Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/266/2012 z 7. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. októbra 2013, sp. zn. 14Co/266/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6411202744.3 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/266/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6411202744.3 | 2013-10-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: § 663 OZ, § 666 ods. 1 OZ, § 680 ods. 2 OZ, § 680 ods. 3 OZ, § 1 zákona č. 116/1990 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6831b476-5a62-4790-9c8c-2074fd4a8e99 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6411202744.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/266/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411202744
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6411202744.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľa V. F.
podnikajúci pod obchodným menom V. F. - DALL, miesto podnikania SNP 143/32, Žiar nad Hronom
zastúpený JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Žiar nad Hronom,
ul. Sládkovičova 16/61 proti odporkyni C. H., nar. XX. XX. XXXX, podnikajúca pod obchodným menom
C. H. - EVELYN, so sídlom Vansovej 533/3, Žiar nad Hronom zastúpená JUDr. Ľudmilou Petrušovou,
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie A. Dubčeka 10, Žiar nad Hronom, o 5 842,16 Eur s prísl.,
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25. 04. 2012 č.k. 4C
211/2011-80 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 842,16
Eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 1 460,54 Eur od 31. 12. 2009 do zaplatenia, zo sumy 4
381,62 Eur od 31. 12. 2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd
po vykonanom dokazovaní, najmä stanoviska Mesta Žiar nad Hronom považoval za dokázané, že
nehnuteľnosť, ktorú odporkyňa v uvedenom čase užívala, nespĺňa kritériá uvedené v § 1 zák. č.
116/1990 Zb. a preto sa na právne vzťahy medzi účastníkmi nevzťahuje uvedený zákon, ale sa
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd ďalej považoval za dokázané, že od 01. 07. 2009
vznikla konkludentne medzi účastníkmi zmluva o podnájme veci. Priamy vzťah medzi podnájomcom
a vlastníkom nehnuteľnosti z tohto vzťahu nevzniká. Vlastník nehnuteľnosti nemá právo domáhať
sa platenia nájmu z podnájomnej zmluvy a aktívne legitimovaný na podanie návrhu je navrhovateľ.
Námietku odporkyne ohľadne aktívnej legitimácie navrhovateľa preto označil za nedôvodnú. Účastníci
sa dohodli o predmete nájmu, nedohodli sa na výške odplaty a preto súd postupoval podľa § 671 Obč.
zák., zisťoval nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a
spôsob jej užívania. Z dôkazov považoval za preukázané, že nájom sa v označenom období pohyboval
v rozpätí 63 až 150 Eur za m2 a preto súd vychádzal z priemeru týchto súm, čo je 106,50 Eur za
m2 pri 120 m2 to mesačne predstavuje sumu 1 605,- Eur. Súd uzavrel, že takéto nájomné by bolo
obvyklé v čase uzavretia zmluvy. Nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým zisťovaním,
pretože nepovažoval za potrebné použiť odborné vedomosti znalca na túto otázku. Navrhovateľom
požadované nájomné nepresahovalo obvyklý nájom v čase uzavretia zmluvy a preto súd vychádzal z
nájmu uplatneného navrhovateľom vo výške 730,27 Eur. Za nesporné považoval, že nájom odporkyne
trval od 01. 07. 2009 do 01. 07. 2010, od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2009 zaplatila odporkyňa tri faktúry v
celkovej výške 2 921,08 Eur. Za rok 2009 nedoplatok na nájomnom predstavuje sumu 1 460,54 Eur, za
obdobie od 01. 01. 2010 do 01. 07. 2010, kedy nájom neplatil a vznikol nedoplatok vo výške 4 381,62 Eur.
Vzhľadom na podanie žalobného návrhu na súd 09. 03. 2011 nedošlo k premlčaniu nároku a námietka



odporkyne založená na premlčaní je nedôvodná. Pretože odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu, priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. vo výške
stanovenej v § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.

