Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/59/2015 z 19. 7. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. júla 2015, sp. zn. 23CoE/59/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3814216617.1
Krajský súd Trenčín | 23CoE/59/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3814216617.1 | 2015-07-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 159 ods. 3 OSP, § 251 ods. 4 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c5bde49-b22e-473d-b522-94576d31ef58
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814216617.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/59/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216617
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814216617.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35807598, proti povinnému: Y. J., bytom Q. D. XX/X, Z., o vymoženie 505,89 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. októbra
2014, č. k. 16Er/3447/2014-8, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 OSP
s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 OSP. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 30.05.2014 domáhal
proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 505,89 eur s príslušenstvom,
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 8729/07 zo dňa 15.11.2007, ktorý podľa
vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2007 a vykonateľnosť dňa 06.12.2007. Z
úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/591/2008
(EX 1487/08) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. D. XXXX/XX, Z., bola zastavená
uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/591/2008-52 zo dňa 22.10.2013 podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.12.2013. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní
je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 8729/07 zo dňa 15.11.2007. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné
konanie vedené pod sp. zn. 16Er/591/2008 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako
toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný
nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Súd prvého stupňa mal za to, že
existencia právoplatného rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a
rozhodovalo (prekážka res iudicata). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva
z § 159 ods. 3 OSP, patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 OSP a
bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je
uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne
daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady
ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 16Er/3447/2014
je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,
v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 16Er/591/2008-52 zo dňa 22.10.2013
jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť
podľa § 104 ods. 1 OSP.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. a) a f) OSP a § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Zastával názor, že v tomto prípade nemalo
byť aplikované ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, 104 ods. 1 OSP, nakoľko v exekučnom konaní nie je
možné  na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa
§ 57 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať
zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní sa nerozhoduje záväzne o existencii práva. Podľa
názoru oprávneného exekučný súd môže preskúmať právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré síce nemôže
zmeniť ani zrušiť, ale až zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom spôsobí jeho materiálnu nevykonateľnosť. Vzhľadom na to, že
povinný si neplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, oprávnený opätovne
riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k vážnemu
narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený. Na základe vyššie
uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 505,89
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 8729/07
zo dňa 15.11.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 03.12.2007
a vykonateľnosť dňa 06.12.2007. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné
konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 16Er/3447/2014 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už
súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 16Er/591/2008-52 zo dňa 22.10.2013 konštatoval, že nie je
spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa č. k. 16Er/591/2008-52 zo dňa 22.10.2013 vyplýva,
že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR
8729/07 zo dňa 15.11.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 605,46
Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením č. k.
16Er/591/2008-52 zo dňa 22.10.2013 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.12.2013.
Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie



neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP, podľa ktorého kedykoľvek počas
konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v
spojení s ustanovením § 251 ods. 4 OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/591/2008-52
zo dňa 22.10.2013, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.12.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o
právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom
skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide
o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 16Er/591/2008-52
zo dňa 22.10.2013, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho
zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.