Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/130/2011 z 30. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. januára 2012, sp. zn. 21Cob/130/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2108218660.1 Krajský súd Trnava | 21Cob/130/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2108218660.1 | 2012-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 536 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd1a5c57-6779-4096-a49d-0a202803d768 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2108218660.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/130/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108218660
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108218660.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Agrostav a.s., Štefánikova 714, Senica, IČO: 31 419
623, zastúpený advokátom JUDr. Václavom Sosnom, Nám. slobody 2, Skalica proti žalovanému: Trnava
INVEST s.r.o., Františkánska 4, Trnava, IČO: 35 950 731, zastúpený AK MAPLE & FISH s.r.o., Rajská
15/A, Bratislava, o zaplatenie 23.275,64 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 9Cb 110/2009-216 zo dňa 6.4.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.275,64 eur so 14,25 % úrokom z omeškania
zo sumy 16.698,40 eur od 24.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.298,98 eur od 22.11.2007 do zaplatenia
a zo sumy 4.278,26 eur od 27.12.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného
k zaplateniu pohľadávky vo výške 23.275,64 eur (701.202,- Sk) s prísl. ako zostatku nezaplatenej
ceny za vykonané stavebné práce a dodávky na diele, ktoré vykonal žalobca podľa zmluvy o dielo
uzatvorenej účastníkmi dňa 1.7.2006 v znení jej dodatkov, predmetom ktorej bola stavba „Meštiansky
dom v Skalici“. Cena prác predstavovala mesačné výkony, ktoré bol žalobca oprávnený fakturovať v
súlade s podmienkami vyplývajúcimi z uzatvorenej zmluvy o dielo, keď Ing. S. P., v zmluve uvedená
ako osoba vykonávajúca stavebný dozor, bola oprávnená faktúry kontrolovať a odsúhlasovať. Dielo
mal žalobca odovzdať protokolárne s termínom ukončenia 15.10.2007, ktorý bol uvedený v dodatku
ku zmluve č. 3 zo dňa 24.7.2007. Tento termín ale prestal byť pre zhotoviteľa záväzný, pretože
žalovaný - objednávateľ nedodržal termíny splatnosti vystavených faktúr, ktorá skutočnosť práve na
základe podmienok dohodnutých v zmluve o dielo mala za následok, že takéto správanie žalovaného
je považované za neposkytnutie nevyhnutnej súčinnosti a v takom prípade termín ukončenia diela
uvedený v zmluve nie je záväzný. Žalobca po zhotovení diela vyzval žalovaného na začatie preberacieho
konania, ktoré sa uskutočnilo dňa 2.11.2007. Konateľ žalovaného ale z dôvodov, ktoré nie sú žalobcovi
známe, odmietol dielo prevziať a odovzdávajúci protokol podpísať. Žalobca poukazoval na to, že takéto
správanie sa žalovaného nie je dôvodné a výpis z vád a nedorobkov, ktorý predložil žalovaný ako
súčasť odporu podanom v tomto konaní proti vydanému platobnému rozkazu označil za pochybný, nevie,
kedy bol vyhotovený, pretože žiadne vady a nedorobky mu zo strany žalovaného v rámci preberacieho
konania vytknuté neboli.
K nároku na zmluvnú pokutu, ktorú si žalovaný vyčíslil a na základe ktorej žiadal návrh zamietnuť z
dôvodu jej započítania voči žalovanému plneniu žalobca uviedol, že so splnením a odovzdaním diela sa
nedostal do omeškania, preto takýto nárok zo strany žalovaného nie je dôvodný a poukázal na úpravu
neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti a jej následky uvedené v zmluve o dielo.



