Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/134/2018 z 30. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2019, sp. zn. 41Cob/134/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6114224519.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/134/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6114224519.2 | 2019-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 153b ods. 4 OSP, CSP, § 202 ods. 1 OSP, OSP, § 470 CSP, § 153b ods. 1 OSP, § 153b ods. 2 OSP, § 153b ods. 3 OSP, § 153b OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6f3283e-2dc7-491b-af1e-234115e57cc1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6114224519.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/134/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224519
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6114224519.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
žalobcu: DALI-BB, s. r. o., so sídlom Krátka 17, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 045 144, zastúpeného
URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v
mene ktorej v konaní koná konateľ JUDr. Rastislav Urbáni LLM., advokát, proti žalovanému: ARCUS
reklama, s. r. o., so sídlom Medená 3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 625 663, zastúpenému Fons
iuris s. r. o., so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 240 318, v mene ktorej v konaní
koná konateľ advokátka JUDr. Adriana Švecová, PhD., o zaplatenie sumy 4.484 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 219/2015-66 zo dňa
24. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 0,80 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.2.2013 do zaplatenia zastavil, žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.483,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 4.015,20 Eur od 16.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 468 Eur od 11.3.2013 do zaplatenia
a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi iné trovy konania v sume 269 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 609 Eur.

2. Súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b ods. 1,2,3 O.s.p. v znení účinnom do
30.6.2016 s odôvodnením, že žalovaný sa na termín pojednávania určený na deň 24.11.2015 nedostavil,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný, keďže mal viac ako 5 dní času na prípravu na pojednávanie. V
predvolaní bol žalovaný súčasne poučený, že ak sa na pojednávanie nedostaví, môže súd rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný sa k žalobe a k prílohám k žalobe, ktoré mu boli doručené dňa
2.6.2015 postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 nevyjadril. Neospravedlnil
ani svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 24.11.2015, preto súd skutkový základ tvrdený žalobcom a
vyplývajúci z predložených listinných dôkazov považoval za nesporný, keď pre posúdenie dôvodnosti
nároku žalobcu aplikoval ust. § 536 ods. 1,2, ust. § 537 ods. 1, ust. § 546 ods. 1, ust. § 554 ods.
1 Obchodného zákonníka, keďže medzi účastníkmi konania došlo pri ich podnikateľskej činnosti
konkludentným spôsobom k uzatvoreniu zmluvy o dielo a po splnení povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa
vykonať dielo (realizovať tlač) si žalovaný ako objednávateľ nesplnil povinnosť uhradiť cenu spolu v sume
4.548 Eur, proti ktorej následne žalobca vykonal jednostranný zápočet v sume 64,80 Eur písomným
úkonom zo dňa 6.8.2014. Vzhľadom na to, že v rovnakom čase boli súčasne splnené všetky podmienky
uvedené v § 153b ods. 2 O.s.p., rozhodol súd vec rozsudkom pre zmeškanie a návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci



plný úspech, priznal právo na náhradu iných trov konania v sume 269 Eur a trov právneho zastúpenia
v sume 609 Eur.

3. Podaním doručeným elektronicky dňa 22.1.2016, doplneným originálom doručeným súdu dňa
27.1.2016, podaným na pošte dňa 25.1.2016 podal žalovaný proti rozsudku odvolanie a súčasne návrh
na zrušenie rozsudku v zmysle § 153c O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. O návrhu žalovaného na
zrušenie rozsudku rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 64Cb/219/2015 - 224 zo dňa
9. mája 2018, ktorým návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
64Cb/219/2015 - 66 zo dňa 24. novembra 2015 zamietol. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku uznesením č.k. 41Cob/135/2018 - 252
zo dňa 31. januára 2019 potvrdil.

4. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie uviedol, že ho podáva z dôvodu, že súd rozhodol
nesprávne pre nesprávne právne posúdenie veci, ako aj z dôvodu, že v predmetnej veci neboli
splnené podmienky, pre vydanie rozhodnutia podľa § 153b O.s.p. a bolo porušené právo žalovaného
na spravodlivý súdny proces z dôvodu nedoručenia predmetných listín žalovanému a na základe
nesprávneho postupu v prípade vydania rozhodnutia podľa § 153b O.s.p. Zároveň uviedol, že v konaní
došlo k vadám, najmä podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
súvislosti s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.

