Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/166/2018 z 30. 1. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2019, sp. zn. 6Co/166/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4114217282.1
Krajský súd Nitra | 6Co/166/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4114217282.1 | 2019-01-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dad24b4-9e3b-4f75-8316-eaed9ca1f22d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4114217282.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/166/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114217282
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114217282.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: C. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M., Q. XX/XXX, zastúpeného JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 28,
proti žalovaným: 1/ J.. R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Q. XXX/XXX, 2/ V. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M., Q. XXX/XXX, obaja zastúpení Advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom
Nitra, Štefánikova 57, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra z 1. júna 2018 č. k. 25C/108/2014-372 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania  p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému v 1. rade a žalovanému v
2. rade (ďalej len žalovaní) právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej
časti právne oprel o ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
Argumentoval, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným vypratania nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX kat. úz. F. M. z dôvodu, že je ich vlastníkom a žalovaní ich užívajú bez právneho dôvodu.
Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu cestou právnej zástupkyne zo dňa 04. 05. 2018 a vyjadrenie žalovaných
z 28. 05. 2018, kde späťvzatie na výzvu súdu nenamietali, konanie zastavil.

2. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žalovaným súd právo na náhradu trov
konania nepriznal, ktoré právo na náhradu trov konania by v zásade vzhľadom na späťvzatie žaloby
žalobcom v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP mali. Pri rozhodovaní zohľadnil výnimočnosť tohto konania
a vzťah sporných strán. Žalobca bol v čase podania žaloby vlastník nehnuteľností, ktorých vypratania
žalovanými sa domáhal napriek tomu, že aj v tomto konaní žalovaní neoprávnene spochybňovali jeho
vlastníctvo. Nehnuteľnosť opakovane predtým zmenila vlastníka, žalobca nemal vedomosť o existencii
práva žalovaných na užívanie nehnuteľnosti. Žalovaní do priebehu konania s žalobcom nekomunikovali.
Po podaní tejto žaloby dal žalobca žalovaným výpoveď z nájmu. Históriu existencie nájmu žalovaných
bolo obtiažne dokazovať. Už v minulosti sa viedlo konanie o privolenie k výpovedi z nájmu  (10C 25/99).
Samotní žalovaní platili nájom v sume 420-Sk, resp. 14 eur správkyni konkurznej podstaty, aj keď už
úpadca nebol majiteľom nehnuteľností. Žalobcovi nájomné určitú dobu neplatili, následne až vzhľadom
na prebiehajúce spory platili v sume 14 eur, čo bolo zjavne neprimerane málo i s poukazom na konanie o
úhradu nájomného (napr. 15C 282/2015). Konanie o neplatnosť výpovede z nájmu (12C/295/2015) bolo
skončené určením neplatnosti výpovede z dôvodu nedostatočného skutkového vymedzenia dôvodov
výpovede, čiže v podstate z formálnych dôvodov. Žalobcovi bolo pre toto konanie priznaný nárok
na poskytovanie právnej pomoci vzhľadom na sociálne postavenie žalobcu a skutkový stav. Vo veci