Žalovaný tvrdil, že nárok žalobcu zanikol započítaním žalovanej pohľadávky voči ním uplatnenému
nároku na zmluvnú pokutu, ktorý je dôvodný, pretože sa žalobca dostal so zhotovením diela do
omeškania, keď konečný termín ukončenia bol podľa posledného dodatku stanovený na deň 15.10.2007,
dielo ale v tomto termíne dokončené nebolo a ani v lehote dodatočne poskytnutej, okrem toho
žalovanému vznikli aj náklady spojené so zabezpečením odstraňovania zistených vád treťou osobou,
ktoré si tiež v kompenzačnom návrhu uplatňuje. Dielo bolo odovzdané až v januári 2008, ktoré preberacie
konanie dňa 2.11.2007 inicioval žalovaný, ale dielo neprevzal z dôvodu nedokončených stavebných
prác, ktoré bránili jeho užívaniu a ktoré vady boli popísané v listine označenej ako vady a nedorobky,
ktorá bola predložená a podpísaná Ing. S. P., ktorá vykonávala stavebný dozor. Žalovaný tvrdil, že
žalobcovi poskytol primeranú lehotu na odstránenie vád, žalobca k ich odstraňovaniu ale nepristúpil,
preto bol dňa 14.12.2007 vyzvaný na vypratanie stanoviska a odovzdanie diela, ku ktorému došlo
28.1.2008, kedy žalovaný dielo prevzal i s nedostatkami a vadami, a tieto si potom odstránil pomocou
tretej osoby. K tvrdeniu žalobcu, že sa dostal s platením faktúr do omeškania, čím neposkytol nevyhnutnú
súčinnosť žalovaný uviedol, že toto omeškanie bolo iba krátkodobé a nemožno ho považovať za tak
závažné porušenie zmluvy, ktoré by vylučovalo nárok na zmluvnú pokutu.
Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi a
vykonal potrebné výsluchy. Ing. S. P., ktorá vykonávala stavebný dozor a inžiniersku činnosť súvisiacu
so zhotovením diela v prospech žalovaného uviedla, že nebola zamestnankyňou žalovaného, preto
nemohla v mene žalovaného konať. Potvrdila, že zmluvné strany mali dohodnutý spôsob preberacieho
konania, ktorý mal byť vykonaný formou zápisnice, preto žalobca v stavebnom denníku v termínoch
medzi 23.-25. októbrom 2007 oznámil pripravenosť diela na odovzdanie a dňa 2.11.2007 sa uskutočnilo
preberacie konanie za prítomnosti konateľa žalovaného a zástupcov žalobcu, na ktorom konateľ
žalovaného vytkol zistené nedostatky v rozsahu ako ich zistila a spísala sama v protokole označenom
názvom „Výpis vád a nedorobkov“ a to ešte skôr, ako žalobca oznámil pripravenosť diela na odovzdanie.
Svedkyňa sa nevedela vyjadriť či vady, ktoré zistila a popísala boli žalobcovi vytknuté i písomne a či mu
bola určená lehota na ich odstránenie.
Ku dňu 28.1.2008 žalovaný vyzval žalobcu na vypratanie staveniska, pretože nezačal s odstraňovaním
vytknutých vád diela, ktoré boli uvedené vo výpise vád a nedorobkov, predmetný výpis bol predložený
zástupcovi žalobcu Ing. O., ktorý svojim podpisom potvrdil, že sa s ním oboznámil, z čoho vyplýva, že
dielo bolo prevzaté s vadami a nedorobkami ako boli vytknuté v preberacom konaní.
V konaní vypočutý Ing. S. Q. zástupca žalobcu potvrdil, že preberacieho konania, ktoré bolo zvolané na
základe zápisu žalobcu v stavebnom denníku sa zúčastnil i konateľ žalovaného, ktorý po prejdení stavby
stavenisko opustil, pri svojom odchode nič neuviedol a prítomná Ing. P. iba uviedla, že bez štatutárneho
zástupcu objednávateľa nemôže stavbu prevziať a záznam z preberacieho konania podpísať. V tejto
súvislosti žalobca poukazoval na to, že mu na preberacom konaní neboli žiadne vady a nedorobky
vytknuté, žalovaný žiadne nedostatky diela nereklamoval a až neskôr začal poukazovať na zápis, v
ktorom boli vypísané vady, o ktorých žalovaný tvrdí, že sa týkali vád a nedorobkov, pre ktoré dielo
neprevzal.
Žalovaný trval na tom, že nedostatky a vady diela dostatočným spôsobom žalobcovi vytkol a vyzval ho
na ich odstránenie a to listom zo dňa 19.10.2007 ako i listom zo dňa 21.7.2008, k čomu žalovaný tvrdil,
že Ing. S. P. bola oprávnená konať v jeho mene, preto mala k dispozícii pečiatku žalovaného i hlavičkový
papier, ňou vykonané úkony dodatočne konateľ žalovaného schválil, preto písomnú dokumentáciu ňou
vyhotovenú je potrebné považovať za úkony žalovaného, ktorými boli žalobcovi ako zhotoviteľovi diela
vady vytknuté.
