Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sd/73/2013 z 10. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. marca 2014, sp. zn. 2Sd/73/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201490.2 Krajský súd Košice | 2Sd/73/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7013201490.2 | 2014-03-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30fabbec-5339-4162-98dc-9f7e9291d2a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201490.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sd/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201490
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201490.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa F. Š.,
bývajúceho v A.D., X. Č.. X/XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústrediu, Bratislava, Ul. 29. augusta
č. 8, , o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 28.08.2013 č. XXX XXX XXXX X.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom zabezpečení“) a podľa § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej iba „zákon o
sociálnom poistení“) zamietol navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 08. júla 2010.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní o starobnom dôchodku bolo potvrdením Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky zo 17. mája 2013 č. SPOU-OSZ-30.388-13/2013-VZ preukázané, že
navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu, ktorý bol podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Spomínaným potvrdením Ministerstva
vnútra SR bolo tiež preukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 01. augusta
1962 do 30. septembra 1964 a dobu služobného pomeru od 01. decembra 1964 do 31. decembra 1994,
ktoré boli zaradené do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania
a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný
dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení od 05. decembra 1998, t.j. pred
dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.. S poukazom na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení a § 142 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení odporca konštatoval,
že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 01. januárom
2004, ktoré vylučujú príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku. Nárok na starobný
dôchodok navrhovateľovi nevznikol podľa zákona o sociálnom poistení aj s prihliadnutím na ustanovenie
§ 261 ods. 1 tohto zákona, pretože navrhovateľ nespĺňal podmienku nepretržitého trvania zamestnania
od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. Uviedol, že vzhľadom k
tomu, že bol pracovníkom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré za neho odvádzalo odvody do
Sociálnej poisťovne a pracoval nepretržite až do 31.12.2004 v zamestnaní, ktoré bolo zaradené do I.
kategórie, odpracované roky v Ministerstve vnútra SR by sa mu mali započítať do starobného dôchodku
aj napriek tomu, že toho času poberá výsluhový dôchodok, ktorý nie je súčasťou dôchodkového



zabezpečenia zo Sociálnej poisťovne. V civilnom zamestnaní má odpracovaný potrebný počet rokov,
ktorý ho oprávňuje na poberanie starobného dôchodku.

Odporca v písomnom vyjadrení z 11.11.2013 uviedol, že na rozhodovanie nároku na starobný
dôchodok je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pretože
navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a získal najmenej 20 rokov služby zaradenej do I.
kategórie funkcie, ktoré trvalo v čase od 01. decembra 1964 do 31. decembra 1994. Pretože Sociálna
poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa, jeho žiadosť
bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Z uvedeného dôvodu odporca navrhol, aby súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ podal odporcovi žiadosť o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 08.07.2010.
Zo žiadosti vyplýva, že navrhovateľ v čase od 01.09.1958 do 14.07.1961 študoval na Strednom
odbornom učilišti Inžinierskych stavieb, n. p. Košice, v čase od 01.08.1962 do 29.09.1964 vykonával
základnú vojenskú službu, v čase od 15.07.1961 do 26.11.1961 bol nezamestnaný, neevidovaný,
od 27.11.1961 do 01.08.1962 bol zamestnaný vo VSS, n. p. Košice, od 01.12.1964 do 31.12.1964
bola doba zamestnania zhodnotená pri výsluhovom dôchodku, v čase od 01.01.1995 do 20.10.1996
bol navrhovateľ nezamestnaný, evidovaný, od 21.10.1996 do 31.12.2002 bol zamestnaný v Správe
mestskej zelene Košice.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a
osobný úrad, odboru sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo 17.05.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol
od 01.01.1995 podľa § 119 - 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného
zboru SR v znení neskorších predpisov priznaný príspevok za službu. Pre nárok na príspevok za
službu a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.08.1962 do
30.09.1964 a doba služby v policajnom zbore od 01.12.1964 do 31.12.1994 oddiel I. kategórie funkcií.

Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru
Slovenskej republiky príspevok za služby patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého
služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods.
1 písm. a/, b/, c/ alebo d/.

Príspevok nepatrí po dosiahnutí veku 60 rokov (§ 119 ods. 3 citovaného zákona).

Podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sa príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa §
119 až 122 zákona č. 410/1991 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za
výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a od tohto dňa sa
zvyšujú tak, ako je to uvedené pod písm. a/ až d/ tohto ustanovenia. Zákon č. 328/2002 Z. z. nadobudol
účinnosť od 01.07.2002.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej
20 službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Navrhovateľ dovŕšil vek 55 rokov dňa 05.12.1998, teda ešte pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z..
Vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení.
Potom o starobný dôchodok navrhovateľ nepožiadal.



Podľa § 97 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

O dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom
zabezpečení).

Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z
dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa
právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov určených do 31. decembra 2003 s odchýlkami
ďalej ustanovenými.

Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31.12.2003,
je potrebné v zmysle tohto citovaného ustanovenia rozhodnúť o jeho nároku podľa zákona č. 100/1988
Zb. ako o nároku na starobný dôchodok príslušníka policajného zboru.

Podľa § 261 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý
splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 01. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný
dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný
dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.

Z citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyplýva, že použitie tohto zákona pre
rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa vylučuje aj tá skutočnosť, že navrhovateľ
nebol nepretržite zamestnaný ku dňu 31. decembra 2003. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva,
že navrhovateľ bol zamestnaný u posledného zamestnávateľa do 31.12.2002 a od 01.01.2003 je
nezamestnaný.

Z uvedeného teda vyplýva, že odporca pri rozhodovaní žiadosti navrhovateľa nepostupoval v rozpore
so zákonom, pretože na rozhodnutie o jeho nároku na starobný dôchodok nebol vecne príslušný.
Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok príslušníka policajného zboru podľa zákona č.
100/1988 Zb., o ktorý však nepožiadal. Nárok na starobný dôchodok však nezaniká a navrhovateľ
má právo o neho požiadať príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky.

Súd z týchto dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné, a preto napadnuté
rozhodnutie odporcu podľa § 250g ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, odporcovi
právo na ich náhradu zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.