Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/107/2011 z 29. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2011, sp. zn. 5CoE/107/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4209216290.1
Krajský súd Nitra | 5CoE/107/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4209216290.1 | 2011-11-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: ZRK, § 40 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 39 OZ, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe13b1c7-6d57-4962-856e-86fc585abaaa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4209216290.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/107/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209216290
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4209216290.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: FINANCREAL, s.r.o., so sídlom Bezručova 1191/3,
Trenčín, IČO: 36 339 334, zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Bakalárska 4,
Prievidza, proti povinným: 1. S. G., nar. XX. XX. XXXX, 2. I. G., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom I.
XXX/XX, E., o vymoženie sumy 103,25 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 4Er/1214/2009-11 zo dňa 16. augusta 2011, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Povinným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú na Okresnom súde Komárno dňa 31. 12. 2009.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 40 ods. 1, § 45 ods. 1 a
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52
ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) a 5 a § 54 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
judikatúrou Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98.

Súd prvého stupňa uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky úveru,
ktoré v bode III. číslo 3 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka v
predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje



spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa,
t. j. oprávneného. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa spočíva jednoznačne v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej
doložke jednostranne vymienil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory
vzniknuté medzi ním a oprávneným. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi je
plnením v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v konkrétnej veci, vzhľadom
na transpozíciu smernice Rady č. 93/13/EHS zákonom č. 150/2004, možno za nekalú podmienku
považovať tú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v
uplatňovaní práva a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od
spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. V závere súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení
poverenia skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní má nielen vo vzťahu k exekučným titulom ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku
povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia podmienok
odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze
konania prihliadnuť na to, či sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle
uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na jej základe je materiálne nevykonateľný, čo
predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Uviedol, že dňa 25. 06. 2007 uzatvorili oprávnený s povinnými ako dlžníkmi zmluvu o úvere, jednalo sa
o typ spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vtedy platného zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka dojednaná v zmluve o úvere
nebola neprijateľnou podmienkou (a teda neplatnou) spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) tohto zákona. Rozhodcovská doložka
nevyžadovala od spotrebiteľa, aby svoje spory s dodávateľom riešil oprávnený výlučne v rozhodcovskom
konaní. Pokiaľ by sa súd prvého stupňa oboznámil so znením rozhodcovskej doložky, bol by zistil,
že toto konštatovanie je nesprávne, v rozpore s tým, čo bolo medzi účastníkmi zmluvy dojednané.
Spotrebiteľ teda mal ale nevyužil svoje právo riešiť prípadné spory s dodávateľom cestou všeobecného
súdu. To, že sa oprávnený napokon svojho nároku na peňažné plnenie domáhal v rozhodcovskom
konaní, bolo spôsobené jednak nepomerne rýchlejším priebehom konania a nižšími nákladmi konania
na rozhodcovskom súde. Ďalej oprávnený poukázal aj na iné rozhodnutie súdu, kde žalovaným bola
spoločnosť FINANCREAL s. r. o. a uviedol, že v prípade tohto konania sa súd zaoberal aj platnosťou
tzv. rozhodcovskej doložky a správne aplikujúc normy hmotného práva konštatoval, že: „pokiaľ sa
týka rozhodcovskej doložky, bolo dané na výber, že prípadné spory sa budú riešiť rozhodcovským
alebo všeobecným súdom. V predmetnej exekúcii súd prvého stupňa teda nesprávne aplikoval normy
hmotného práva a vec tak nesprávne právne posúdil, keď rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol.

Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti
súdneho exekútora vyhovieť alebo alternatívne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.



Exekučným titulom je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Rašlu, rozhodcu Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR/06186/09 zo dňa 04. 11. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23. 11. 2009 a vykonateľnosť dňa 26. 11. 2009. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa 31. 12. 2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého
stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť u udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, pričom exekučným titulom môže
byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina. Exekučným titulom
je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť. Takéto
rozhodnutie pritom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna
vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o
uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady
vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde
o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať
neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok,
ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa
osobitných predpisov.



Podľa § 45 ods. 1 citovaného zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a
spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej veci ide medzi účastníkmi konania o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci v zmysle už
uvedeného bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa a povinný ako spotrebiteľ vstúpil
do vzťahu s oprávneným ako dodávateľom bez možnosti individuálne ovplyvniť podmienky zmluvného
vzťahu s dodávateľom. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozhodnutia, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, ak má na tento účel k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v
zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak je
podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní
na základe vnútroštátneho práva.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky
z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941,
bod 25, ako aj z 26. októbra 206, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25). Vzhľadom na
túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS stanovuje, že nekalé



podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré
smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorou zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Z uvedených
zásad vyplýva, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky
(rozsudok Astrurcom Telecomunicaciones). Možnosť súdu skúmať aj bez návrhu nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a
zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže
mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci je rozhodcovská
doložka súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal
povinný možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Stotožňuje sa tiež so
záverom súdu prvého stupňa v tom, že sankcie, ktoré sú súčasťou úverových zmluvných podmienok boli
tiež na predtlačenom tlačive, sú koncipované pre uzatváranie zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu,
teda ani ich obsah nemal povinný možnosť ovplyvniť, dohodnuté sankcie sú v rozpore s príslušnými
ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, v rozpore s dobrými mravmi,
a preto sú aj tieto podmienky zmluvy o úvere nekalé a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné. Podstatné pre posúdenie veci je však to, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok a
základom pre jeho vydanie je záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi
konania. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu posudzovania
rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného
a exekučného titulu so zákonom, celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul,
na základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Povinní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však náhradu trov odvolacieho konania
povinným nepriznal, pretože im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.