Súd preskúmal obsah zmluvy, ktorou si strany dohodli a určili práva i povinnosti, vrátane spôsobu
odovzdania a prevzatia diela. Dielo malo byť odovzdané na základe preberacieho konania zápisnične
do 7 dní po oznámení ukončenia prác dodávateľom, zároveň sa strany dohodli, že o prevzatí diela
sa spíše zápisnica, v ktorej súčasťou bude i zoznam drobných vád, pokiaľ nebránia užívaniu diela a
v prípade, ak sa zistia také vady a nedorobky, ktoré by bránili riadnemu užívaniu, vznikne dôvod k
odmietnutiu prevziať dielo, o čom majú zmluvné strany povinnosť vyhotoviť písomný záznam (č.l. VII./7.4
zmluvy). Právo zodpovednosti za vady malo byť podľa zmluvy uplatnené bezodkladne po ich zistení
reklamáciou v písomnej forme (č.l. IX./9.9) s tým, že ak nebudú vady riadne odstránené, má objednávateľ
- žalovaný právo dať si ich odstrániť tretej osobe, alebo si ich odstráni sám na náklady dodávateľa.
Takýto postup bol dohodnutý aj pre prípad, ak by dodávateľ nezačal vady odstraňovať bezodkladne a
objednávateľovi by sa javilo odstraňovanie vád dodávateľom v stanovenom termíne ako nereálne (č.l.
IX./9.10 a VII./č.l. 7.7). V článku XI./ 11.5 a 11.7 sa strany dohodli, že nedodržanie termínov splatnosti
pri vykonaní úhrad, ku ktorým je objednávateľ v zmysle platobných podmienok povinný sa považuje za
neposkytnutie nevyhnutnej súčinnosti objednávateľa a v prípade, ak nastane takéto zmluvné porušenie,



nie je pre žalobcu záväzný ani určený termín ukončenia diela. Pre prípad omeškania s ukončením diela
si strany dohodli zmluvnú pokutu (č.l. X./10.1) s tým, že termín ukončenia diela bol podľa Dodatku č. 3
uzatvoreného dňa 24.7.2007 stanovený na deň 15.10.2007.
Z výpisu z peňažného účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný faktúry za mesiace jún a august
2007 nezaplatil včas, bol so splnením tejto povinnosti v omeškaní, hoci nároky z nich vyplývajúce boli
potvrdené i krycími listami podpísanými Ing. P.. Omeškanie žalovaného so splatnosťou faktúr k 9.7.2007
a 12.9.2007 podľa predložených dokladov bolo 39 dní, o ktorých nemal súd pochýb a jednoznačne z
vykonaného dokazovania vyplynuli.
Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka a to § 536 a nasl.,
ktorými je upravená zmluva o dielo a práva a povinnosti zhotoviteľa i objednávateľa, ďalej poukázal
na právnu úpravu uvedenú v ust. § 580 Obč. zák. v súvislosti s námietkou žalovaného ktorý uvádzal,
že žalovanú pohľadávku si započítal na plnenie voči jeho nároku na zmluvnú pokutu. Na vady diela
a nároky s nimi spojené súd aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 440 ods. 1,2 Obchod. zák. a v
rámci rozsahu vykonaného dokazovania a unesenia dôkazného bremena poukazoval na § 120 ods.
1 a ods. 3 O.s.p., ktorým zvýraznil povinnosť účastníkov konania predložiť na preukázanie svojich
tvrdení dôkazy. Vzhľadom na to, že žalovaný oproti pohľadávke uplatnenej žalobcom žiadal započítať
nárok súvisiaci so zaplatením zmluvnej pokuty a náhradou škody, ktorá mu vznikla tým, že porušením
povinnosti žalobcu vykonať dielo bez vád mu vznikli náklady, ktoré vynaložil na ich odstránenie treťou
osobou súd vyhodnotil ako zistenie, podľa ktorého žalovaný nárok žalobcu nesporuje, ale žiada o
jeho započítanie voči svojej pohľadávke. V súvislosti s týmto návrhom ako jednostranným započítacím
úkonom vzneseným žalovaným považoval za potrebné posúdiť a vyhodnotiť, či žalovaný preukázal
existenciu vadného plnenia, a tým porušenia zmluvnej povinnosti, ale zároveň preukázal i určitú a
konkrétnu reklamáciu vád v písomnej forme, v lehote uvedenej v zápisnici o odovzdaní diela a následne
i omeškanie s dokončením diela tak, ako si účastníci zmluvou o dielo dohodli. Žalovaný tvrdil, že vady
diela boli žalobcovi ústne vytknuté dňa 2.11.2007 na preberacom konaní konateľom žalovaného, čomu
malo predchádzať i spísanie vád a nedorobkov Ing. P. ešte pred zápisom zhotoviteľa do stavebného
denníka pripraviť dielo k odovzdaniu.
