{"guid": "2f59913a-6798-4e3d-b664-9438beda3da7:a7f4afa5-9ff9-4ef9-bee2-78a36e8ca053", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7012201322.1", "spisova_znacka": "1Sžf/64/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/64/2015 z 5. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. apríla 2016, sp. zn. 1Sžf/64/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7012201322.1", "identifikacne_cislo": "7012201322", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2016-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-3.odsek-12", "nazov": "§ 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-3.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7f4afa5-9ff9-4ef9-bee2-78a36e8ca053", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7012201322.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7012201322.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7012201322.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/64/2015\n7012201322\n05. 04. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:7012201322.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej\nveci žalobcu: Pilcom s.r.o., IČO: 44 844 506, so sídlom Učňovská č. 6, 040 15 Košice - Šaca, Slovenská\nrepublika, zast.: B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 254 106,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. januára 2015 č. k. 7S/212/2012-57,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. januára 2015 č. k.\n7S/212/2012-57 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 1020503/1/524291-952979/2012/5305 z 26.04.2012 (ďalej na účely rozsudku len\n„napadnuté rozhodnutie\" - viď administratívny spis) žalovaný ako odvolací finančný orgán oprávnený\npodľa zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení\nneskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konajúci v zmysle § 48 ods. 4\nzákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 511/1992 Zb.\") a v zmysle § 165 ods.\n2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Daňový poriadok\") potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Košice V (ďalej na účely rozsudku len „správca dane\") č. 709/230/39364/11/Pac z\n09.11.2011 (ďalej na účely rozsudku „prvostupňové rozhodnutie\" - viď príloha v daňovom spise).\nPodľa § 48 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v relevantnom znení pre prejednávanú vec platí, že ak odvolanie\nsmeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných\npodmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací\norgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho\nneodôvodnenosť zamietne.\n2. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol podľa § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. žalobcovi ako\nplatiteľovi dane (viď pridelené DIČ) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej na účely rozsudku\n\naj „DPH\", resp. „daň\") za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 66.371,57 € s jej určením podľa\npomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. na tom skutkovom základe, že oproti dani uvedenej\nv daňovom priznaní vo výške 214,21 € bola správcom dane zistená daňová povinnosť na dani z pridanej\nhodnoty v sume 66.585,78 €.\nVyrubenie dane z pridanej hodnoty správca dane odôvodnil tým, že nakoľko v rámci konania vo veci\nvyrubenia DPH za zdaňovacie obdobie august 2010 mu neboli od žalobcu predložené žiadne doklady\nk daňovej kontrole (toto žalobca viackrát odmietol s poukazom na miestnu nepríslušnosť správcu dane)\na tak neumožnil vykonanie daňovej kontroly, preto musel správca dane pristúpiť k určeniu dane podľa\npomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., čo odôvodnil nielen v Protokole o určení dane podľa\npomôcok č. 709/320/34363/2011/KOV z 26.09.2011 ale aj v jeho Dodatku č. 709/320/38227/2011/KOV\nz 28.10.2011 (ďalej na účely rozsudku len „protokol\").\nPodľa § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v citovanom znení platí, že ak nesplní daňový subjekt pri\ndokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho\nnemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt\nvykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali\na ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri\nurčovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará\nbez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných\nzáznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných\ndaňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových\nzdružení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu\npodobných daňových subjektov.\nPodľa § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v citovanom znení o určenom základe dane a vyrubenej\ndani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo\nosobitný predpis inak. Rovnako správca dane platobným výmerom vyrozumie daňový subjekt o určenej\ndani podľa pomôcok a určenej dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon inak.