5. Uviedol, že súd predmetné predvolanie ani návrh na začatie konania nikdy žalovanému nedoručil,
a to ani do vlastných rúk napriek tomu, že zákon vyžaduje doručenie do vlastných rúk v zmysle § 79
ods. 4 O.s.p., rovnako v súvislosti s § 47 O.s.p., teda postup, ktorý nebol v predmetnej veci dodržaný,
keď nebol žalovaný žiadnym spôsobom upovedomený a nevykonalo sa ani náhradné doručenie. Súd
fikciu doručenia podľa názoru žalovaného neaplikoval správne na správnu adresu, keď evidentne
žalovaný žiadal doručiť na inú adresu, kde nemohla byť uplatnená fikcia doručenia podľa § 48 ods.
2 O.s.p. a rovnako tak ani následne nepoužil súd ustanovenie o doručení do vlastných rúk a nebolo
splnené ustanovenie zákona v prípade doručovania písomností. Súd napriek tomu, že poznal inú adresu
doručovania, zasielal opätovne zásielky na adresu prvú, čím nesplnil podmienky stanovené pre fikciu
doručenia.

6. Žalovaný ďalej poukázal na žiadosť, ktorá bola doručená súdu prostredníctvom emailu, a to žiadosť
žalovaného o zaslanie písomnosti na adresu S. XX. Pokiaľ mal súd vedomosť o emailovej adresy
žalovaného, prečo nezaslal aj prostredníctvom emailu. Ak teda zasielal písomnosti poštou, musel
dostať doručenku, resp. zásielka sa musela vrátiť ešte pred termínom pojednávania. S určitosťou
je možné konštatovať, že žiadna zásielka nebola doručená žalovanému a nedostala sa do sféry
dosahu žalovaného. Žalovaný predmetné písomnosti neobdržal ani nemal vedomosť o tom, že mu súd
písomnosti doručuje, Žalovaný mal záujem sa v predmetnej veci zúčastniť pojednávania a procesne
sa brániť. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že po zistení z internetu, že je vytýčené pojednávanie v
predmetnej veci telefonicky aj emailom kontaktoval spisovú kanceláriu a súd s prosbou o doručovanie
listín na inú adresu, resp. o tom, že si príde predmetné listiny prevziať osobne na súd. Napriek tejto
skutočnosti súd už ďalej nekomunikoval prostredníctvom emailu ani neodpovedal na žiadosť o osobné
prevzatie dokumentov a listín. Žalovaný tak čakal na odpoveď, kedy si môže prísť prevziať predmetnú
listinu na súd.

7. Ďalej uviedol, že v rozpore s rozhodovacou činnosťou je tvrdenie súdu, že bol žalovaný poučený o
dôsledkoch nedostavenia sa na súd a neprevzatia zásielky zo súdu. Ako mal byť žalovaný poučený,
keď sa k predmetnej zásielke a jej obsahu ani nedostal a táto zásielka mu nebola doručená. Súd tak
účelovo a v rozpore s príslušnými právnym predpismi rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Rozsudkom
pre zmeškanie možno rozhodnúť len ak je účastník konania relevantne poučený o možnosti takéhoto
rozhodnutia pre zmeškanie, to znamená, že mu musí byť takéto predvolanie relevantne doručené,
doručenie je povinný súd preukázať, a to najmä v prípade námietky účastníka konania. Súd nikdy žiadnu
písomnosť žalovanému nedoručil a nemohol ho tak ani poučiť o možnosti rozhodnutia pre zmeškanie.
Zákonodarca okrem toho jednoznačne pre vydanie rozsudku pre zmeškanie predpokladá a vyžaduje,
aby bol žalovanému doručený návrh, resp. žaloba resp., aby vedel o predmetnom konaní, prípadne
pojednávaní a musí byť poučený o tom, že je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.