S poukazom na právnu úpravu a rozhodovaciu prax súdov v súvislosti s takýmto správaním sa
účastníkov súd konštatoval, že žalobca ako zhotoviteľ si splnil svoju povinnosť vykonať dielo riadnym
ukončením a odovzdaním. V prípade, ak dielo nebolo riadne ukončené a malo vady, povinnosť naďalej
vykonať dielo trvá i keby bolo prevzaté, ale zmení sa obsah záväzku zhotoviteľa v súvislosti s nárokmi
objednávateľa, ktoré mu vznikajú z vadného plnenia (§ 324 ods. 3 Obchod. zák.).
Súd rešpektoval podmienky uvedené v zmluve a konštatoval, že nie je možné prijať záver o riadnej
a včasnej reklamácii, a tým i záver o existencii tvrdených vád, pretože zo žalovaným predloženej
písomnej dokumentácie nebolo možné ustáliť rozsah a charakter týchto vád a nemôže byť postačujúce
iba tvrdenie, že žalobca mohol predpokladať, aké vady a nedostatky mu žalovaný vytýkal. Ak v
súdnom konaní žalovaný ako objednávateľ diela nie je schopný predložiť súdu dôkaz o riadnej a včasnej
reklamácii s podrobným popisom, (notifikáciou vád), ktoré žiadal odstrániť nemožno mať za to, že vady
diela riadne vytkol a nastali účinky, ktoré strany s takýmto úkonom spájali. Okrem toho súd uviedol,
že ani Ing. P. nebola k takémuto úkonu oprávnená, pretože si strany osobitne v jednotlivých článkoch
zmluvy o dielo vyhotovovanie písomných záznamov pri preberacom konaní vymienili, určili pre takéto
úkony písomnú formu, reklamácia vád a nedostatkov mala byť vykonaná riadne a včas v písomnej forme,
preto dodatočné schválenie úkonov, ktoré priebežne vykonávala Ing. P. súd nepovažoval za úkony
žalovaného a tento nedostatok nemohlo odstrániť ani konateľom žalovaného dodatočné schválenie
úkonov vykonaných Ing. P., ktorý tým žiadal, aby jej úkony súd považoval za úkony zmluvnej strany -
objednávateľa.
V súvislosti s nárokom na zmluvnú pokutu, ktorej plnenie žiadal žalovaný započítať voči v žalobe
uplatnenému plneniu súd uviedol, že pre vznik tohto nároku je potrebné preukázať, že žalobca bol s
odovzdaním diela v omeškaní, ale súdu v priebehu konania žalovaný nepredložil žiadny relevantný
dôkaz, ktorý by tieto skutočnosti preukázal. Súd vychádzal z obsahu článkov XI./11.5. a 11.7. zmluvy,
ktorými účastníci presne špecifikovali a definovali, aké okolnosti považujú za neposkytnutie nevyhnutnej
súčinnosti zo strany objednávateľa, za ktoré označili i nedodržanie termínov splatnosti pri vykonávaní
úhrad, s čím sa spájal následok, podľa ktorého termíny plnenia uvedené v zmluve v znení jej dodatkov
nemuseli byť dodržané. Dokazovanie jednoznačne preukázalo, že žalovaný nedodržal termíny splatnosti
pri vykonávaní úhrad faktúr č. 510107, 520107, 640107, 650107, 660107 a 670107, čím sa omeškal
celkom o 39 dní, ktoré omeškanie súd pripočítal k dátumu dňa preberacieho konania t.j. ku dňu
2.11.2007, na základe čoho mal za to, že omeškanie znamenalo posunutie termínu plnenia na deň
15.12.2007, na základe čoho zo strany žalobcu k porušeniu povinnosti pre vzniknutie nároku žalovaného



na zmluvnú pokutu nedošlo. V súvislosti s námietkou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že je potrebné
skúmať aj príčinnú súvislosť medzi nedodržaním dohodnutého termínu a omeškaním objednávateľa súd
uviedol, že takýto postup je legitímny iba v prípade, ak absentuje dohoda o zmluvných podmienkach.
