{"guid": "2f8d0aaf-181d-474a-8ee9-075b322e156c:847349c8-43e3-4b8f-826e-03f1a1fa3eb6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1211218199.1", "spisova_znacka": "2Cob/24/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/24/2014 z 2. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. februára 2015, sp. zn. 2Cob/24/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1211218199.1", "identifikacne_cislo": "1211218199", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Štrignerová", "sudca_id": 390, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-strignerova-390", "datum_vydania": "2015-02-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-450.odsek-1", "nazov": "§ 450 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-450.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-443.odsek-1", "nazov": "§ 443 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-443.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-1", "nazov": "§ 409 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-409"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-450", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-443", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-409"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/847349c8-43e3-4b8f-826e-03f1a1fa3eb6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1211218199.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1211218199.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1211218199.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218199
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211218199.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Miroslav Ňuňuk,
Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: LAMDA-MODRA spoločnosť
s r.o., Šúrska 34, 900 01 Modra, IČO: 00 588 911, proti žalovanému: Promys Trade Slovakia, a.s.,
Prievozská 18, 824 51 Bratislava, IČO: 35 905 247, zast. JUDr. Dušan Moravec, advokát, Jána
Stanislava 23, 841 05 Bratislava, v konaní o zaplatenie 12.690,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/259/2011-220 zo dňa 12.9.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/259/2011-220 zo dňa
12.9.2013  p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
12.690,14 eur spolu s úrokmi z omeškania a náhradu trov konania. Žalovaný bol tiež zaviazaný zaplatiť
na účet súdu súdny poplatok vo výške 151,50 eur a náhradu trov konania štátu vo výške 26,- eur.

V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 25.07.2011 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 13.244,03 eur s príslušenstvom a
na náhradu trov konania titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že
žalovanú sumu odmieta uhradiť, pretože nebola dodržaná požadovaná kvalita, čo bolo reklamované dňa
18.02.2011 a následne ďalšími reklamáciami. Zo strany žalobcu bolo zaslané odsúhlasenie zostatku,
na čo žalovaný reagoval nesúhlasným stanoviskom. Žalovaný v odpore namietol skutočnosť, že na
dodacích listoch č. 2010/001471, č. 2010/001648, č. 2010/001650 a č. 2010/001649 chýba pečiatka a
podpis zo strany odberateľa. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že medzi stranami došlo opakovane k rokovaniam,
kde bolo okrem iného dohodnuté, že žalovaný uhradí sumu 2.000,- eur a následne bude v splátkach
uhrádzať zvyšok dlhu. K splneniu tejto dohody zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca potvrdil existenciu
reklamácií a viedol, že z faktúr za obdobie marec 2010 až december 2010 bolo z počtu dodaného tovaru
cca 1.000 kusov reklamovaných 12 kusov tovaru s tým, že k reklamácii došlo až vo februári 2011, teda



9 mesiacov od dodania tovaru a v júni a júli 2011 došlo k vystaveniu dobropisov. Vzhľadom na uvedené
žalobca naďalej trval na podanej žalobe a žiadal žalovaného zaviazať na úhradu dlžnej sumy.

Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 12.10.2012, č. k. 42Cb/259/2011-151 pripustil zmenu
žalobného petitu v časti istiny tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 10.042,72 eur s príslušenstvom
a konanie v časti 3.201,31 eur zastavil. Na pojednávaní dňa 11.12.2012 súd opätovne pripustil zmenu
žalobného petitu tak, že žalovaný má povinnosť zaplatiť 12.690,14 eur s príslušenstvo a konanie v časti
553,89 eur zastavil. Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2013 právna zástupkyňa žalobcu do zápisnice
uviedla, že výrok, ktorým súd zastavil konanie v časti 553,89 eur je nadbytočný a netrvá na ňom. Pri
úprave petitu došlo k chybe v písaní, na pojednávaní žiadal pripustiť zmenu petitu spočívajúcu v rozšírení
žaloby zo sumy 10.042,72 eur na sumu 12.690,14 eur s príslušenstvom, preto nebol dôvod na zastavenie
konania v časti 553,89 eur. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalobcu, ako aj jej písomných podaní
zistil, že žalobca trvá na zaplatení žalovanej sumy 12.690,14 eur s príslušenstvom, pretože tovar bol
žalovanému riadne dodaný, reklamácie žalovaného boli uznané a bol vystavený dobropis a žalobca má
za to, že žalovaný reklamoval tovar neskoro, resp. nereklamoval vady bez zbytočného odkladu.

Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 409 ods. 1, § 422 ods. 1, § 429 ods. 1, § 437 ods. 1, § 15
ods. 1 a 2, § 365 ods. 1, § 369 Obchodného zákonníka.

Súd mal v konaní vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená kúpna
zmluva, na základe ktorej predal žalobca žalovanému tovar - tonery. Za dodaný tovar vystavil žalobca
faktúry, spolu na sumu 13.244,03 eur, ktoré žalovaný v lehote ich splatnosti neuhradil. Tieto skutočnosti
neboli podľa súdu medzi stranami sporné.

Súd sa zaoberal námietkami žalovaného týkajúcimi sa reklamácie tovaru, ako aj skutočnosťou, že na
dodacích listoch č. 2010/001471, č. 2010/001648, č. 2010/001650 a č. 2010/001649 chýba pečiatka a
podpis zo strany odberateľa.

Žalovaný reklamoval kvalitu dodaného tovaru reklamáciou zo dňa 18.02.2011 a reklamáciou zo dňa
27.04.2011, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 02.05.2011. Žalovaný spolu reklamoval 12 kusov tovaru,
ktoré mu boli dodané v priebehu roku 2010. Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu zistené, že
na tovar reklamovaný žalovaným bol vystavený dobropis č. 1200800006 zo dňa 16.02.2012 na sumu
513,68 eur so splatnosťou 17.03.2012, ktorým žalobca poskytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny,
na základe čoho vzal žalobca v priebehu konania svoju žalobu v časti istiny v sume 553,89 eur
späť a na uhradení tejto sumy netrval. Suma 553,89 eur pozostáva z dobropisovanej čiastky 513,68
eur a sumy 40,21 eur vyúčtovanej faktúrou č. 104700341. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že
reklamácie žalovaného boli vybavené kladne, teda mu bola poskytnutá zľava z kúpnej ceny. Súd uviedol,
že žalovaný nepreukázal, že by z jeho strany existovali iné reklamácie týkajúce sa tovaru, ktorý je
predmetom tohto konania.

K námietke žalovaného, že na dodacích listoch č. 2010/001471, č. 2010/001648, č. 2010/001650 a č.
2010/001649 chýba pečiatka a podpis zo strany odberateľa súd uviedol, že  suma istiny za tovar uvedený
na dodacom liste č. 2010/001471 v sume 40,21 eur, za ktorý bola vystavená faktúra č. 1047000341 bola
vzatá späť, teda žalobca netrval na zaplatení tejto časti kúpnej ceny. Súd mal tiež z výpovede svedka p.
N. za preukázané, že v čase dodania tovaru uvedeného na sporných dodacích listoch bol zamestnancom
žalovaného, ktorý bol oprávnený preberať tovar a ktorý tovar dodávaný žalobcom obvykle preberal.
Svedok vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že dodacie listy podpísal v zamestnaní avšak z
technických dôvodov ich nemohol odoslať žalobcovi z práce, ale naskenoval ich až u seba doma a
následne ich zaslal žalobcovi, čím potvrdil dodanie tovaru. Súd uviedol, že svedok ako zamestnanec
žalovaného bol oprávnenou osobou na preberanie tovaru, a taktiež z výpovede svedkyne pani N.
vyplynulo, že tovar odovzdávala niekoľkokrát svedkovi, a preto v súlade s ustanoveniami Obchodného
zákonníka jeho konanie zaväzuje žalovaného. Dodanie tovaru mal súd taktiež za preukázané výpoveďou
svedkyne p. N., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že tovar dodávala ona osobne alebo poštou.