8. Žalovaný tiež namietol ako mohol súd v predmetnej veci vydať platobný rozkaz, ale následne aj
rozhodnúť vo veci samej bez akýchkoľvek dôkazov a bez existencie zmluvy o dielo, keď ako tvrdí
v rozhodnutí žalobca, takáto zmluva ani neexistovala a skutočnosť, že bola zmluva uzatvorená ani
nebola, a ani nemohla byť v konaní preukázaná Súd tak rozhodol v konaní arbitrárne a nemohol posúdiť
predmetnú vec spravodlivo, nakoľko prevzal do rozhodnutia skutočnosti, ktoré žiadnym spôsobom neboli
preukázané ani vyjadreniami žalobcu. Z odôvodnenia na str. 4 napádaného rozhodnutia nie je jasné,
aké dôkazy predložené žalobcom považoval za nesporné. Pritom žiadne dôkazy súd v rozhodnutí
ani nespomína, pričom opiera rozhodnutie o posúdenie skutkového stavu. Súd potom nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaný sa nielen pri doručovaní, ale ani v samotnom rozhodnutí nemá
ani možnosť zoznámiť s tým, aké dôkazy a listiny mali byť žalobcom predložené v predmetnom konaní.
Predmetné rozhodnutie je tak na základe uvedeného nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo/7/2009 zo dňa 29.7.2010 a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo/122/2010 zo dňa 12.5.2011, ako aj na početnú judikatúru Ústavného
súdu SR. Poukázal na vadu dodávaného diela zo strany žalobcu, ktoré nikdy neodstránil, žalovaný mal
za to, že predmetnú sumu nie je potrebné uhradiť, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nereagoval na
reklamáciu vád a žalovaný má za to, že predmetná reklamácia je uznaná. S takýmito chybami nebolo
možné materiál v žiadnom prípade použiť. Žalovaný žiadal, aby súd trovy právneho zastúpenia, ako ani
trovy konania nepriznal žalobcovi aj v prípade, že potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa. Na základe
uvedenej skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak prvostupňový súd nevyhovie návrhu na
zrušenie rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný ako osoba zapísaná v obchodnom
registri s adresou sídla Medená 3, Banská Bystrica, zásielky riadne nepreberal. Bolo tak jeho
povinnosťou si doručovanie zabezpečiť a cieľom riadnej obchodnej komunikácie. Žalovaný počas
konania na súde prvého stupňa konal obštrukčne; právne posúdenie tohto konania s ohľadom na
procesný postup však žalobcovi neprichodí. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že mal záujem o konanie,
tak toto evidentné nie je, pretože jeho podanie z 10.7.2015 už mohlo obsahovať jeho dôvody a námietky,
a nielen procesné sťažovanie postupu v konaní. Žalovaný sa akurát vyjadril, že má záujem sa vyjadriť.
To je z pohľadu žalobcu absolútne účelové. Hmotnoprávne konajúci súd vec posúdil správne, a ani
odvolanie neprináša v tomto smere žiadne nové okolnosti, neobsahuje žiadne prílohy, preto žalobca k
účelovým tvrdeniam nemôže zaujať žiadne relevantné stanovisko. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica potvrdil a žalobcovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po preskúmaní odvolania
žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietnuť.

11. Z predloženého spisu odvolací súd zistil okrem iného nasledovné skutočnosti: Žalobca sa
žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.484 Eur s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah
založený objednávkou a následne žalobcom realizovanej tlače. Na základe uvedeného právneho vzťahu
žalobca vystavil faktúry č. 10130118 na sumu 4.080 Eur splatnú dňa 16.12.2013 a č. 10130187 na
sumu 468 Eur splatnú dňa 10.3.2013. Žalovaný zrealizovanú tlač prevzal, avšak na uvedenú sumu nič
nezaplatil. Žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky niekoľkokrát vyzýval a na súčet faktúr započítal
svoj dlh v sume 64 Eur, v dôsledku čoho dlžná suma činí 4.484 Eur.

12. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie dňa 24.11.2015
č. k. 64Cb/219/2015-66 s poukazom na ust. § 153b ods. 1,2,3 O.s.p. platného a účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie.

13. Podľa ust. § 153b ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ak sú v rovnakom čase splnené
súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie.

14. Podľa ust. § 153b ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 rozsudkom pre zmeškanie možno
spor rozhodnúť, ak:



a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný ( § 79 ods. 6 a
§ 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci
ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti ( § 114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,

15. Podľa ust. § 153b ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 skutkovým základom rozsudku podľa
odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

16. Podľa ust. § 157 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 v odôvodnení rozsudkov podľa § 114
ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa
ktorého rozhodol.