Zmluvné strany si však v zmluve o dielo podrobne špecifikovali podmienky vzniku jednotlivých nárokov,
a z toho dôvodu súd právny názor uvedený v rozhodnutí NS ČR spis.zn. 23Cdo 1752/2007 nevzal do
úvahy.
V závere odôvodnenia rozhodnutia súd opätovne zdôraznil, že žalovaný v konaní nenavrhol ani
nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by existenciu ním tvrdených vád a nedostatkov na zhotovenom
diele preukázal, dôkazy, ktoré by osvedčili, že vady riadne reklamoval a pri preberacom konaní vytkol
zhotoviteľovi, že by išlo o vady, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela, preto ani návrh žalovaného
započítať na žalovanú istinu sumu, ktoré žalovaný zaplatil tretiemu subjektu ako cenu za odstránenie
vád, ktoré neodstránil žalobca súd nepovažoval za dôvodný.
Z uvedeného dôvodu súd návrhu v rozsahu žaloby vyhovel a súčasne s poukazom na § 369 ods. 1
Obchod. zák. priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti jednotlivých faktúr. O trovách konania súd nerozhodol s poukazom na úpravu uvedenú v §
151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok
zmenil a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa dospel vo viacerých prípadoch na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri hodnotení výsledkov dokazovania vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a neboli ani účastníkmi prednesené, pričom neprihliadol
na tie skutočnosti, ktoré mal v konaní preukázané a vyplynuli i z vyjadrení účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia vyústili do logických rozporov pri hodnotení dôkazov so zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť v súdnom konaní získaných poznatkov. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že
nárok žalobcu nebol medzi účastníkmi sporný, k čomu uvádzal, že v priebehu konania opakovane
existenciu a vznik žalovanej pohľadávky sporoval práve z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť
vykonať dielo riadne a včas. Pripustil, že ak by takáto pohľadávka zo strany žalobcu i vznikla, zanikla
by započítaním ako jednostranným právnym úkonom, ktorým si žalovaný z dôvodu omeškania X./10.1
zmluvy o dielo ako i náhrady nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstraňovaním vzniknutých vád
a nedorobkov treťou osobou. Nesúhlasil ani s tým, aby akékoľvek prípadné oneskorenie so zaplatením
faktúry bolo považované neposkytnutie súčinnosti podľa čl. XI./11.7 zmluvy o dielo a na základe toho
by sa termín odovzdania diela nemal stať záväzným. Odvolateľ namietal, že súd vychádzal zo záveru,
podľa ktorého v čase preberacieho konania dňa 2.11.2007 dielo netrpelo vadami, ale konateľ žalovaného
Griguol vady žalobcovi riadne vytkol listom zo dňa 19.10.2007 a tiež ústnou formou na preberacom
konaní dňa 2.11.2007. Tieto skutočnosti boli súdu preukázané tak listinnými dôkazmi ako i výpoveďou
svedkyne Ing. P., potvrdili ich i dôkazy, a to písomná komunikácia medzi Ing. P., ktorá vystupovala podľa
§ 33 Obč. zák. ako splnomocnenec žalovaného, preto bola oprávnená konať za žalovaného, ktorý jej
právne úkony i schválil ako splnomocnený zástupca a ak by aj prekročila svoje oprávnenie, jej úkony
konateľ žalovaného dodatočne schválil, preto mal súd uvedený dôkaz vyhodnotiť ako úkon vykonaný
oprávnenou osobou k reklamácii vád a nedostatkov diela. Odvolateľ trval na tom, že žalobca mal dielo
zhotoviť a odovzdať ako celok bez vád a bez nedokončených prác, ktorá povinnosť vyplývala z čl.III./ 3.3
a 3.7 zmluvy o dielo, k čomu predložil aj kolaudačné rozhodnutie, zo dňa 24.2.2007, teda viac než rok po
odovzdaní diela žalobcom. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že žalobca neodstránil vady diela v dohodnutom
