trval, tak pochybil,
nakoľko uznanie záväzku zo dňa 02. 01. 2015 nebolo urobené spôsobom požadovaným zákonom, a
preto nezaložilo vyvrátiteľnú právnu domnienku, že predmetný záväzok v uznanom rozsahu v čase
uznania trval.

11. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon požaduje splnenie určitých požiadaviek. Z ods. 1 ust. § 323
Obchodného zákonníka vyplýva, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a
adresovaný veriteľovi , pre uznanie záväzku zákon vyžaduje písomnú formu. Uznanie musí dlžník urobiť
voči veriteľovi. Obchodný zákonník požaduje jednoznačné určenie uznaného záväzku.

12. Tak ako vyplýva z uznania záväzku zo dňa 02. 01. 2015, tak toto bolo uzavreté ako dvojstranný
právny úkon, ktorého účastníkmi boli žalobca a ich spoločnosť (žalovaný).

13. Z čl. I. citovaného uznania záväzku vyplýva, že veriteľ Všeobecná kreditná s. r. o. sa zaviazal
dlžníkovi S. M. I. „PROSPERITY“ uhradiť finančný záväzok v sume 9.500,- eur. Z obsahu uvedenej
formulácie je zrejmé, že ustanovenie čl. I. prvého odstavca uznania záväzku zo dňa 02. 01. 2015 je
zmätočné. Na plnenie sa predsa nezaväzuje veriteľ dlžníkovi, ale opačne dlžník veriteľovi. Zo znenia
prvého odstavca čl. I. citovaného uznania záväzku vyplýva, že uznanie záväzku neučinil dlžník voči
veriteľovi, čiže v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka, kde zákon vyžaduje, že uznanie
musí učiniť dlžník voči veriteľovi. Okrem toho, v citovanom ustanovení predmetného uznania záväzku
je ako veriteľ označená Všeobecná kreditná s. r. o. a ako dlžník je označená S.. M. I. „PROSPERITY“,
pričom k podpisom účastníkov citovaného uznania záväzku je pri podpise S.. M. I. „PROSPERITY“
uvedené označenie „Veriteľ“ a pri podpise Všeobecná kreditná s. r. o. je uvedené označenie „Dlžník“.
Uvedené skutočnosti robia uznanie záväzku zo dňa 02. 01. 2015 zmätočným a neurčitým a teda
neplatným (§ 37 Občianskeho zákonníka).

14. V citovanom uznaní záväzku zo dňa 02. 01. 2015 nie je uznaný záväzok jednoznačne určený,
teda nie je splnená zákonná podmienka - Obchodný zákonník požaduje jednoznačné určenie uznaného
záväzku.

15. Z obsahu znenia čl. I. citovaného uznania záväzku nie je zrejmé, na základe akej ústnej dohody zo
dňa 04. 12. 2014 - medzi kým uzavretej, sa zaviazal veriteľ plniť dlžníkovi, nie je zrejmé, za aké, v akom
rozsahu, v ktorom období a kým (ktorou osobou) vykonané administratívne služby malo byť poskytnuté
plnenie v sume 9.500,- eur.

16. Žalobca nám neposkytol žiadne administratívne služby a tak, ako sme uviedli už v našom odpore
zo dňa 31. 08. 2015 podanom proti platobnému rozkazu vydanému OS Nitra v predmetnej veci,
tak suma 9.500,- eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, nepredstavuje odmenu za vykonanie



administratívnych služieb, ale predstavuje sprostredkovateľskú odmenu za sprostredkovanie predaj
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. I. a zapísaných na LV č. XXXX a za sprostredkovanie
hypotekárneho úveru od poskytovateľa P. G..