17. Podľa ust. § 202 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z
dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Banská Bystrica vytýčil pojednávanie na deň
14.7.2015, na ktoré doručoval žalovanému predvolanie spolu s návrhom, prílohami a uznesením, ktorým
uložil žalovanému v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa k veci písomne vyjadriť zásielkou do
vlastných rúk na adresu žalovaného uvedenú v obchodnom registri, teda v súlade s ust. § 48 ods. 2
O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdom prvej inštancie. Podľa tohto ustanovenia sa zásielka
považovala za doručenú aj v prípade, ak sa o tom ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu
nedozvedel, a to po troch dňom od vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Zásielka sa súdu vrátila s
oznámením neprevzatá v odbernej lehote dňa 27.5.2015, súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
potom považoval predmetnú zásielku za doručenú dňa 2.6.2015 v súlade s § 48 ods. 2 O.s.p. Dňa
10.7.2015 doručil súdu žalovaný emailové podanie nazvané žiadosť o doručenie dokladov a odročenie,
kde uviedol, že zo stránky Ministerstva spravodlivosti SR sa dozvedel, že dňa 14.7.2015 sa má konať
pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cb/219/2015 s tým,
že má záujem prevziať predvolanie aj návrh a záujem o predmetné konanie a vyjadrenie sa k tomuto
konaniu, má záujem byť osobne prítomný na pojednávaní, resp. ustanoviť za seba právneho zástupcu v
predmetnej veci. Požiadal súd o možnosť osobného prevzatia relevantných listín a príloh v predmetnej
veci a ak to nie je možné, žiada o informáciu prostredníctvom emailu a ak nie je možné prevziať
predmetné písomnosti, žiada o ich zaslanie prostredníctvom poštového podniku na korešpondenčnú
adresu S. XX, XXX XX G. G. a zároveň požiadal o odročenie pojednávania. Súd následne z dôvodu
žiadosti žalovaného pojednávanie odročil na deň 16.10.2015 za účelom opätovného predvolania
účastníkov konania s tým, že žalovanému bude zásielka doručovaná na adresu S. XX, G. G., ktorá
skutočnosť vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo 14.7.2015. Z obsahu spisu vyplýva, že súd doručoval
žalovanému predvolanie na pojednávanie spolu s návrhom s prílohami a uznesením na vyjadrenie k
návrhu na adresu S. XX, G. G., ktorá zásielka sa súdu vrátila nedoručená dňa 2.9.2015 s oznámením
zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

21. Na základe žiadosti žalovaného o doručovanie zásielok prostredníctvom emailu spoločnosti M.
doručoval súd predvolanie na termín pojednávania spolu so zápisnicou z posledného pojednávania na
žalovaným uvedenú emailovú adresu a oznámil mu, že tieto písomnosti budú následne doručované
aj písomne. Okrem zásielky adresovanej žalovanému na ním uvedenú adresu S. XX, G. G. súd
opätovne doručoval žalovanému termín pojednávania na deň 16.10.2015 spolu s návrhom a prílohami
a uznesením na vyjadrenie sa k žalobe aj na adresu Medená 3, Banská Bystrica, t.j. adresu žalovaného



uvedenú v obchodnom registri, a to v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 O.s.p. Aj z tejto adresy
sa súdu vrátila neprevzatá zásielka dňa 30.9. 2015 s oznámením zásielka neprevzatá v odbernej
lehote. Následne súd upovedomil strany sporu o odročení pojednávania, ktoré sa malo konať dňa
16.10.2015 na deň 24.11.2015, keď v upovedomení uviedol, že predvoláva strany na nové pojednávanie
a upozorňuje na obsah poučení a príkazov uvedených v predošlom predvolaní. Upovedomenie o
odročení pojednávania súd doručoval žalovanému na adresu uvedenú v obchodnom registri a zároveň
aj na adresu určenú žalovaným, teda na adresu S. XX, G. G.. Z adresy uvedenej v obchodnom registri
sa zásielka súdu vrátila s oznámením neprevzatá v odbernej lehote a z adresy S. XX, G. G. sa zásielka
vrátila neprevzatá s oznámením adresát neznámy.

