Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/117/2013 z 3. 4. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 3. apríla 2013, sp. zn. 7CoP/117/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7813202602.1
Krajský súd Košice | 7CoP/117/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7813202602.1 | 2013-04-03 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 76 ods. 1 písm. b) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3d921a7-6ee4-454a-bfe4-d20f90af343c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7813202602.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/117/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813202602
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7813202602.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. R. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznou
opatrovníčkou H. L. pracovníčkou Okresného súdu Rožňava dieťaťa rodičov: Z. L. nar. X.XX.XXXX
bývajúcej v K.Ň. na ul. Z. č. X a H. R. nar. X.X.XXXX bývajúcom v K. na ul. H. č. XX na návrh Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Rožňava o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava zo 6.3.2013 č.k. 5P 53/2013-9 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil otcovi H. R. odovzdať mal. Z. do osobnej
starostlivosti matky do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie,
pretože ho považuje za nesprávne. Vytkol konajúcemu súdu, že nezistil skutkový stav, nevysporiadal sa
s relevantnými dôkazmi, ani jeho tvrdením a rozhodol len na základe návrhu matky. Poukázal na to, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v návrhu navrhovateľa je
uvedené, že ide o opatrovnícku vec maloletých detí G. R. a X.. V odôvodnení súd rozhodol na základe
ničím nepodložených dôkazov na základe jednostrannej výpovede matky maloletej, ktorá ho osočuje z
dôvodu názorových nezhôd. Poprel, že by bolo pravdivé tvrdenie matky, že nemá vyhovujúce podmienky
na výchovu maloletej, pretože matka s maloletou po dobu štyroch rokov spolu s ním v jeho domácnosti
zabezpečovala starostlivosť o maloletú a doposiaľ žiadnym spôsobom sa výchovné podmienky na jeho
strane nezmenili. Uviedol, že matka mu znemožňuje stýkať sa s maloletou napriek tomu, že dieťa mu
telefonuje a nevie kde je a prečo nie je s ním doma. Uviedol, že matka nemá vytvorené podmienky pre
výchovu a osobnú starostlivosť o maloletú, pretože nemá kde bývať, prišla o zamestnanie, v ktorom
spreneverila finančné prostriedky, v dôsledku čoho ju prepustili zo zamestnania.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že
matka sa rozhodla ukončiť spolužitie s otcom maloletej a odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti a
skutočnosti, ktoré uvádzala, boli tak závažného rozsahu, že bolo v záujme maloletej vykonať neodkladné
opatrenia. Matka sa obávala o svoju bezpečnosť, čoho dôkazom je aj to, že pre osobné veci si išla do bytu
otca za asistencie polície. Keď matka chcela zobrať aj dcéru, otec jej to neumožnil, preto matka podala
trestné oznámenia. Otec voči matke bol agresívny, násilný, čoho svedkom mala byť aj maloletá, pričom
išlo aj o verbálne a fyzické násilie aj medzi otcom a jeho príbuznými navzájom. V domácnosti otca sa mal
požívať alkohol a preto v záujme pokojného a bezpečného prostredia bolo neodkladné vyňatie dieťaťa
z doterajšieho prostredia a odovzdanie ho matke, ktorá toho času býva u svojej matky v jej domácnosti.
Otcovi bolo vysvetlené, že sa jedná o dočasnú úpravu pomerov do rozhodnutia súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, bolo mu poskytnuté poradenstvo ohľadne zachovania jeho
rodičovských práv a povinností aj po nariadení predbežného opatrenia. Matka bola vedená k tomu, aby



otcovi umožňovala kontakt s dieťaťom, ktorý by mal prebiehať pokojne a bez konfliktov. Po nariadení
predbežného opatrenia otec matke sústavne telefonoval a posielal SMS správy. Otec prejavil záujem
o obnovenie spolužitia a aj odsťahovanie sa z domácnosti rodičov, kde rodina spolu žila, avšak matka
obnovenie spolužitia s otcom vylučuje. Rodičia sa dohodli, že maloletá do rozhodnutia súdu bude tráviť
u otca každú druhú sobotu alebo nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., nakoľko maloletá má vytvorené
emočné väzby k obom rodičom. Pri spisovaní návrhu na odovzdanie mal. Z. do starostlivosti matky
došlo k obsahovej chybe, kedy v návrhu bolo nesprávne uvedené meno, petit návrhu však spĺňal všetky
formálne aj obsahové náležitosti. S otcom boli prevedené ďalšie pohovory, domáhal sa kontaktu s
dieťaťom a vyjadroval sa, že zoberie odvolanie späť. Matka dňa 25.3. bola telefonicky kontaktovaná,
toho času maloletá je chorá a je v domácom ošetrení. Matka nechce brániť otcovi stretávanie sa s
dieťaťom, avšak počas stretnutia v meste otec sa nevenoval dieťaťu, ale útočil na matku, prenasledoval
ju a nereagoval na dohováranie a jej prosby, aby pred dieťaťom neriešil ich vzájomný vzťah.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie. Poukázala na to, že pri spisovaní
návrhu došlo k administratívnej chybe, avšak všetky dôvody sú pravdivé. Takmer štyri roky bývala
v spoločnej domácnosti s otcom a jeho rodičmi a bratom pod dennodenným nátlakom, stresom,
nadávkami, pod vplyvom alkoholických nápojov a fyzickými útokmi, ktorých svedkom bola aj maloletá.