O náhrade trov prvostupňového konania súd nerozhodoval, uviedol, že o trovách rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podala odporkyňa prostredníctvom splnomocnenej advokátky odvolanie
v zákonom stanovenej lehote. S rozhodnutím súdu nesúhlasí a považuje ho za nesprávne po právnej
ako aj po skutkovej stránke. Podľa jej názoru rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že s
právnym predchodcom navrhovateľa E. V. uzavrela dňa 20. 11. 2008 zmluvu o nájme nebytových
priestorov, predmetom ktorej boli uvedené nehnuteľnosti. Podľa jej názoru zmluva nebola uzavretá s
oprávnenou osobou, pretože E. V., ako právny predchodca, nebol vlastníkom nehnuteľnosti, s ktorým
by mohla uzavrieť nájomnú zmluvu. S navrhovateľom nemala uzavretú žiadnu zmluvu, či o nájme,
alebo podnájme. Pretože prenajímateľom - právnym predchodcom odporcu bola osoba, ktorá nebola
vlastníkom nehnuteľnosti a teda nemohla uzavrieť zmluvu o nájme, je zmluva neplatná, prípadne ide o
ničotný právny úkon. Z tohto dôvodu bolo potrebné postupovať podľa § 451 Obč. zák., vysporiadať si
medzi sebou bezdôvodné obohatenie. Oprávneným na tento nárok je vlastník nehnuteľností spoločnosť
MONAQ Leasing.

Domnieva sa tiež, že súd nesprávne vyhodnotil, že nehnuteľnosti, ktoré užívala, nie sú nebytovými
priestormi v zmysle zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, pretože tieto priestory boli
jednoznačne prenajaté na účel, na ktoré boli stavebné určené. Poukazuje na to, že Mesto Žiar nad
Hronom zmenilo účel užívania stavby, v ktorej sa nachádzajú predmetné priestory s tým, že ide
o obchodnú jednotku. Pokiaľ by nedošlo k zmene účelu užívania stavby, nebolo by možné, aby v
predmetných priestoroch vykonávala predmet činnosti v zmysle živnostenského oprávnenia. Všetkým
inštitúciám, ktoré schvaľovali prevádzku budovy, musela preukázať, že došlo k zmene účelu užívania
stavby t.j. bytových priestorov na nebytové priestory. Súd pochybil, pokiaľ túto základnú otázku zle
vyhodnotil, pokiaľ skonštatoval, že nejde o nebytové priestory, na ktoré sa vzťahuje zákon o nájme
a podnájme nebytových priestorov a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pretože ide o
nebytový priestor v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. pre platnosť zmluvy bola vyžadovaná písomná
forma, zmluva musela obsahovať predmet nájmu, účel nájmu, výšku a splatnosť nájmu, spôsob platenia
a dobu nájmu. Tieto podmienky dodržané neboli a preto s navrhovateľom neuzavrela žiadny nájomný
vzťah, na základe ktorého by si mohol uplatňovať nájomné v zmysle návrhu na začatie konania. Pokiaľ
by aj pripustila, že nejde o nebytové priestory, súd nesprávne ustálil právny záver v tom smere, že došlo
k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom v zmysle § 663 a nasl. Obč. zák., pretože pre
platné uzavretie nájomnej zmluvy musel byť dojednaný nielen predmet nájmu, ale aj výška nájmu. Výška
nájmu však nebola dohodnutá ani konkludentným spôsobom, práve táto otázka bola medzi stranami
sporná a nevedeli sa dohodnúť.

Pochybnosť, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy vyplýva aj zo samotného vyjadrenia navrhovateľa,
ktorý zmenil titul uplatňovaného nároku, keď v novembri 2011 v svojom podaní uviedol, že zaplatenia
sa domáha z titulu bezdôvodného obohatenia. Rovnako zo skutočnosti, že užívané priestory neboli
odovzdané protokolom o odovzdaní navrhovateľovi, ale pánovi E.N., ktorý jej ich fakticky odovzdával.
Počas užívania nehnuteľnosti sa nachádzala v zložitej situácii, kedy fakticky bola uvedená do omylu,
pokiaľ ide o vlastníka nehnuteľností.