22. Na pojednávanie konané dňa 24.11.2015 sa žalovaný napriek tomu, že bol predvolaný riadne a
včas nedostavil, súd konštatoval, že mu zásielka s predvolaním na termín pojednávania bola doručená
dňa 20.10.2015 postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p., teda doručovaním na adresu sídla zapísanú v
obchodnom registri. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a ani svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnil. Na pojednávaní ďalej súd konštatoval, že pokiaľ bol vo veci určený termín pojednávania
na deň 14.7.2015 spolu s predvolaním na tento termín bol žalovanému doručovaný opis návrhu, prílohy
k návrhu a uznesenie na vyjadrenie k veci, vrátane poučenia o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre
zmeškanie. Následne súd konštatoval, že ani na žalovaným uvedenú korešpondenčnú adresu S. XX,
G. G. sa nepodarilo žalovanému zásielky doručiť, keď tieto boli vrátené súdu s oznámením poštového
doručovateľa, že adresát je neznámy. Následne na pojednávaní súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného vychádzajúc z dôkazných prostriedkov predložených a označených len žalobcom, keďže
žalovaný sa vo veci žiadnym spôsobom nevyjadril a neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu,
neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazné prostriedky.

23. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení vyvodil odvolací súd záver o nepravdivosti tvrdení
žalovaného uvádzaných tak v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako aj v odvolaní. Ako už bolo
vyššie uvedené súd doručoval žalovanému ako právnickej osobe správne zásielky na adresu uvedenú v
obchodnom registri a tieto nedoručené zásielky považoval za doručené v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. Súd v
zmysle žiadosti žalovaného o doručovanie zásielok na adresu S. XX, G. G., mu na túto adresu doručoval
predvolanie na pojednávanie spolu s návrhom, prílohami a uznesením na vyjadrenie k žalobe, ale
zásielky sa vrátili súdu nedoručené, a to jedenkrát s oznámením zásielka neprevzatá v odbernej lehote,
jedenkrát s oznámením adresát neznámy. Súd doručoval predvolanie na pojednávanie žalovanému aj
na ním uvedenú emailovú adresu, napriek tomu sa žalovaný na pojednávanie nedostavil a k návrhu sa
nevyjadril. Z uvedeného dôvodu potom súd prvej inštancie správne rozhodol na pojednávaní konanom
dňa 24.11.2015 rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b ods. 1,2,3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania
súdom prvej inštancie.

24. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože
žalovaný nebol poučený o tom, že súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keď sa k predmetnej
zásielke a jej obsahu ani nedostal a táto mu nebola doručená, odvolací súd uvádza, že v zmysle vyššie
citovaného ust. § 48 ods. 2 O.s.p. sa písomnosť považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu sa o tom
nedozvie. Potom táto námietka žalovaného, že nebol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie, lebo mu zásielka nebola doručená je nedôvodná. Zásielka pre žalovaného sa aj napriek
nedoručeniu považovala za doručenú, preto mal súd oprávnenie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
podľa vtedy platného a účinného ust. § 153b ods. 1, 2, 3 O.s.p.

25. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd pri prejednaní odvolania žalovaného skúmal, či
boli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Keďže súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorého podal žalovaný
aj odvolanie, odvolací súd poukazuje na osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,
uvedené v ust. § 153b ods. 2 O.s.p.

26. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ide o následok procesnej
pasivity žalovaného v sporovom konaní. Rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b môže súd
rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie
nedostavil. Rozsudok pre zmeškanie podľa ust. § 153b tak bude prichádzať do úvahy v prípadoch, keď
súd uloží žalovanému povinnosť vyjadriť sa k žalobe podľa ust. § 114 ods. 2. Kontumačný rozsudok



podľa § 153b prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky podľa § 153b ods.
2. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne v rovnakom čase. Rozsudkom pre zmeškanie možno
rozhodnúť vtedy, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci súd má doručenie predvolania
riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch
svojho nedostavenia sa; žalovaný sa nevyjadril k žalobe a jej prílohám (teda netvrdil rozhodujúce
skutočnosti a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení), hoci mu bola žaloba postupom súdu
podľa § 114 ods. 2 riadne doručená a v tejto výzve bolo obsiahnuté poučenie o možnosti rozhodnúť vec
kontumačným rozsudkom podľa § 153b; žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi
okolnosťami neospravedlnil.

27. Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené
všetky podmienky zakotvené v § 153b ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, preto súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie podľa § 386 písm.
c/ CSP odmietol.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1, 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

29. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).