\n3. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa k začatiu daňovej kontroly\n(08.04.2011) nedostavil a oznámil správcovi dane, že s účinnosťou od 24.12.2010 došlo k zmene jeho\nsídla. Preto Daňový úrad Košice V nie je v zmysle § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. miestne príslušným\ndaňovým úradom a nie je oprávnený požadovať predloženie akýchkoľvek dokladov od žalobcu.\nTiež žalovaný poukázal na to, že žalobca listom zo 06.09.2011 správcovi dane oznámil, že dňa\n27.05.2011 novým spoločníkom žalobcu sa stala spoločnosť WOOODCRAFT CORPORATION so\nsídlom Seychelles. Tomuto novému spoločníkovi boli v súlade s ustanovením § 122 ods. 2 Obchodného\nzákonníka zaslané doklady za účelom vykonania auditu novým spoločníkom. Podľa žalobcu toto má byť\nobjektívnou skutočnosťou, pre ktorú nemohol predložiť doklady požadované správcom dane.\n4. Žalovaný v súvislosti s uvedenou argumentáciou žalobcu zdôraznil, že napriek nasledujúcim výzvam\nsprávcu dane z 20.04.2011 a 22.08.2011 na predloženie dokladov toto žalobca nevykonal.\nK zápisnici z 03.11.2011 o prerokovaní protokolu spísanej za osobnej prítomnosti konateľ žalobcu pána\nU. Z. je pripojené vyhlásenie menovaného, že nesúhlasí s protokolom ani s jeho dodatkom a trvá na\nsvojom vyjadrení k protokolu.\n5. Z predloženého spisového materiálu pre žalovaného vyplynulo, že žalobca neumožnil správcovi dane\nvykonať daňovú kontrolu najmä tým, že počas výkonu daňovej kontroly preberal zásielky prevažne v\nposledný deň odbernej lehoty, doklady uvádzané vo výzvach nepredkladal a na výzvy odpovedal listami,\nv ktorých neustále namietal miestnu príslušnosť správcu napriek tomu, že správca dane k tejto námietke\nzaujal stanovisko.\nS prihliadnutím na ustanovenia § 2 ods. 8 (povinnosť žalobcu úzko spolupracovať so správcom dane),\n§ 15 ods. 6 (povinnosti daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane) a § 29 ods.\n8 (dôkazné bremeno žalobcu) zák. č. 511/1992 Zb. žalovaný vyslovil právny názor, že správca dane\noprávnene pristúpil k určeniu dane podľa § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n\n6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky žalobu z 19.06.2012, ktorá bola uznesením odstúpená na vybavenie veci\nKrajskému súdu v Košiciach.\n7. Krajský súd v Košiciach ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe a postupom podľa § 250f O.s.p., a po oboznámení sa s obsahom,\nadministratívnymi spismi žalovaného a prvostupňového orgánu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,\na preto zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie aplikujúc ustanovenie § 250j ods.\n2 písm. d) a e) O.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie z ďalej uvedených dôvodov.\n8. Po rekapitulácii skutkového stavu a argumentácie účastníkov súdneho konania zachytenej v spise\nsprávcu dane a citácii dotknutých ustanovení zák. č. 511/1992 Zb. a jeho pozmeňovacieho zákona č.\n504/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, krajský súd ako podstatu sporu zdôraznil spor o\nmiestnu príslušnosť Daňového úradu Košice V.\nK ustanoveniu § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. krajský súd uviedol, že zák. č. 504/2009 Z. z. v ustanovení\n§ 3 ods. 12 zmenil s účinnosťou od 01.01.2010 znenie jeho štvrtej a piatej vety nasledovne:\n„Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo\nvyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety po doručení\nrozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.\"\n9. Následne krajský súd zdôraznil, že potom celkové znenie ustanovenia § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992\nZb. účinné do prijatia Daňového poriadku (t. j. do 01.01.2012 po nadobudnutí čl. I) tak bolo nasledovné:\n„Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná\nlen neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo\nprávo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi\ndane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis\nz osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo\nopakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca\ndane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia\nrozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a\ndruhej vety po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Ak sa vykonáva proti daňovému\nsubjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu\nsprávcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v banke. Už zaplatená daň, zaplatené\npreddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému správcovi dane neprevádzajú.