Súd po preskúmaní listinných dôkazov doložených žalovaným, teda ním zaslaných reklamácií zo dňa
18.02.2011 a 27.04.2011, kde riadne doručenie prvej uvedenej reklamácie žalobcovi žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, dospel k záveru, že predmetné reklamácie, teda 12 kusov tovaru, boli žalobcom
uznané a žalovanému bola poskytnutá zľava z kúpnej ceny v podobe dobropisu a zaplatenie tejto
ceny si žalobca neuplatňuje predmetnou žalobou, resp. v tejto časti súd konanie na základe späťvzatia
zastavil. Žalobca taktiež netrval na zaplatení sumy 40,21 eur, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná fa.
č. 1047000341, ktorou bolo vyúčtované dodanie tovaru na dodacom liste č. 2010/001471. Žalovaný
žiadnym iným spôsobom podľa súdu nepreukázal, že by u žalobcu reklamoval iný tovar.

Súd poukázal na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach nenamietol, že by zo strany žalobcu došlo
k nedodaniu tovaru, uhradenie kúpnej ceny ktorého je predmetom tohto konania. Jedinou obranou
žalovaného v spore bola skutočnosť, že časť tovaru bola dodaná s vadami, kde  žalobca pristúpil k
vystaveniu dobropisu a ďalšou námietkou žalovaného boli nepodpísané dodacie listy, čo však nie je
možné podľa súdu považovať za tvrdenie, že tovar nebol dodaný.

K čiastočným dodacím listom, na ktoré sa odvolával žalovaný a doloženie ktorých žiadal od žalobcu, súd
uviedol, že tieto dodacie listy sú v uvedenom prípade irelevantné, pretože žalobca preukázal dodanie
tovaru a tieto dodacie listy, ako uviedla svedkyňa, boli len provizórne a nemali daňový ani účtovný
charakter.

Súd konštatoval, že nároky žalovaného z vád tovaru, ktoré boli preukázané reklamačnými protokolmi
týkajúcimi sa predmetu konania, boli zohľadnené v podobe zľavy z kúpnej ceny, a teda v znížení
žalovanej sumy a preto je žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu za tovar, ktorý mu bol zo strany žalobcu
riadne dodaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 151,50 eur, nakoľko žalobca
v priebehu konania rozšíril žalobný petit zo sumy 10.042,72 eur, ku ktorej prislúchal súdny poplatok
609,13 eur na sumu 12.690,14 eur, z ktorej je 6% súdny poplatok  761,- eur. Žalobca nebol po rozšírení
žalobného petitu vyzvaný na doplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 151,50 eur, nakoľko v
priebehu konania bol na žalobcu vyhlásený konkurz a v konaní súd pokračoval so správcom konkurznej
podstaty úpadcu, ktorý je v súlade s § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. osobne oslobodený
od súdneho poplatku. Žalobca bol v konaní úspešný, vzhľadom na čo bol žalovaný ako neúspešný v
konaní zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré by bol inak platil žalobca (§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992
Zb.), teda náhradu trov konania tvorenú zaplateným súdnym poplatkom v sume 151,50 eur, ktorý mal
uhradiť žalobca. Súd v súlade s uvedeným zaviazal preto žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku
(doplatku za rozšírenie žaloby) na účet súdu.

O povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 26,- eur rozhodol súd v súlade
s § 148 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo
na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenia od súdnych
poplatkov. Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 26,- eur, ktoré vznikli v súvislosti s
výpoveďou svedka, p. Q. N., ktoré bolo priznané uznesením č.k. 42Cb/259/2011-199 zo dňa 16.05.2013
a vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a v zmysle § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. V odvolaní citoval časti odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ktoré rozporuje. Uviedol, že medzi účastníkmi pravdepodobne došlo k uzavretiu
nie jednej, ale väčšieho množstva kúpnych zmlúv v ústnej forme. Nasvedčuje tomu aj to, že ku každej
takto uzavretej kúpnej zmluve sa viaže samostatná faktúra s dodacím listom. Podmienky dojednané v
ústne uzavretých zmluvách sú však pre nedostatok písomnej formy medzi účastníkmi nejasné a sporné,
a to najmä v oblasti vzniku práva fakturovať a z toho sa odvíjajúcej splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaný



preto poprel nárok žalobcu na úrok z omeškania, pretože kvôli absencii dňa prevzatia tovaru na dodacích
listoch a vágnosti právneho vzťahu nemožno preukázať, kedy sa mal žalovaný dostať do omeškania.

Žalovaný ďalej namieta oprávnenosť faktúr vystavených na základe dodacích listov č. 2010/001471, č.
2010/001648, č. 2010/001650 a č. 2010/001649, nakoľko tento tovar mu podľa neho nebol nikdy dodaný.

Podľa žalovaného sa v priebehu konania preukázalo, že žalobca v zmätku, ktorý v dodávateľsko -
odberateľských vzťahoch so žalovaným má, niekoľkokrát zmenil výšku istiny, právoplatne vzal svoj návrh
z časti späť, aby potom toto späťvzatie za súhlasu súdu sanoval, neuznal reklamáciu vadného tovaru,
aby ju napokon dobropisoval.

Žalovaný vytkol, že na pojednávaní dňa 16.5.2013 pri vypočúvaní svedkov musel jeho právny zástupca
vzniesť námietku proti kladeniu kapcióznych otázok zo strany súdu. Na to súd podľa neho zmenil spôsob
kladenia otázok, podstatná časť ovplyvnených odpovedí svedkov však zostala súčasťou zápisnice a
tieto svedectvá priamo ovplyvnili úsudok súdu pri rozhodovaní.

Tiež vytkol, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že tzv. čiastkové dodacie listy boli podkladom pre hlavný
dodací list, ktorý bol vystavený spolu s faktúrou. Právny zástupca žalobcu sa síce zaviazal v lehote
30 dní predložiť tieto čiastkové dodacie listy, ale potom podaním zo dňa 14.6.2013 zbagatelizoval ich
význam a súd na takéto vysvetlenie pristúpil. Čiastkové dodacie listy boli podľa žalovaného dokladom
preukazujúcim reálne dodanie a prevzatie tovaru. Tento doklad je dôkazným prostriedkom najvyššej
priority, nakoľko súhrn týchto listov bol preukazným dokladom pre vystavenie dodacieho listu a faktúry.
Žalovaný poukázal na to, že napriek jeho požiadavke súd neuložil žalobcovi predložiť schválený
vyraďovací protokol z vyraďovacieho konania ani doklad o skartácii čiastkových dodacích listov. Týmto
podľa neho súd reálne znemožnil preveriť oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu podľa dodacích
listov č. 2010/001471, č. 2010/001648, č. 2010/001650 a č. 2010/001649.

Žalovaný poukázal aj na to, že svedok Q. N. preukázateľne podal nepravdivú svedeckú výpoveď, čo
doložil potvrdením spoločnosti TELECOM.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a plne sa
stotožnil so závermi súdu prvého stupňa. Argumenty žalovaného v odvolaní považuje za irelevantné a
hlavným dôvodom odvolania je podľa neho vyvolať prieťahy v súdnom konaní. Poukázal na to, že jedinú
vec, ktorú žalovaný v spore namietal, bol tovar dodaný s vadami. Ak mal žalovaný vedomosť o tom, že
mu nebol dodaný tovar, mal túto skutočnosť podľa žalobcu súdu prvého stupňa namietať. Žalobca má
za to, že v konaní pred odvolacím súdom nebude možné zo strany žalovaného uvedené skutočnosti
namietať s poukazom na § 205a O.s.p.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 28.1.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:



Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Každý z účastníkov nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, t.j. má povinnosť uviesť dôkaz na
preskúmanie svojich tvrdení.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie
listinnými dôkazmi, a to dodacími listami a faktúrami, uvedenými v odôvodnení rozsudku prvostupňového
súdu, ako aj svedeckými výpoveďami, z ktorých mal preukázané dodanie tovaru žalovanému a výšku
pohľadávky žalobcu vo výške 12.690,14 eur s príslušenstvom, po zohľadnení reklamácie tonerov zo dňa
18.2.2011 a 27.4.2011 a dobropisované čiastky 553,89 eur žalobcom. Žalovaný svoje tvrdenia o tom,
že tovar na základe dodacích listov č. 2010/001471, č. 2010/002648, č. 2010/001650 a č. 2010/001649
mu nebol nikdy dodaný, nepreukázal. Naopak, zo svedeckej výpovede p. Schwaba vyplynulo, že na
uvedených dodacích listoch je jeho podpis, ktorým potvrdil prevzatie tovaru za žalovaného. V konaní
tak bolo preukázané, že žalobca žalovanému fakturovaný tovar dodal, a to v dňoch uvedených na
jednotlivých faktúrach a dodacích listoch ako deň vystavenia expedovania a zároveň prijatia tovaru.
Splatnosť faktúr bola 30-dňová, čo je preukázané jednotlivými faktúrami.

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák., kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 443 ods. 1 Obch. zák. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je dodaný tovar
odovzdaný.

Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu
cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom
alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

Pri uzatváraní kúpnej zmluvy platí zásada neformálnosti, možno ju teda uzavrieť ústne medzi
prítomnými, telefonicky, konkludentne, keď prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu možno vyvodiť z ich
konania. Na platnosť kúpnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma iba v prípadoch, keď aspoň jedna strana
pri rokovaní o kúpnej zmluve prejaví vôľu, aby sa uzavrela písomne (§ 272 ods. 2 Obch. zák.). Rovnaký
účinok nastane, ak sa strany dohodli na uzavretí zmluvy v písomnej forme. Písomná forma sa vyžaduje
ďalej v prípade, keď túto náležitosť ustanovuje zákon.

V danej veci síce prvostupňový súd nesprávne uviedol, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna
kúpna zmluva (jedna), hoci kúpne zmluvy vznikli jednotlivo pri každej dodávke. Uvedený záver však
nič nemení na vecnej správnosti prvostupňového rozsudku, keďže žalobca žalovanému tovar podľa
jednotlivých dodacích listov dodal, na žalovaného prešlo vlastnícke právo k tovaru a žalovanému vznikla
povinnosť zaplatiť kúpnu cenu tovaru.

Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz - potvrdenie spoločnosti TELEKOM, ktorým
chcel poukázať na nepravdivú svedeckú výpoveď svedka N. je právne irelevantná, pretože tovar bol
žalobcom odovzdaný a žalovaným prevzatý, čoho dôkazom sú listinné dôkazy, založené v spise, ako aj
svedecké výpovede, na čo správne poukázal i súd prvého stupňa.



Pokiaľ teda žalovaný namietal porušenie ustanovení o dokazovaní vo vzťahu k nevykonaniu ním
navrhnutých dôkazov, treba uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie všetkých navrhnutých
dôkazov nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd
poukazuje na to, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkaz na
preukázanie svojich tvrdení, súd však rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú vykonané, je vždy vecou súdu
(§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Najvyšší súd SR to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a č.
125/1999.

Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov bol nárok žalobcu v celom rozsahu preukázaný, odvolací
súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli ani si žiadne neuplatnil.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42Cb/259/2011", "guid": "2d3202e9-b361-4ae9-9501-5e2e2da5d8f6:704b38bb-2945-45a9-8c68-4cdf09986fe2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}