termíne v rozsahu súpisu vád a nedorobkov, ktorý vypracovala Ing. P., na ich odstránenie bol vyzvaný s
termínom najneskôr do 14.3.2008 a upozornený, že v opačnom prípade si tieto nedostatky dá žalovaný
odstrániť na jeho náklady. Napriek tomu žalobca k odstraňovaniu vád nepristúpil ani do 14.3.2008,
preto si podľa bodu VII./7.7 zmluvy o dielo odstránenie vád zabezpečil žalovaný prostredníctvom tretích
osôb a vynaloženie súvisiacich nákladov preukázal súdu predloženými objednávkami a faktúrami. Podľa
svedeckej výpovede Ing. P. sa na diele vykonávali práce ešte aj v decembri, teda dielo nebolo ako
celok riadne bez vád odovzdané. Odvolateľ namietal, že prvostupňový súd nevykonal ani ním navrhnutý
dôkaz a to výsluch konateľa p. L., ktorého mal súd vypočuť ako svedka a ktorého výpoveď by existencie
vád preukázala. Nevykonaním tohto dôkazu súd porušil čl. 46 a nasl. Ústavy SR na súdnu a inú právnu
ochranu. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym záverom súdu ktorý konštatoval, že zo strany žalobcu
nedošlo k porušeniu povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, k čomu mal vychádzať
z ust. § 560 a § 537 Obchod. zák., pretože medzi omeškaním žalovaného so zaplatením sporných
faktúr bolo iba niekoľko dní a medzi omeškaním žalovaného a omeškaním žalobcu musí existovať



príčinná súvislosť, čo nebolo žalobcom v konaní preukázané, preto súd prvého stupňa na daný skutkový
stav aplikoval nesprávne právne ustanovenie a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný uviedol, že
bol oprávnený postupovať v súlade s čl. VII./7.7 zmluvy o dielo a nedorobky si mohol dať odstrániť
treťou osobou, pretože žalobca nezačal s ich odstraňovaním v stanovenom termíne, preto pohľadávka
na započítanie je spôsobilá voči žalovanému nároku a súd nesprávne postupoval, keď existenciu
započítacej pohľadávky voči žalobcovi neuznal.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozhodnutie podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
iba verejne vyhlásil keď zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Upovedomenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd nevykonal, pretože účastníci konania ani ich zástupcovia
o doručovanie písomnosti elektronickými prostriedkami nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a
vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru,
ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný je správny.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v súvislosti s námietkami odvolateľa
odvolací súd uvádza, že zmluva o dielo, ktorú účastníci uzatvorili je právnym úkonom, na ktorý sa
vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka v celom rozsahu, pričom zmluvné strany si v zmluve
mimoriadne podrobne špecifikovali všetky práva i povinnosti. Dohoda účastníkov o spôsobe správania
sa a konania v súvislosti i s nárokmi vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo má prioritu oproti právnej
úprave uvedenej v ustanoveniach Obchodného zákonníka, okrem ustanovení uvedených v § 263
ods. 1 Obchod. zák., od ktorých sa strany nemôžu odkloniť ani ich vylúčiť. V ostatnom však spôsob
právnej úpravy záväzkových vzťahov je založený na autonómie vôle strán. Úprava záväzkových vzťahov
uvedená v Obchodnom zákonníku má dispozitívny charakter a pokiaľ je určitý právny vzťah, právo
či povinnosť upravená zmluvou, nie je dôvodné ju nerešpektovať a na takúto dohodu neprihliadať.
Súd nemôže ignorovať a nebrať do úvahy podmienky dohodnuté v zmluve o dielo, hoci sú presne
špecifikované, a nie sú v rozpore s právnou úpravou iba dôvodu, že jedna zo zmluvných strán ich
nedodržala a hoci zmluvu podpísala sa ňou neriadila.