trov konania žalobca predložil potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch pričom jeho mesačný
príjem predstavuje dôchodok v sume 283,30 eura mesačne. Žalovaní na výzvu súdu odmietli predložiť
potvrdenie o majetkových pomeroch, pričom v podobných veciach aj Krajský súd v Nitre dané potvrdenie
predkladá (zdokladovanie osobných a majetkových pomerov sp. zn. 7Co/261/2015 - 309 zo dňa 24. 08.
2017).  Žalobca sa domáhal len svojho práva na užívanie svojho vlastníctva v zmysle občianskeho či
ústavného práva, pričom je v nepriaznivej finančnej situácii, v čom súd videl dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie trov žalovaným, ktorí by mali nárok v zmysle § 256 CSP.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bolo rozhodnuté  o trovách konania, napadli v
zákonnej lehote odvolaním žalovaní a domáhali sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobcu zaviaže na
náhradu trov konania žalovaných v rozsahu 100 %, a zároveň aj na náhradu trov odvolacieho konania.
Prezentovali názor, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania odchýlil od zásady formulovanej v ustanovení § 256 CSP. Argumentovali, že
ak žalobca stratil aktívnu legitimáciu z dôvodu, že na základe darovacej zmluvy zapísanej Okresným
úradom Nitra, katastrálnym odborom v konaní vedenom pod V XXXXX/XX-XXX/XX sa dobrovoľne
a bezodplatne vzdal svojho majetku v prospech spoločnosti L&M Solutions, s.r.o., nemôže byť táto
skutočnosť na ťarchu žalovaným. Dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu nebola skutočnosť, že
by nemal vedomosť o existencií práva žalovaných na užívanie nehnuteľnosti, pričom takýto dôvod pre
späťvzatie neuviedol ani vo svojom písomnom podaní, kde výslovne poukazoval na stratu svojej aktívnej
legitimácie (nie na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie). Úvahy súdu prvej inštancie o vnútornej
pohnútke žalobcu pri späťvzatí žaloby je v tomto smere bezpredmetná a nepodložená, preto nemôže byť
dôvodom pre rozhodnutie postupom podľa § 257 CSP. Tvrdenie, že nehnuteľnosť niekoľkokrát menila
majiteľa, považovali za pravdivé, ale zohľadňujúce obdobie takmer 30 rokov od roku 1989, pričom aj zo
súdnych konaní, na ktoré sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení odvoláva, vyplýva, že od roku
2008 bola ako vlastníčka predmetných nehnuteľností vedená F. V., teda manželka žalobcu. Len ťažko
možno tvrdiť, že by žalobca nemal vedomosť o právnych pomeroch a vlastníctve svojej manželky, teda
prinajmenšom od roku 2008 žalobca musel vnímať právne okolnosti vzťahov k dotknutej nehnuteľnosti
a mohol byť s nimi oboznámený. Skutočnosť, že žalobca sa najskôr domáhal vypratania z nehnuteľnosti
žalovanými pre neexistenciu právneho titulu pre jej užívanie a následne chcel spôsobiť zánik platného
právneho titulu neplatnou výpoveďou z nájmu, nepreukazuje,  že by nemal vedomosť o obsahu vzťahov
k nehnuteľnostiam, ale svedčí len o vypočítavosti žalobcu. V súvislosti s vyhodnocovaním sociálnych
pomerov žalobu poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V/19/2008, v
zmysle ktorého ,,Samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho poplatku,
nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150 OSP.“ Uzavreli, že ani skutočnosť, že žalobcovi bol
priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci vzhľadom na jeho sociálne postavenie, ho nezbavuje
zodpovednosti za zavinenie a zodpovednosti za skutočnosť, že sám podanou žalobou uvedený spor
vyvolal. Dodali, že z okolností veci nevyplýva, že by ich majetkové pomery boli neprimerane vyššie v
porovnaní s majetkovými pomermi žalobcu a výzvu súdu na vyplnenie tlačiva pre dokladovanie pomerov
strany konania pri návrhu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov preto považovali za neprimeraný
zásah do ich súkromia.  Zvýraznili, že sú v dôchodkovom veku, obývajú len prenajatú nehnuteľnosť, do
ktorej sú nútení pre neplnenie povinností prenajímateľa sami investovať a ani žiadnym iným spôsobom
nežijú nad pomery.

4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že musel pristúpiť k sporu, pretože
žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti bez odplaty, nepreukázali užívací dôvod, odmietli dohodu
o určení odplaty. Vedomosť o užívacom titule žalovaných nadobudol až v priebehu konania. Žalobu
nevzal späť zo špekulatívnych dôvodov. Za neobstojné označil tvrdenie o nesprávnom vyhodnocovaní
majetkových pomerov žalobcu. Žalovaní nepredložili potvrdenie o svojich majetkových pomeroch, preto
súd prvej inštancie správne posudzoval pomery na oboch stranách zo zistených skutočností. Žiadal
uznesenie v napadnutej časti potvrdiť.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že tvrdenia žalobcu o zistení existencie
užívacieho titulu žalovaných až v priebehu konania sú nepravdivé, nakoľko od roku 2008 bola ako
vlastníčka predmetných nehnuteľností vedená jeho manželka. Len ťažko možno tvrdiť, že by žalobca
nemal vedomosť o právnych pomeroch a vlastníctve svojej manželky. Zvýraznili, že žalobca sa
dobrovoľne a bezodplatne vzdal svojho majetku v prospech spoločnosti L&M Solutions, s. r. o, na
ktorú titulom darovacej zmluvy previedol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, teda si musel byť
vedomý toho, že v dôsledku svojho konania stratí v tomto spore aktívnu legitimáciu, v dôsledku čoho