\"\nPodľa krajského súdu v danom zákonnom ustanovení tak bol nahradený predchádzajúci text, ktorý\npôvodne znel:\n„Do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane\nodstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety, až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej\ndaňovej kontroly.\"\n10. Ďalej krajský súd zdôraznil, že dôvodová správa k zák. č. 504/2009 Z. z. sa podľa zistení krajského\nsúdu danej právnej úprave nevenuje.\n11. Avšak porovnaním vypusteného a nahradeného textu v časti § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. pre\nkrajský súd sa potvrdil vyvodiť zámer zákonodarcu umožniť správcovi dane, ktorého miestna príslušnosť\nzanikla zmenou sídla daňového subjektu, aby nielen ukončil daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú\nkontrolu, ale aby aj vo vyrubovacom konaní vydal meritórne rozhodnutie a doručil ho žalobcovi ako\ndaňovému subjektu. Až po tomto momente mu zákonodarca stanovil povinnosť odstúpiť spisový materiál\npodľa prvej a druhej vety, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným.\nPotom časový a obsahový posun miestnej príslušnosti pôvodného správcu dane je teda podľa\nupraveného znenia § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. naplnený dokončením daňovej kontroly alebo\nopakovanej daňovej kontroly a následným vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.\n12. Tiež krajský súd vyslovil názor, že konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(avšak podľa krajského súdu rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/2/2009,\n2Sžf/35/2010 a 8Sžf/62/2011 sa naznačenej problematiky okrajovo dotkli) nerieši právny stav vyplývajúci\nzo zák. č. 504/2009 Z. z. v časti týkajúcej sa nejasnosti, či až do vydania prvostupňového meritórneho\n\nrozhodnutia vo vyrubovacom konaní je „celoplošne' plnohodnotným správcom dane miestne príslušný\nvo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu.\nS takýmto názorom, prezentovaný najmä žalovaným, krajský súd vyslovil nesúlad, nakoľko z neho\nvychádzajú neakceptovateľné názory.\nPodľa krajského súdu právny názor žalovaného, že až do vydania doručenia prvostupňového\nmeritórneho rozhodnutia vo vyrubovacom konaní je pri zmene sídla daňového subjektu celoplošne\nplnohodnotným miestne príslušným správcom dane dovtedajší miestne príslušný správca dane, nemá\nprávne opodstatnenie a prieči sa procesnému právu daňového subjektu na zákonného správcu dane,\npričom táto otázka nemá len formálno-právny význam, ale v prevažnej väčšine prípadov aj praktický\ndopad (prístupnosť správcu dane pre daňový subjekt pre účely všetkých úkonov daňovej kontroly a\nvyrubovacieho konania, a pod., ako tomu bolo v prípade rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S/75/2008 zo\ndňa 19.03.2009, ktorým Krajský súd v Košiciach rozhodol, že rozhodnutie o zmene miestnej príslušnosti\nsprávy daní je preskúmateľné v správnom súdnictve, pretože má vo vzťahu k daňovému subjektu\nkonštitutívne právne účinky.\n13. Vzhľadom na uvedené krajský súd vyslovil právny názor, že námietku miestnej príslušnosti\nsprávneho orgánu v danom prípade prvostupňovú orgánu je potrebné považovať za právne významnú\na zásadnú. Preto krajský súd uzatvoril, že v preskúmavanej veci vydal predmetný platobný výmer\nnepríslušný daňový úrad, a preto tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v\nsúlade so zákonom, konkrétne § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom od 01.01.2010.\n14. Krajský súd sa tiež zaoberal žalobnou námietkou proti uplatneniu oprávnenia správcu dane určiť\ndaň v prejednávanej veci na základe pomôcok. Nakoľko sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí s touto\nnámietkou žalobcu vôbec nezaoberal, tak krajský súd vyslovil, že aj v tejto namietanej časti je napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nIII.\nOdvolanie žalovaného/stanoviská\nA)\n15. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.04.2015 (č. l. 68) proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nžalovaný v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody odvolania:\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm.\nf) O.s.p./.\n16. Následne odvolací súd rekapituluje odvolacie námietky žalovaného v stručnom prehľade:\n- výklad ustanovenia § 3 ods. 12 krajským súdom smeruje k tomu, že\no prvá veta § 3 ods. 12 obsahuje všeobecné pravidlo pre postup správcu dane pri zmene miestnej\npríslušnosti,\no úprava podľa tretej a štvrtej vety citovaného ustanovenia má predstavovať výnimku z tohto pravidla,\n- krajský súd tiež prezentuje názor, že ak daňový subjekt zmenil sídlo počas daňovej kontroly, dovtedy\nmiestne príslušný správca dane\no nie je oprávnený vykonávať všetky úkony,\no ale len dokončiť daňovú kontrolu a doručiť rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní,\n- žalovaný takýto súdny výklad považuje za zužujúci a nezodpovedajúci zneniu tretej a štvrtej vety § 3\nods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. nakoľko ustanovenie (právny predpis) nijako nešpecifikuje rozsah miestnej\npríslušnosti pôvodného správcu dane počas tohto obdobia,\n- neodkladné úkony zák. č. 511/1992 Zb. nikde nedefinuje,\n- takýto postup by nezodpovedal správe daní v zmysle definičného ustanovenia § 1a písm. c) zák. č.