17. Prvostupňový súd pochybil, keď nevykonal nimi navrhnuté dôkazy - vyžiadanie z OÚ Nitra,
katastrálneho odboru kúpnej zmluvy sp. zn. V9575/14 a zmluvy o zriadení záložného práva, titulom
ktorej bol povolený vklad záložného práva do KN pod sp. zn. V9562/14. Pokiaľ prvostupňový súd
nevykonal dokazovanie (tak ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia) i vyžiadaním a následným
oboznámením vyššie citovanej kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva a v neposlednom
rade, pokiaľ si nevyžiadal z OÚ Nitra, katastrálneho odboru správu o tom, kedy tento úrad zapísal záložné
právo v prospech ČSOB banky, a. s. do LV č. XXXX pre k. ú. I. I., tak nemohol stanoviť deň splatnosti
žalovanej sumy, ktoré stanovenie splatnosti má význam vôbec pre určenie toho, či sa plnenie stalo
splatným a či teda nárok žalobcu je dôvodný a tiež má význam i pre určenie začatia plynutia prípadného
omeškania so zaplatením uvedeného plnenia, na čo je následne naviazaný počiatok vzniku povinnosti
platiť úrok z omeškania.

18. Žalobcovi neprislúcha náhrada trov spočívajúca v odmene za poskytnutie právnych služieb za úkon
právnej služby „výzva na dobrovoľné plnenie“, okrem iného preto, že tento úkon nebolo nevyhnutné
vynaložiť v súvislosti s uplatnením práva žalobcu a tiež preto, že uvedený úkon právnej služby bol
vykonaný pred začatím konania vo veci samej.

19. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania.

20. V obsahu podaného písomného vyjadrenia poukázal na to, že nesúhlasí s názorom žalovaného, a
to že ide o zmätočnosť predmetného uznania záväzku. Samotný žalovaný predmetné uznanie záväzku
podpísal pri jeho špecifikácii ako dlžník, to znamená, že v danom momente vedel, že svojím podpisom
na uznaní záväzku uznal svoj záväzok voči žalobcovi, ako veriteľovi. Pravdepodobne nedopatrením pri
písaní uznania záväzku došlo v tomto odseku k zlej špecifikácii zmluvných strán uznania záväzku.

21. Samotné uznanie záväzku spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ako aj to, že špecifikácia
oboch zmluvných strán je v ňom jednoznačne jasná a úplná.

22. Žalobca uzavrel uznanie záväzku so žalovaným z dôvodu právnej istoty na oboch stranách pričom,
účelom uznania záväzku bolo najmä nie výlučne určenie presného času resp. dňa a skutočnosti resp.
podmienky, ktorej splnením vznikne na strane žalobcu nárok na sprostredkovateľskú odmenu a na strane
žalovaného vznikne povinnosť sprostredkovateľskú odmenu žalobcovi vyplatiť.

23. Žalovaný sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia svojej neúčasti súdneho pojednávania konaného dňa
15. 12. 2015 nezúčastnil, aj napriek tomu, že o termíne konania bol zo strany súdu riadne a včas
informovaný.

24. Žalovaný mal možnosť súd požiadať o vykonanie dokazovania predložením listinných dôkazov alebo
vypočutím navrhovaných svedkov, či už v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa
31. 08. 2015. Až v podanom odvolaní sa žalovaný domáha vykonania dokazovania vypočutím svedkov,
a to pracovníčku ČSOB, a. s. pani D. S., ktorá realizovala úver uvedený v uznaní dlhu a pána Z. I., v
prospech ktorého žalobca úver uvedený v uznaní dlhu sprostredkoval a následne mu sprostredkoval
kúpu nehnuteľnosti.

25. Žalovaný svojím konaním, a to neúčasťou na súdnom pojednávaní konanom dňa 15. 12. 2015
bez akéhokoľvek ospravedlnenia, a následným dodatočným vyžiadaním doplnenia dokazovania v
podanom odvolaní, úmyselne spôsobuje porušenie zásady hospodárnosti súdneho konania a odvádza
pozornosť súdu od skutočnosti, že žalovaný dobrovoľne nevyužil procesné práva, ktoré mu poskytuje
a zabezpečuje ako účastníkovi konania Občiansky súdny poriadok a súčasne porušuje povinnosť
prekladať dôkazy v konaní na prvostupňovom súde, do momentu, kým nie je uznesením príslušného
okresného súdu dokazovanie považované za ukončené.



26. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je čiastočne dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP s tým,
že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu podľa § 219 ods. 3 CSP.

28. Rozsudok bol vyhlásený dňa 08. 11. 2016.

29. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil, pokiaľ sa týka I. výroku napadnutého rozsudku, a preto sa odvolací súd v tejto časti
rozhodnutia s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožnil a skonštatoval správnosť jeho dôvodov.

31. S poukazom na dôvody podaného odvolania žalovaného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že uznanie záväzku je písomný právny úkon, ktorý okrem iného pre svoju platnosť vyžaduje odpis
dlžníka avšak pokiaľ sa na takejto listine nachádza aj podpis veriteľa, nemôže uvedená skutočnosť
spôsobiť neplatnosť tohto právneho úkonu. Z obsahu uznania záväzku žalovaným zo dňa 02. 01. 2015
nepochybne vyplýva označenie veriteľa a dlžníka, je v ňom dostatočne špecifikovaná určitosť záväzku
dlžníka ako aj rozsah tohto záväzku a z obsahu taktiež vyplýva splatnosť tohto záväzku. Podmienkou
splatnosti záväzku bol deň, kedy Okresný úrad v Nitre katastrálny odbor vykoná záložné právo v
prospech ČSOB banky a. s. na LV č. XXXX a následne vyplatí hypotekárny úver na účet dlžníka
vo VÚB banke a. s. V konaní bol predložený listinný dôkaz na čl. 8, podľa ktorého ČSOB a. s. potvrdila,
že vykonala čerpanie úveru dňa 15. 01. 2015 vo výške 29.500,- eur na špecifikovaný účet.

32. S poukazom na vyššie uvedené ako aj s odkazom na ust. § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
teda odvolací súd dospel k záveru, že uznanie záväzku zo dňa 02. 01. 2015 nevzbudzuje pochybnosti
o tom, čo chcel žalovaný, resp. dlžník týmto právnym úkonom prejaviť, a preto je možné ho jednoznačne
považovať za platný právny úkon. V tomto smere sa teda odvolací súd nestotožnil s dôvodmi podaného
odvolania žalovaným. Taktiež pokiaľ sa týka nevykonania ďalších dôkazov vypočutím označených osôb,
takéto dokazovanie možno považovať za nadbytočné, resp. v zmysle vtedy platného ust. § 120 ods.
4 OSP, žalovaný takéto dôkazy neoznačil do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa
dokazovanie končí.

33. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie podľa ust. § 388 CSP.

34. Súd prvej inštancie rozhodol II. výrokom napadnutého rozsudku o povinnosti na zaplatenie trov
konania v sume 570.- eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.408,26 eur. Rozhodol tak podľa ust. §
142 ods. 1 OSP s tým, že trovy právneho zastúpenia určil za 5 úkonov právnej pomoci a to prevzatie
a príprava zastúpenia, výzva na dobrovoľné plnenie, podanie žaloby na súd, vyjadrenie odporu a účasť
na pojednávaní, čo predstavuje odmenu 253,94 eur s režijným paušálom 8,39 eur, spolu 262,33 eur x
5, teda spolu 1.311,65 eur. Odvolací súd však dospel k záveru, že nárok na odmenu žalobcovi a to v
súvislosti s výzvou na dobrovoľné plnenie nevznikol, nakoľko takýto úkon právnej pomoci špecifikovaný
vo Vyhláške č. 655/2004 Z. z. nie je. Odvolací súd preto v tejto časti rozhodnutia o trovách právneho
zastúpenia rozhodol tak, že žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia len za 4 úkony právnej pomoci,
čo po odrátaní sumy 262,33 eur predstavuje celkom 1.145,93 eur.

35. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.



36. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v ust. § 420 až 422 CSP pripúšťa,
a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania musia byť spísané advokátom, to neplatí ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; dovolateľom je právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.