V závere poukázala na to, že do nehnuteľností investovala nemalé finančné prostriedky ohodnotené
vo výške 15 270,06 Eur, ktoré jej už nikto nevráti a ktoré boli vložené do cudzej nehnuteľnosti.
Táto výška investícii podstatne presahuje plnenie, ktoré by mala uhradiť v prípade platnej nájomnej
zmluvy. Tieto si chcela uplatniť v konaní, v ktorom by si vlastník nehnuteľnosti uplatňoval právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nebytových priestorov. Navrhuje zmeniť rozsudok
prvostupňového súdu tak, že návrh súd zamietne a navrhovateľa zaviaže na náhradu trov konania.

K odvolaniu sa písomne prostredníctvom splnomocneného advokáta vyjadril navrhovateľ. Za nepravdivé
označil tvrdenie, že odporkyňa mala uzavretú nájomnú zmluvu s právnym predchodcom navrhovateľa.
S E.N., ktorý bol leasingovým nájomcom a nie vlastníkom, mala uzavretú zmluvu o podnájme. Pravdivé



je, že leasingovým nájomcom sa zmenou leasingovej zmluvy stal navrhovateľ. S týmto odporkyňa
pokračovala v užívaní priestorov, odmietla uzavrieť zmluvu o podnájme. Vlastníkom budovy bola
vyzvaná uhrádzať navrhovateľovi poplatky za podnájom, túto povinnosť si plnila čiastočne, následne
s úhradami prestala a vo vzťahu k navrhovateľovi chcela oproti podnájmu započítať hodnotu ňou
vykonaných investícii. Navrhovateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti a odporkyňa na investície nemala
súhlas od vlastníka nehnuteľností, tento ich odmietol uhradiť. Okresný súd správne ustálil nájomný
vzťah a následný podnájomný vzťah v zmysle právnej úpravy Občianskeho zákonníka, vyporiadal sa
s námietkou aktívnej legitimácie. Nestotožňuje sa s názorom odporkyne, že nebola dohodnutá výška
nájmu, pretože túto dobrovoľne v časti hradila, pričom podľa zistenia súdu bola ešte nižšia, ako obvyklá
cena nájmu zistená dokazovaním. Navrhuje rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Požaduje náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní
veci v súlade s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a doplnení dokazovania podľa § 213 ods. 3 O.s.p. rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Po doplnení a zopakovaní dokazovania zistil odvolací súd tento skutkový stav:

