Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/397/2012 z 12. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 12. júna 2013, sp. zn. 5Co/397/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7211200511.1 Krajský súd Košice | 5Co/397/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7211200511.1 | 2013-06-12 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf7e5cd8-de16-4dcb-8e98-a2d8c389cd78 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211200511.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/397/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211200511
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211200511.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne Q. N., M., G. XX, proti žalovaným 1) L.. L. N., M., G. XX,X)
U. N., M., P. Y. D. X,X) L. T., M., I. X R. X) L. P., F. XX, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne a
žalovaných v 1. a 2.rade proti uzneseniu 18C/2/2011-157 z 25.9.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení konania a vo výroku o trovách konania žalovaného
v 1. a 4.rade.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania žalovanej v 2.rade tak, že sa jej prisudzuje náhrada trov
konania vo výške 82,20 € a žalobkyňa je povinná ju zaplatiť JUDr. Milanovi Slebodníkovi, advokátovi,
Košice, Štúrova 20, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalobkyňa a žalovaní v 1.,2. a 4. rade nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil, vrátil žalobkyni súdny poplatok 179,37 €
cestou Daňového úradu Košice, ktorý poplatok vráti do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia,
žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania 68,49 €, na účet jeho zást.,
žalovanej v 2.rade trovy konania 68,49 €, na účet jej zást. a žalovanému v 4.rade trovy konania 48,32
€, na účet jeho zást., všetko do 15 dní od právoplatnosti uznesenia a rozhodol, že vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovanou v 3.rade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou mu 10.1.2011, v spojení s jej doplnením,
doručeným mu 16.2.2011, domáhala, aby uložil žalovaným v 1.-4.rade povinnosť ospravedlniť sa jej za
ujmu spôsobenú na cti a dobrom mene, žalovanému v 1.rade povinnosť nahradiť jej nemajetkovú ujmu
2 000 € a žalovaným v 2.rade a 3.rade povinnosť nahradiť jej nemajetkovú ujmu 1 000 €, lebo žalovaní
o nej šírili nepravdivé, osočujúce a urážlivé tvrdenia v snahe poškodiť jej dobré meno a česť a seba
vyzdvihnúť v očiach iných, čo mali robiť z pomstychtivosti a žiarlivosti a, že pred začatím pojednávania
4.9.2012 mu oznámila, že žalobu berie celkom späť a konanie vo veci navrhuje zastaviť, preto vzhľadom
na § 96 O. s. p. (jeho znenie citoval) konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.2
prvá veta O. s. p. v spojení s § 150 ods.1 O. s. p. (ich znenie citoval) a uzavrel, že v danom prípade za
zastavenie konania procesne zodpovedá žalobkyňa, ktorá vzala žalobu v celom rozsahu späť, preto je
podľa§ 146 ods.2 O. s. p. povinná nahradiť trovy konania žalovaným v 1.-4.rade. Ďalej uviedol, že trovy
konania žalovaného v 1.rade predstavovali 228,29 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zast. 20.1.2012, podanie vyjadrenia vo veci samej 30.1.2012) po 91,29 €, 1 úkon právnej služby (zast.
na pojednávaní 20.6.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) 22,82 € a paušálnu náhradu
hotových výdavkov 3 x 7,63 €, podľa vyhl.č.655/04 Z. z. Pokiaľ žalovaný v 1.rade si uplatnil tiež právo na
náhradu hotových výdavkov 2,31 € na vyhotovenie kópií vyjadrení žalovaných v 3. a 4.rade zo súdneho
spisu, ktorých vynaloženie preukázal jeho príjmovým dokladom, tieto trovy konania však nepovažoval
za účelne vynaložené, nakoľko mohol ho požiadať o doručenie podaní žalovaných v 3. a 4.rade, resp.
tieto by mu boli v prípade potreby doručené bez toho, aby žalovanému v 1.rade vznikli náklady na