Keď chcela opustiť domácnosť, otec sa jej neustále vyhrážal fyzickou likvidáciou. Počas štyroch rokov
nesmela navštevovať priateľov ani svoju rodinu, pretože otec dieťaťa jej to zakazoval. Potvrdila, že od
10.3.2013 je nezamestnaná, avšak nie svojou vinou, ale vinou odvolateľa, ktorý jej odcudzil tržbu a bolo
podané aj trestné oznámenie, avšak nové zamestnanie si nehľadá. Bez zamestnania je aj odvolateľ.
Poukázala na to, že bez súhlasu nesmela chodiť s maloletou ani na prechádzku a museli byť doma
zavreté v byte. Od času, keď opustila spoločnú domácnosť, si musela zmeniť aj telefónne číslo, pretože ju
neustále obťažoval a vyhrážal sa jej.Maloletá telefón nevlastní, takže nevie, aké telefonáty otec spomína
v odvolaní. Od času, keď opustila spoločnú domácnosť, býva spolu s maloletou v byte jej matky, kde má
vytvorené všetky podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletej, hlavne v kľudnom prostredí,
kde navrhovateľ môže prešetriť pomery.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predbežným opatrením môže súd dočasne a v nevyhnutnej miere upraviť pomery účastníkov. Účelom
predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a
aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade táto potreba
daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné skúmať všetky dôsledky, ktoré by nariadením
predbežného opatrenia mohli pre účastníka konania nastať. Ak súd dospeje k záveru, že návrh je
dôvodný, nariadi najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Pri nariadení predbežného opatrenia
nie je potrebné vykonať dôsledne dôkazy na preukázanie dôvodnosti navrhovaného nároku a účastníci
nemusia byť vypočutí. Uplatňovaný nárok musí byť aspoň osvedčený. Len v prípadoch osvedčenia
bezprostredného ohrozenia zdravia, či z iných závažných dôvodov je namieste predbežným opatrením
rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci. Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nie je jeho
úlohou nahradzovať alebo predchádzať rozhodnutie o veci samej.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa správne rozhodol, ak nariadil otcovi odovzdať
mal. Z. do osobnej starostlivosti matky do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej. Matka osvedčila naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia
preukázaním nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a potrebu ingerencie súdu vo forme
predbežného opatrenia, nakoľko výchovné prostredie, v ktorom maloletá doposiaľ vyrastala môže



ohroziť vývoj maloletej v doterajšom prostredí a negatívne pôsobí na psychické a fyzické zdravie
maloletej, výrazne konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorému je maloletá neúmerne vystavovaná.
Vzhľadom na uvedené a na ohrozenie psychického stavu maloletej odvolací súd potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Odvolací súd zdôrazňuje, že nariadením
predbežného opatrenia sa upravujú pomery účastníkov len dočasne a zásadne sa ním neprejudikuje
rozhodnutie vo veci samej, v ktorom súd vykoná dokazovanie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej, pretože spravidla v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa dokazovanie
nevykonáva. Až konečné rozhodnutie vo veci  ako výsledok dokazovania zohľadní všetky okolnosti,
ktoré majú alebo budú mať vplyv na riadny vývoj alebo výchovu maloletej v budúcnosti. Pretože ide
o predbežnú úpravu, v rámci ktorej postačuje osvedčenie danosti nároku, o potrebe ktorého nie sú
vážnejšie pochybnosti, nebolo úlohou prvostupňového ani odvolacieho súdu vykonať dokazovanie a
zaoberať sa odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými matkou, pretože tieto sa prakticky
týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorým sa bude zaoberať konajúci súd v
rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. Z..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.