\n511/1992 Zb.,\n- správca dane popri existujúcich daňových kontrolách (IV. štvrťrok 2009 a január a február 2010) začal\nďalšie daňové kontroly DPH za zdaňovacie obdobia marec až december 2010 na základe podnetu\npolície,\n- kým „nový\" správca dane začne vykonávať správu daní v celom rozsahu, dovtedy je daný priestor pre\ndaňové subjekty na špekulatívne správanie,\no a tiež je to v rozpore s hľadiskom efektivity a hospodárnosti konania,\n- nesúhlasí s teoretickými závermi krajského súdu na str. 10,\n- žalovaný sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa určenia dane podľa pomôcok vysporiadal na str. 6\n(posledný odsek) napadnutého rozhodnutia a\n\n- žalovaný sa s možnosťou dohody zaoberal (str. 6) cez aplikáciu neumožnenia výkonu daňovej kontroly\nžalobcom (§ 15 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb.).\n17. Záverom žalovaný navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že žalobu ako nedôvodnú\nzamietne.\nC)\n18. Z vyjadrenia žalobcu z 05. mája 2015 vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje\nza vecne správny, čo do výrokovej časti, ako aj do jeho odôvodnenia.\nPodľa názoru žalobcu, krajský súd správne vyhodnotil použitie ustanovenia § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992\nZb. týkajúceho sa miestnej príslušnosti správcu dane, podporeného aj obdobnými, aj keď nie identickými\nrozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré prvostupňový súd vo svojom odôvodnení\nkonkrétne poukázal.\n19. Žalobca navrhol, aby odvolací súd žalovaným podané odvolanie voči tomuto rozsudku zamietol a\nrozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.\nPre prípad úspechu svojej argumentácie žalobca nenavrhol priznať náhradu trov odvolacieho konania.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.\").\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo\nvýroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích\ndôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil, a to čiastočne aj\nz iných dôvodov (výskyt takej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia).\n21. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z\núradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n22. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o zrušení napadnutého\nrozhodnutia, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j\nods. 2 O.s.p.) ako aj so stanoviskom žalovaného, a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n\n23. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo\nzistení uvedených žalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia, je právna otázka riadneho výkladu ustanovenia § 3 zák. č. 511/1992 Zb.,\nnajmä jeho odseku 12 v znení platnom v čase vykonania daňovej kontroly, a následne či jeho aplikácia\nna určenie miestne príslušného správcu dane je súladný so zákonom, t. j. so zámerom zákonodarcu.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n24. Žalovaný svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje,\nže pokiaľ dôjde k záveru, že procesné, resp. iné právne závery či argumenty žalovanej krajský súd\nnedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a intenzita tohto poprie zrušovacie dôvody uvedené\nkrajským súdom vo výroku jeho rozsudku, potom odvolací súd bude aplikovať v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz\nv. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] jeho závery vyplývajúce pre prejednávanú vec z čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n25. Na druhej strane z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny\nnázor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n26. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd po\nvyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo\nvzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v\nspoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a\naby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi\nkrajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých\nvybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich\nzistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje\nodvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore\nvymedzenej právnej otázke.