vyhotovenie kópií týchto podaní a to postupom podľa § 42 ods.3 O. s. p. (jeho znenie tiež citoval). Uviedol
ďalej, že trovy konania žalovanej v 2.rade prestavovali 228,29 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zast. 1.6.2012, podanie vyjadrenia vo veci samej 12.6.2012) po 91,29 €, 1 úkon právnej služby
(zast. na pojednávaní 20.6.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) 22,82 € a paušálnu náhradu
hotových výdavkov 3 x 7,63 €, podľa vyhl.č.655/04 Z. z. a, že trovy konania žalovaného v 4.rade, vo
vzťahu ktorému žalobkyňa nežiadala náhradu nemajetkovej ujmy, pozostávali zo 161,06 € za 2 úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zast. 19.1.2012, podania vo veci samej 20.1.2012) po 61,41 €, 1
úkon právnej služby (zast. na pojednávaní 20.6.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) 15,35
€ a paušálnu náhradu hotových výdavkov 3 x 7,63 €, podľa vyhl.č.655/04 Z. z. Zdôraznil, že priznal
žalovaným v 1.,2. a 4.rade právo na náhradu trov konania len sčasti a to v súlade s § 150 ods.1 O. s.
p., ktoré mu umožňuje prihliadnuť na výnimočné okolnosti jednotlivých konaní, v ktorých by rozhodnutie
podľa zásady úspešnosti (resp. zodpovednosti za náhradu trov konania) mohlo byť príliš tvrdé, či už
vzhľadom na prejednávanú vec alebo skutočnosti na strane účastníkov konania, že dôvodom hodným
osobitného zreteľa, pre ktorý uvedeným žalovaným priznal právo na náhradu vzniknutých trov konania
len sčasti sú dané osobnými pomermi žalobkyne, keďže je mu zo súdneho spisu Okresného súdu
Košice II 29C/138/2011 známe, že je v súčasnosti bez pracovného pomeru, pričom jej jediným príjmom
je čiastočný invalidný dôchodok 212 € mesačne, pritom okrem majetku v doposiaľ nevyporiadanom
bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovaným v 1.rade (o vyporiadaní ktorého sa rozhoduje v konaní
29C/138/2011) nemá žiaden majetok vyššej hodnoty a zo svojho príjmu hradí aj splátky úverov v celkovej
výške 1 315 € a náklady na bývanie a lieky spolu 94,60 € mesačne. Dospel k záveru, že v tejto
situácii by náhrada trov konania uvedeným žalovaným podstatným spôsobom zasiahla do uspokojovania
jej základných životných potrieb, preto uvedeným žalovaným priznal právo na náhradu trov konania
len v rozsahu 30 % vzniknutých trov konania, že priznanie náhrady trov konania v stanovenej výške
zohľadňuje procesnú zodpovednosť žalobkyne, keď nie je dôvodné žiadať, aby žalovaní znášali v celom
rozsahu trovy konania vyvolaného žalobkyňou, a berie tiež na zreteľ jej majetkovú situáciu, čo zodpovedá
spravodlivému usporiadaniu pomerov procesných strán, preto povinná nahradiť každému zo žalovaných
v 1. a 2.rade trovy konania 68,49 € a žalovanému v 4.rade trovy konania 48,32 €. Keďže žalovanej v
3.rade žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, v súlade s § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. rozhodol,
že vo vzťahu medzi žalobkyňou a ňou žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa napadla uznesenie včas podaným odvolaním a uviedla, že týmto písomným právnym
úkonom v zmysle platných predpisov podáva odvolanie proti výroku uznesenia, v ktorom bolo konanie
zastavené, ako aj proti výrokom o povinnosti nahradiť trovy právneho zast. žalovaným v 1.,2.a 4.rade, že
prehodnotila svoj procesný úkon späťvzatia návrhu z 3.9.2012 ako predčasný úkon a preto podáva toto
odvolanie na zrušenie výroku napadnutého uznesenia o zastavení konania 18C/2/2011 a, že v prípade,
že sa vyhovie jej odvolaniu a zruší sa napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania 18C/2/2011,
sú predčasné aj napadnuté výroky uznesenia o jej povinnosti nahradiť trovy konania žalovaným v 1.,2. a
4.rade. Z uvedených dôvodov žiadala zrušiť aj výroky súdu, ktorými bola zaviazaná nahradiť žalovaným
v 1.,2.a 4.rade trovy konania.

Žalovaný v 1.rade podal včas odvolanie proti predmetnému výroku uvedeného uznesenia, ktorým bolo
rozhodnuté, že žalobkyňa je povinná mu nahradiť trovy konania 68,49 €, do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia na účet jeho zást. a navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalobkyňu
povinnosťou nahradiť mu trovy konania 230,60 €, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, na účet jeho
zást. Uviedol, že „odvolanie proti rozsudku navrhovateľ odôvodňuje“ tým, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, uplatňuje teda odvolací dôvod uvedený v § 205 ods.2 písm. f)
O. s. p. Tvrdil, že suma 2,31 € predstavuje sumu, ktorú účelne vynaložil za súdom vyhotovené fotokópie
z predmetného súdneho spisu, aby sa v konaní oboznámil s písomnými podaniami žalovaných v 3.
a 4.rade. Uviedol, že predmetné fotokópie si nechal vyhotoviť pri štúdiu spisu, ktoré uskutočnil pred
nariadeným termínom pojednávania, že napriek skutočnosti, že podanie žalovanej v 3.rade bolo súdu,
doručené už 8.2.2012 a podanie žalovaného v 4.rade bolo súdu doručené dokonca 24.1.2012, ani k
6.6.2012, kedy jeho zást. uskutočnil nahliadnutie do spisu, neboli mu tieto podania doručené, pritom
predvolanie na pojednávanie nariadené na 20.6.2012 bolo jeho zást. doručené 25.5.2012, že práve
pre nariadený termín pojednávania uskutočnil jeho zást. štúdium spisu a po jeho zistení, že sa v spise
nachádzajú vyjadrenia žalovaných v 3. a 4.rade, ktoré mu neboli doručené, v súlade s § 44 O. s. p.
nechal za súdom stanovený poplatok predstavujúci úhradu vecných nákladov vyhotoviť ich fotokópie a,
že posúdenie týchto výdavkov zo strany súdu ako neúčelne vynaložených, kvalifikuje ako nesprávne
právne posúdenie veci. Ďalej zastával právny názor, že súd nesprávne právne posúdil dôvody hodné