Navrhovateľ žalobným návrhom uplatnil voči odporkyni právo na zaplatenie sumy pôvodne 6 266,57 Eur
s 9% ročným úrokom z omeškania z čiastky 1 528,47 Eur od 31. 12. 2009 do zaplatenia, z čiastky 4
664,92 Eur od 31. 12. 2010 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 23. 01. 2012 upravil svoj návrh tak, že
požaduje zaplatiť sumu 5 842,16 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne a to z čiastky 1 460,54 Eur do 31.
12. 2009 do zaplatenia a z čiastky 4 381,62 Eur od 31. 12. 2010 do zaplatenia, v zostávajúcej časti zobral
návrh späť. Ďalej súd konal o tomto obmedzenom návrhu. Vymáhanie predmetnej čiastky zdôvodnil
tým, že ako nájomca nehnuteľnosti dňa 01. 07. 2009 dostal súhlas uzavrieť s odporkyňou podnájom
nehnuteľnosti, ktoré užíva podľa zmluvy o podnájme s predchádzajúcim nájomcom E.N.. Povinnosti
platiť plnila len čiastočne a vzhľadom na to jej vznikol dlh vo vymáhanej čiastke. Po právnej stránke
nárok nekvalifikoval, na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že nárok považuje za dôvodný, či
už zo zmluvného plnenia, alebo z titulu bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť, rodinný dom nachádzajúci sa v B. X. P. na ulici J.. XX je
vo vlastníctve obchodnej spoločnosti MONAQ LEASING a.s., táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
sporná. Zo zmluvy (kópie), ktorú predložila na pojednávaní pred odvolacím súdom právna zástupkyňa
odporkyne - zmluvy o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy uzavretou medzi MONAQ
LEASING, a.s. a E.N. sa zistilo, že v čl. 1 - predmet leasingu je uvedené, že prenajímateľ je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú evidované na LV č. XXXX v k.ú. L. L., Správa katastra Žiar nad
Hronom, k.ú. B. X. P. a tam uvedené nehnuteľnosti - pozemok a stavba spolu sú ďalej predmetom
leasingu. Navrhovateľ potvrdil, že rovnako má predmet nájmu s uvedenou obchodnou spoločnosťou s
následnou možnosťou kúpy prenajatej veci označený aj on. Tiež z dokladu na č.l. 66 spisu (faktúra č.
0406000537 - splátkový kalendár k zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy),
ktorý doklad tvorí podľa svojho textu neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 0406000537 uzavretej medzi
prenajímateľom MONAQ LEASING, a.s., a nájomcom V. F. - DALL vyplýva, že predmetom leasingu a
teda aj nájmu je nehnuteľnosť stavba so súpisným číslom XXX vedená na LV XXXX Katastrom Žiar
nad Hronom.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov (č.l. 29 spisu) uzavretej medzi prenajímateľom E.N. a
nájomcom C. H. dňa 20. 11. 2008 je predmet zmluvy popísaný nasledovne: prenajímateľ, ako vlastník
objektu zapísaného na LV č. XXXX na k.ú. v L. L. Správa katastra Žiar nad Hronom parc. č. XXXX,
súp. č. XXX, k.ú. B. X. P. prenecháva nájomcovi do nájmu nebytové priestory na ul. J. XX v B. X.
P.. Priestory, ktoré sú nájomcovi prenajaté a vyhradené na základe tejto zmluvy pozostávajú z ôsmich
miestností. Celková výmere podlahovej plochy prenajímaného priestoru je 120 m2. V zmluve je ďalej
uvedený účel nájmu, doba nájmu, úhrada za nájom (22 000,- Sk) práva a povinnosti zmluvných strán,
skončenie nájmu a záverečné ustanovenia.

Z dodatku č. 2 k Zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou kúpy (č.l. 5 a nasl. spisu)
uzavretej medzi prenajímateľom MONAQ LESING, a.s. a nájomcom V. F. - DALL vyplýva, že dňa 01.
07. 2009 Dodatkom č. 1 došlo k prevodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich z leasingovej zmluvy



z pôvodného leasingového nájomcu na pokračovateľa leasingu. Týmto pokračovateľom sa stal V. F. -
navrhovateľ v tomto spore.

Z dôkazu na č.l. 8 sa zisťuje, že vlastník nehnuteľnosti oznámil odporkyni dňa 10. 07. 2009, že novým
leasingovým nájomcom predmetnej nehnuteľnosti sa stal V. F. - DALL, keď uzavretím Dodatku k zmluve
došlo k prevodu všetkých práv a povinností z leasingovej zmluvy z pána V. na pána V. F.. Z týchto
dôvodov jej novým prenajímateľom od 01.07. 2009 je pán V. F. - DALL, ktorému má povinnosť platiť
mesačné nájomné podľa pôvodnej zmluvy zo dňa 20. 11. 2008. Oznámil jej, aby ďalšie platby mesačného
nájomného od júla 2009 do budúcnosti poukazovala priamo novému prenajímateľovi (navrhovateľovi).

Z dôkazu na č.l. 10 sa zisťuje, že odporkyňa dňa 11. 03. 2010 zaslala navrhovateľovi podanie s
označením výpoveď z podnájmu, v zmysle ktorého považuje nájom na skončený v lehote 3 mesiacov
počítaný od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a dňa 30. 06. 2010 budú nebytové
priestory pripravené na odovzdanie. Zároveň požiadala o oznámenie, či je ochotný vyplatiť jej finančnú
náhradu 16 555,- Eur za prostriedky vynaložené na uvedenie priestoru do užívania vyplývajúceho z jej
podnikateľskej činnosti.