Odvolací súd uvádza, že účastníci využili zmluvnú voľnosť, ktorú im právny predpis poskytuje, v zmluve
si dohodli spôsob odovzdania diela zápisnične v čl. III./ 3.8 zmluvy, podľa ktorého môžu byť na diele i
drobné vady a nedorobky, ak nebránia plynulej a bezpečnej prevádzke, ani ďalším etapám realizácie
výstavby stavby podľa projektovej dokumentácie prípadne jej zmien. Prevzatie diela podľa zmluvy mali
potvrdiť osoby oprávnené zastupovať zmluvné strany a to L. L. ako vyplýva z čl. I. zmluvy, preto ani
dodatočné schválenie úkonov vykonaných Ing. P. nemožno považovať za konanie v zmluve uvedeného
zástupcu žalovaného. V čl. VII. zmluvy sa strany jednoznačne dohodli na spôsobe odovzdania diela,
všetky úkony s tým spojené si vyžadovali písomnú formu, rovnako ako i čl. IX./9.8, podľa ktorého
podmienkou pre začatie odstraňovania vád je písomná reklamácia zo strany objednávateľa a až po
márnom uplynutí lehoty a výzve, aby žalovaný prípadné vady diela odstránil, by vzniklo žalovanému
oprávnenie dať si ich odstrániť na náklady zhotoviteľa a tieto si následne od neho vymáhať.



Odvolací súd v súvislosti s vyhodnotením z konania vzídených skutočností poukazuje na to, že to
bol práve žalovaný, ktorý sa nesprával štandardným spôsobom v súvislosti s právami a povinnosťami
dohodnutými v zmluve, ktorá ich mimoriadne precízne upravovala a ktoré musia strany rešpektovať.
Žalovaný nedodržiaval písomnú formu jednotlivých úkonov, na základe čoho sa dostal do dôkaznej
núdze a preto nemal možnosť súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že vady diela riadne
a podrobným spôsobom notifikoval, špecifikoval, vyzval žalobcu ako zhotoviteľa v určenej lehote
na ich odstránenie a bez ich splnenia pristúpil k ich odstraňovaniu prostredníctvom tretej osoby. V
tejto súvislosti ako účelová vyznieva i obrana žalovaného uvádzaná v priebehu konania i v odvolaní,
keď neplnenie povinnosti v súvislosti so včasným uhrádzaným faktúr má byť v príčinnej súvislosti s
riadnym plnením diela bez vád zo strany žalobcu. Strany presne špecifikovali v čl. XI./ 11.5.a 11.7. čo
považujú za neposkytnutie nevyhnutnej súčinnosti. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že
objednávateľ nedodržal termíny splatnosti úhrad faktúr, ktoré konanie malo za následok nezáväznosť
termínov plnenia uvedených v zmluve, teda i termínu odovzdania diela. Žalovaný sa zmluvou zaviazal
k platobnej disciplíne, ktorú nedodržal.
Na dodatočné schválenie úkonov vykonaných Ing. S. P. konateľom žalovaného dňa 21.1.2011 správne
prvostupňový súd neprihliadal a odvolací súd ho vyhodnotil ako účelový, ktorý nenesie so sebou
následky, ktoré mu mienil žalovaný prikladať.
K oneskorenému plneniu a plateniu faktúr až po dátume splatnosti, ktoré žalovaný pripustil i vo svojom
vyjadrení zo dňa 13.4.2010, keď vznik omeškania odôvodnil a za príčinu označil lehotu spojenú s
prevodom finančných prostriedkov zo zahraničnej banky na Slovensko, čo boli rozdiely iba niekoľkých
dní, ktoré nemôžu byť považované za omeškanie, odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že si
takého správanie striktne stanovili zmluvné strany v zmluve i následky súvisiace s nedodržaním termínov
splatnosti a v čase uzatvorenia zmluvy zrejme už žalovaný vedel, akým spôsobom bude faktúry uhrádzať
a teda, že finančné prostriedky budú poukazované prevodom zo zahraničnej banky.
V závere odvolací súd konštatuje, že nevypočutie konateľa žalovaného vzhľadom na rozsah vykonaného
dokazovania a istené skutočnosti nemožno považovať za porušenie práv účastníka konania a ani
odvolací súd nepovažuje za potrebné vypočuť konateľa žalovaného, ktorého výsluch by neznamenal
zmenu rozhodnutia práve v súvislosti s tým, že žalovaný sa dostal do dôkaznej núdze a nevedel súdu
predložiť dôkazy o vykonaní písomných úkonov v súvislosti s reklamáciou vád a nedorobkov, ktoré v
súvislosti s preberacím konaním mal povinnosť vykonať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1,2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol a podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o nich rozhodne súd prvého
stupňa.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.