osobitného zreteľa na strane žalobkyne, na základe ktorých priznal právo na náhradu jeho trov konania
len v rozsahu 30% vzniknutých trov konania. Posúdenie náhrady trov konania zo strany súdu označil
voči sebe za výslovne nespravodlivé, keďže jeho jediným príjmom je jeho starobný dôchodok, že na
obranu pred zjavne nedôvodnými tvrdeniami zo strany žalobkyne obsiahnutými v jej žalobe si zvolil
zást. s čím mu vznikli preukázateľné trovy právneho zast., ktoré si riadne vyčíslil a uplatnil, avšak výšku
ktorých je podľa súdu povinný znášať v rozsahu 70 % a nepriznaním ich náhrady v plnej výške by mu
preto vznikne neodôvodnená finančná ujma, že na strane žalobkyne nie je daná existencia žiadnych
výnimočných okolností odôvodňujúcich aplikáciu § 150 O. s. p., že možno momentálne je nezamestnaná,
ale stala sa ňou až v priebehu konania a podľa jeho vedomostí z dôvodov na jej strane. Poukázal aj
na skutočnosť, že ak súd zisťoval pomery žalobkyne zo súdneho spisu OS Košice II 29C/138/2011 a
že táto má hradiť splátky úverov, zadlžovanie účastníka konania a následné splácanie úverov nie je
možné kvalifikovať ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania druhému
účastníkovi. Pokiaľ súd poukazuje na to, že okrem majetku v BSM nemá žalobkyňa žiadny majetok
vyššej hodnoty, zdôrazňuje, že v priebehu tohto konania Darovacou zmluvou zavkladovanou pod V
10883/11 z 22.3.2011 previedla na svojho syna P. P., nar. 18.5.1979 nehnuteľnosti zapísané na Správe
katastra Košice pre okres: Košice III, Obec: Košice - Dargovských hrdinov, k. ú. I. na LV č.XXXXX
ako 3 izbový byt č.1, 1.posch., vchod 3, nachádzajúci sa v obytnom dome U. X,X, súp.č.743 na parc.
Registra „C“ č.1998, všetko v podiele 1/1 z celku, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu v podiele 2385/100000 a, že bezodplatné zbavenie sa nehnuteľného
majetku v hodnote niekoľko desiatok tisíc € zo strany žalobkyne v priebehu tohto konania rovnako
zakladá neexistenciu akýchkoľvek dôvodov hodných osobitného zreteľa na jej strane. Súčasne poukázal
na skutočnosť, že od rozvodu manželstva so žalobkyňou výlučne ona užíva byt patriaci do BSM na ul.
G. XX, za ktorý 1/2 platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv platím on, ako žalovaný v 1.rade. S
poukazom na opísané skutočnosti preto navrhol rozhodnúť v súlade s petitom svojho odvolania. Súčasne
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1/2 z 91,29 €, t.j. 45,65 € + režijný paušál 7,63
€ (písomné podanie na súd - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej), spolu
predstavuje náhrada jeho doterajších trov odvolacieho konania 53,28 €. Náhradu trov prvostupňového
konania 230,60 € a náhradu trov odvolacieho konania 53,28 €, teda spolu 283,88 € žiadal poukázať
na účet svojho zást.

