{"guid": "2f69ea8c-659f-4a47-a261-8baaa87d5c6c:953fb149-c2bb-42ce-a5cc-6b7a69a5b4de", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7014200117.1", "spisova_znacka": "6Sp/6/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sp/6/2014 z 12. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 12. marca 2014, sp. zn. 6Sp/6/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200117.1", "identifikacne_cislo": "7014200117", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2014-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-31.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-250q.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/953fb149-c2bb-42ce-a5cc-6b7a69a5b4de", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200117.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200117.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200117.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sp/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200117
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200117.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad
Michalovce, katastrálny odbor, Sama Chalúpku 18, Michalovce a zúčastnenej osoby: A. B., S. XXXX/X,
A., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 2113/2013 zo dňa 2.8.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu č. V 2113/2013 zo dňa 2.8.2013.

Účastníkom sa  n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý  zaplatiť na účet krajského súdu 35,- EUR titulom súdneho poplatku za
podaný opravný prostriedok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu č. V 2113/2013
zo dňa 2.8.2013.

V dôvodoch opravného prostriedku uviedol, že dňa 21.6.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného
práva č. 217/2013-Šte, ktorej súčasťou bola dohoda o splnomocnení č. XXX XXX XXX uzavretá za
účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa.

V časti II. opravného prostriedku poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, v časti III. uskutočnil
právnu analýzu platnosti dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva, s poukazom na
ust. § 22 ods.1, 2, § 23, § 31 ods.1, § 32 ods.2, § 37 ods.1, § 53 Obč. zákonníka, § 32 ods.2, § 46
Správneho poriadku, § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení nemá právne
vady a je v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že navrhovateľ
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať, poukazujúc na odbornú literatúru. Uviedol tiež, že splnomocnenec nemá záujem
poškodiť záložcu, ktorý bol o svojich právach a povinnostiach poučený. Rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takého rozporu.

Správny orgán podľa názoru navrhovateľa nedostatočne zistil skutkový a právny stav, preto odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia nespĺňa kritériá podľa ust. § 47 ods.3 Správneho poriadku. Samotnú dohodu
o splnomocnení nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, s poukazom na ust. § 52 Obč. zák.,
v nadväznosti na ust. § 53 ods.1 OZ.



V časti IV. opravného prostriedku uviedol, že z dôvodov rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, v čom
videl správny orgán rozpor s dobrými mravmi, s prihliadnutím na úverovú zmluvu a jej príslušenstvo a
následne aplikáciu právneho predpisu podľa OZ, oproti ustanoveniam Obchodného zákonníka. Pokiaľ
ide o samotnú úverovú zmluvu, správny orgán prekročil svoju kompetenciu pri jej skúmaní, najmä
obsahových náležitostí, s poukazom na ust. § 31 ods.1 katastrálneho zákona.

V časti V. opravného prostriedku uviedol, že došlo k riadnemu udeleniu plnej moci, ktoré je podľa
názoru navrhovateľa v súlade s platnou právnou úpravou a nie je v rozpore so záujmami záložcu a
splnomocneného ProHelp.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že, opravný
prostriedok nebol dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporcu č. V 2113/2013 zo dňa 2.8.2013 bol zamietnutý návrh na vklad
záložného práva, týkajúci sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX, k.ú. A.. Dôvodom zamietnutia tohto
návrhu bola skutočnosť, že dohoda o splnomocnení č.XXX XXX XXX zo dňa 24.7.2012 je absolútne
neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. zák.) a je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods.5 Obč.
zák..

K námietkam navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku súd zaujal toto stanovisko:

Súd vytýka odporcovi, že v časti svojho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, čo
súd zadovážil v rámci súdneho konania, ďalej pokiaľ ide aj o neplatnosť úverovej zmluvy, uvedené
konštatovanie môže byť iba hodnotené v súvislosti s ust. § 31 ods.1, 3 z.č. 162/1995 Z.z. (katastrálny
zákon), ale nie vyhodnotenia zmluvy ako jej právnej formy, pričom odkazuje na rozsudky NS SR, ale
len uvádzaním ich čísiel konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.3
katastrálneho zákona).



Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatné (§ 37 ods.1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu  o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníčkou ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka
teda nemohla ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným
veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene
dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by aj hájil iba tieto záujmy (v prospech záložcu). Úlohou
správy katastra nebolo vyhodnocovať typ úverovej zmluvy a jej konkrétne podmienky, ale jeho úlohou
bolo preskúmať, aké následky si vyvodil sám záložný veriteľ podpísaním dohody o splnomocnení, v
prípade, ak dlžník si nesplní záväzok zo zmluvy. Je potrebné preto konštatovať, že správny orgán
videl rozpor s dobrými mravmi v skutkových a právnych skutočnostiach a nie v tom, ako ju vyhodnotil
navrhovateľ v odvolacích dôvodoch (charakter úverovej zmluvy s prísl.).

Prevodca - vlastník v zmysle čl. 20 Ústavy SR má dominantné postavenie pri prevode svojho majetku
a pred jeho prevodom má aj iné možnosti, ako splniť požadovaný dlh zo svojho záväzku, ako je vopred
určované právo záložného veriteľa na základe predmetnej dohody o splnomocnení.

Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I. bod 1. Stanov tohto združenia /ProHelp/, ktoré súd
vyžiadal z Ministerstva vnútra SR, č. reg. 36011, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických
osôb, založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej
správy a podľa čl. II. bod 1. Stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy.

Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom,
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia a samotným takýmto úkonom nie
je ani založená rovnosť účastníkov.

Súd poukazuje na výklad čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, ktorý stanovuje:

1. zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienku, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.



Ak v dohode o plnomocenstve existujú údaje pod bodmi 1 až 10, bez bližšej špecifikácie s nakladaním
nehnuteľného majetku povinného /až po exekučné konanie/, nemôže takáto dohoda spĺňať zákonné
atribúty podľa ust. § 37 Obč. zákonníka.

Dohoda o splnomocnení nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, ale uvedené konštatovanie správneho
orgánu nemá za následok nezákonného rozhodnutia z iných právnych dôvodov vyššie citovaných v
tomto rozhodnutí súdu.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. §
250q ods. 2 prvá veta O.s.p.

Navrhovateľovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 250k
ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 35,- EUR za podaný opravný prostriedok
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 2 ods. 4 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení nesk. predpisov, poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Tento poplatok predstavuje 35,- EUR podľa
pol. 10b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}