Z dôkazu na č.l. 11 sa zisťuje, že odporkyňa požiadala písomne dňa 09. 09. 2009 navrhovateľa o
odpustenie nájomného za mesiace júl, august a september, ako aj o zníženie mesačného nájmu.

Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne užíval, alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 666 ods. 1 Obč. zák. nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje
inak.

Podľa § 680 ods. 2 Obč. zák. ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do
právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená, alebo nadobúdateľom preukázaná. Podľa ods. 3 tohto
ustanovenia, ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú
zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v
najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom, alebo dohodou ustanovené.

V zmysle uvedeného odvolací súd uzatvára, že v danom prípade medzi navrhovateľom a odporkyňou
vznikol podnájomný vzťah v zmysle ust. § 666 ods. 1 Obč. zák. Existujúci zmluvný vzťah nemožno
posudzovať podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
zmien a doplnkov, pretože tento zákon sa nevzťahuje na dohody (zmluvy) o nájmoch nehnuteľností
(pozemkov, alebo budov), bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové
priestory (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 251/2002). Navrhovateľ resp. jeho právny
predchodca neboli vlastníkmi objektu, v ktorom mala prenajaté nebytové priestory odporkyňa, sami
boli nájomcami objektu, pričom predmetom ich nájmu bola nehnuteľná vec pozostávajúca z pozemku
a rodinného domu. Vzhľadom na takto vymedzený predmet nájmu s následnou možnosťou kúpy
medzi vlastníkom objektu, ako prenajímateľom a navrhovateľom (tiež jeho právnym predchodcom) ako
nájomcom, mohol medzi navrhovateľom a odporkyňou vzniknúť iba podnájomný vzťah v zmysle ust. §
661 ods. 1 Obč. zák., ktorý aj bezosporu vznikol, dôkazom čoho je aj písomne uzavretá zmluva označená
ako zmluva o nájme nebytových priestorov medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou. Aj
keď má pravdu odporkyňa, že táto zmluva vykazuje určité dosť zásadné pochybenia v tom, že strany sú
označené ako prenajímateľ a nájomca a prenajímateľ sa označuje ako vlastník nehnuteľností, hoci tomu
tak nebolo, je nesporné, že prejav vôle týchto účastníkov (právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa)
smeroval k vzniku podnájomnej zmluvy (§ 35 ods. 2 Obč. zák. - právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom).

Ďalej odvolací súd uzatvára, že podnájomný vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorý závisí na vzťahu
nájomnom a to čo do svojho vzniku, obsahu aj trvania. Ide o vzťah medzi nájomcom a podnájomníkom,
nie vzťah medzi podnájomníkom a prenajímateľom. Pokiaľ v uvedenej veci došlo k priebehu trvania
podnájomného vzťahu k zmene na strane nájomcu, o ktorej skutočnosti bola odporkyňa upovedomená
ako vyplýva z vyššie uvedených dôkazov, mala možnosť túto zmluvu z uvedeného dôvodu vypovedať



analogicky v zmysle ust. § 680 ods. 2,3 Obč. zák.) čo však nevyužila. Odvolací súd má za to, že nárok
navrhovateľa voči odporkyni vyplýva z pôvodného zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou, kde bol dostatočne jasne dohodnutý predmet podnájmu, ako aj cena za
dohodnutý podnájom. Pokiaľ uplatňoval navrhovateľ nárok v súlade s pôvodnou zmluvou, nebol dôvod
postupovať podľa § 671 Obč. zák. (teda zisťovať výšku nájomného obvyklého v čase uzavretia zmluvy s
prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania). Pretože však prvostupňový súd dospel
k záveru, že uplatňované nájomné je dôvodné (aj keď na základe iného právneho posúdenia) je jeho
rozhodnutie vecne správne a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, že po
doplnení a prehodnotení dokazovania má za to, že uplatnený nárok bol dôvodný v zmysle zmluvy o
podnájme uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, ktorá trvala za rovnakých
zmluvných podmienok aj po zmene nájomcu prenajatej nehnuteľnosti.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože prvostupňový súd rozhodol, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, takže prvostupňový súd bude rozhodovať aj
o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.