bude následne musieť podanú žalobu vziať späť. Uzavreli, že v zmysle ust. § 257 CSP základnú
zásadu procesnej zodpovednosti vyjadrenú v ustanovení 256 CSP je možné prelomiť len výnimočnými
okolnosťami konkrétneho prípadu.  Žalobca dobrovoľne a bezodplatne vzdal svojho majetku v prospech
spoločnosti L&M Solutions, s.r.o., čím sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie a táto skutočnosť
nemôže byť na ťarchu nám žalovaným.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č.  160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
v 3. rade nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne v zmysle
ust. §  387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal voči žalovaným vypratania nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F. M. z dôvodu, že ich žalovaní užívajú bez právneho dôvodu.
Podaním zo dňa 04. 05. 2018 žalobca vzal svoju žalobu späť a žalovaní súhlasili s jej späťvzatím. Súd
prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovaným nepriznal  právo na náhradu trov
konania aplikujúc ust. § 257 CSP  v predmetnej veci. Rozhodnutie  o nároku na náhradu trov konania
napadli odvolaním žalovaní.

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na  to,
z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby, či už úplného alebo čiastočného, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z
dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže
existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie
napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci
existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť,
avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a podobne.

11. Podľa §  257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak, ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak, ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť.

13. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu ust. § 150
ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorého platilo, že „ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať“. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorým mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia
ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa §  255 a nasl. CSP, súd však dôjde
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť



môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa §  257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a odvolania a vyjadrení
dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania v predmetnej
veci V preskúmavanom prípade napadnutým uznesením súd prvej inštancie správne aplikoval ust. §
257 CSP, ktoré rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil, preto v intenciách ust. § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania ako na svoje
vlastné. Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia  odvolací súd dodáva, že k aplikácii ust. § 257 CSP
dochádza aj z aspektov sociálnych, pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen
tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj
tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si
aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde. S ohľadom na uvedené odvolací súd sa
stotožnil s konštatovaním, že žalobcom by v zásade prináležalo priznať náhradu trov konania podľa §
256 ods. 1 CSP, avšak v prejednávanom prípade bolo potrebné a spravodlivé aplikovať ust. § 257 CSP.
Je tomu tak z dôvodu, že  žalovaní  spochybňovali vlastníctvo predmetných nehnuteľností žalobcu v
konaní, komunikácia medzi stranami sporu bola problematická a na predmetných nehnuteľnostiach bolo
obtiažne dokazovať históriu existencie nájmu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal
na ďalšie konania, ktoré sa viedli v súvislosti s právami k predmetným nehnuteľnostiam. Konkrétne sa
viedlo konanie o privolenie k výpovedi z nájmu  (sp. zn. 10C/25/99). Samotní žalovaní platili nájom v
sume 14 eur správkyni konkurznej podstaty aj keď už úpadca nebol majiteľom nehnuteľností, žalobcovi
nájomné určitú dobu neplatili, a až vzhľadom na prebiehajúce spory platili v sume 14 eur. Ďalej bolo
vedené i konanie o neplatnosť výpovede z nájmu (sp. zn. 12C/295/2015), ktoré bolo skončené určením
neplatnosti výpovede z dôvodu nedostatočného skutkového vymedzenia dôvodov výpovede. V tomto
konaní bol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci vzhľadom na sociálne postavenie
žalobcu a skutkový stav. V tomto konaní žalobca predložil potvrdenie o osobných a majetkových
pomeroch, z ktorého je zrejmé, že  žalobca má mesačný príjem z dôchodku v sume 283,30 eura. Na
druhej strane žalovaní  odmietli predložiť potvrdenie o majetkových pomeroch na výzvu súdu prvej
inštancie.  Vo svetle vyššie uvedeného právneho výkladu súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o
trovách konania správne aplikoval ust. § 257 CSP a zohľadnil nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu, ako i
skutočnosť, že žalobca sa oprávnene domáhal svojho užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

15. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania ako vecne správne v zmysle ust. §  387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
vzťahu k žalovaným v l. a 2. rade v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti  rozhodnutiu odvolacieho  súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote  2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa  ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2  CSP).