Žalovaná v 2.rade podala včas odvolanie proti predmetnému výroku uvedeného uznesenia, ktorým bolo
rozhodnuté, že žalobkyňa je povinná jej nahradiť trovy konania 68,49 €, do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia na účet jeho zást. a navrhla uznesenie v jeho napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalobkyňu
povinnosťou nahradiť jej trovy konania 273,95 €, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, na účet jej zást.
Uviedla, že „odvolanie proti rozsudku navrhovateľ odôvodňuje“ tým, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, uplatňuje teda odvolací dôvod uvedený v § 205 ods.2 písm. f)
O. s. p. Ďalej uviedla, že - podľa jej názoru - súd nesprávne právne posúdil dôvody hodné osobitného
zreteľa na strane žalobkyne, na základe ktorých jej priznal právo na náhradu trov konania len v rozsahu
30% vzniknutých trov konania. Posúdenie náhrady trov konania zo strany súdu označila voči sebe za
výslovne nespravodlivé, keďže jej jediným príjmom je starobný dôchodok, že na obranu pred zjavne
nedôvodnými tvrdeniami zo strany žalobkyne obsiahnutými v jej žalobe si zvolila zást. s čím jej vznikli
preukázateľné trovy právneho zast., ktoré si riadne vyčíslila a uplatnil, avšak výšku ktorých je podľa
súdu povinná znášať v rozsahu 70 % a nepriznaním ich náhrady v plnej výške by jej preto vznikne
neodôvodnená finančná ujma, že na strane žalobkyne nie je daná existencia žiadnych výnimočných
okolností odôvodňujúcich aplikáciu § 150 O. s. p., že možno momentálne je nezamestnaná, ale stala sa
ňou až v priebehu konania a podľa jej vedomostí z dôvodov na jej strane. Poukázala aj na skutočnosť,
že ak súd zisťoval pomery žalobkyne zo súdneho spisu OS Košice II 29C/138/2011 a že táto má hradiť
splátky úverov, zadlžovanie účastníka konania a následné splácanie úverov nie je možné kvalifikovať ako
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania druhému účastníkovi. Pokiaľ súd
poukazuje na to, že okrem majetku v BSM nemá žalobkyňa žiadny majetok vyššej hodnoty, zdôraznila,
že v priebehu tohto konania Darovacou zmluvou previedla na svojho syna P. P. 3 izbový byt nachádzajúci
sa na ul. U. X v Košiciach a, že bezodplatné zbavenie sa nehnuteľného majetku v hodnote niekoľko
desiatok tisíc € zo strany žalobkyne v priebehu tohto konania rovnako zakladá neexistenciu akýchkoľvek
dôvodov hodných osobitného zreteľa na jej strane, navyše súd pri priznávaní náhrady trov právneho
zast. vôbec nezohľadnil skutočnosť, že jej zást. je platcom DPH, pričom túto daň pri vyčísľovaní trov
právneho zast. riadne uplatnila a preukázala osvedčením o registrácii pre DPH. S poukazom na opísané
skutočnosti preto navrhla rozhodnúť v súlade s petitom svojho odvolania. Súčasne si uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 1/2 z 91,29 €, t.j. 45,65 € + režijný paušál 7,63 € (písomné podanie



na súd - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej), spolu predstavuje náhrada
doterajších trov odvolacieho konania „žalovaného v 1.rade“ sumu 53,28 € + 20 % DPH 10,66 €, t.j. spolu
63,94 €.

Uznesenie vo výroku o vrátení súdneho poplatku žalobkyni a výroku o náhrade trov konania vo vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovanou v 3.rade nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206
ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie, okrem výroku o vrátení súdneho
poplatku žalobkyni, výroku o náhrade trov konania žalovanej v 2.rade a výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 3.rade, potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne
správne, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, pretože jeho dôvody sú
správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f)
O. s. p.] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania).

K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe, ak žalobca vzal žalobu späť,
nemôže už späťvzatie odvolať a, že nijako nespochybnila výšku trov konania, náhrada ktorých jej bola
uložená.

Súd správne vychádzal z § 150 ods.1 O. s. p. a správne rozhodol, keď žalovaným v 1.,2. a 4.rade priznal
náhradu trov konania len sčasti, a to v rozsahu 30 %.

Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, t.j. treba prihliadnuť na pomery
nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho
majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by
mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na
náhradu trov konania.

Vzhľadom na okolnosti sporu a osobné a majetkové pomery žalobkyne, súd urobil správny záver, že u
žalobkyne sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovaným v1.,2. a 4.rade nemožno priznať
náhradu trov konania celkom.

Neboli však splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1),
pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania žalovanej v 2.rade, preto uznesenie v uvedenom výroku bolo,
podľa § 220 O. s. p., zmenené a žalovanej bola prisúdená náhrada trov konania vo výške 82,20 €, t. j. 30
% z uplatnenej náhrady trov konania vo výške 273,95 €, lebo zást. žalovanej v 2.rade je platiteľom dane
z pridanej hodnoty (§ 18 ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov - ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,
zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný
platiť podľa osobitného predpisu).

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.



Podľa ods.2 cit. ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté so zreteľom na to, že žalobkyňa a žalovaní v 1.rade
nemali v odvolacom konaní úspech, žalovaná v 2.rade mala úspech iba čiastočný a žalovanému v 4.rade
žiadne trovy nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.