\n27. Medzi účastníkmi je predovšetkým sporná skutočnosť určenia miestnej príslušnosti správcu dane,\nak sa jeho sídlo pred alebo počas výkonu daňovej kontroly preukázateľne zmenilo. Žalovaný už túto\nnámietku písomne uplatnil v čase prerokovania protokolu, čo bolo aj dôvodom pre vydanie Dodatku\nč. 709/320/38227/11/KOV zo dňa 28.10.2011 k protokolu. Aj pre odvolací súd nezákonné určenie\nmiestnej príslušnosti správcu dane vykonajúceho tak daňovú kontrolu a následne rozhodujúceho vo\nvyrubovacom konaní (viď najmä § 15 ods. 11 písm. a/ a pre vyrubovacie konanie § 30 ods. 2 písm.\na/ zák. č. 511/1992 Zb.) predstavuje významnú procesnú vadu, ktorá má značný dopad na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, najmä v zmysle práv garantovaných jednotlivcom proti arbitrárnemu výkonu\nštátnej moci prostredníctvom čl. 2 ods. 2 ústavy.\nAvšak skutočnosť časových zmien v ustanovení zakotvujúcom dopad zmien kritérií miestnej príslušnosti\npočas výkonu daňovej kontroly, resp. nasledujúceho vyrubovacieho konania nepomáha ani objasniť\nzákonodarca, nakoľko § 110j s rubrikou „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010\"\nneobsahuje ustanovenie, ktoré by riešilo intertemporálne účinky novej právnej úpravy, konkrétne bodu\n1 čl. II zák. č. 504/2009 Z. z. obsahujúceho pozmenený text štvrtej a piatej vety § 3 ods. 12 zák. č.\n511/1992 Zb. (viď body č. 8 a 9).\n\n28. V tejto súvislosti však Najvyšší súd poukazuje, a to aj vzhľadom na konštatovanie krajského súdu (viď\nbod č. 10), že dôvodová správa k zák. č. 504/2009 Z. z. sa podľa zistení krajského súdu danej právnej\núprave nevenuje, na nutnosť v prejednávanej veci časovo porovnať konkrétne znenie ustanovení § 3\nods. 12 zák. č. 511/1992 Zb., a to s dôrazom na ich textovú odlišnosť alebo obdobnosť v sledovanom\nobdobí, t. j. do 31.09.2009 a následne po tomto dátume.\nPodľa § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2009 platí, že ak dôjde u daňového\nsubjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony\na odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň\nalebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa\nstal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu\ndaňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová\nkontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal.\nDo ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane\nodstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej\ndaňovej kontroly. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane\noznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu\nsprávcu dane v banke. Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa\nnovému správcovi dane neprevádzajú.\nPodľa § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom od 01.01.2010 platí, že ak dôjde u daňového\nsubjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony\na odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň\nalebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa\nstal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu\ndaňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová\nkontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal.\nTento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo\nvyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety po doručení\nrozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová\nexekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s\nuvedením príslušného čísla účtu správcu dane v banke. Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň\na zaplatené splátky dane sa novému správcovi dane neprevádzajú.\n29. Z hľadiska logického výkladu je nepochybné, že zákonodarca navrhol ustanovenie § 3 ods. 12 zák.\nč. 511/1992 Zb. ako súbor špeciálnych a všeobecných právnych noriem, t. j. pravidiel oprávňujúcich\nsprávcu dane na výkon svojich právomocí. Prvá veta je nepochybne všeobecným pravidlom, ktoré pri\nvýskyte právnej skutočnosti vyvolávajúcej zmenu miestnej príslušnosti podľa kritéria zakotveného v\nustanovení § 3 ods. 1 (t. j. sídlo právnickej osoby, resp. miesto jej skutočného vedenia, trvalý pobyt u\nfyzickej osoby, resp. miesto, kde sa obvykle zdržuje) zužuje oprávnenie dovtedy príslušného správcu\ndane na vykonanie neodkladných úkonov a na odstúpenie spisového materiálu daňového subjektu\nnovému správcovi dane za stanovenú dobu. Druhá veta iba spresňuje obsah vety prvej.\nAvšak tretia až piata veta v znení do 31.12.2009 je špeciálnym procesným pravidlom, ktoré sa\nnevzťahuje na celú oblasť správy daní, v ktorej určenie miestnej príslušnosti správcu dane na tam\nuvedené činnosti je dominantnou úlohou zákonodarcu, ale sa vzťahuje iba na špecificky vymedzený\núsek správy daní, a to na daňovú kontrolu ako jej pomenovanú časť. Týmto záverom sa eliminuje\nmožnosť namietať miestnu nepríslušnosť toho správcu dane v tom prípade, ak daňová kontrola začala\npred zmenou hore uvedených zákonných kritérií na určenie miestnej príslušnosti správcu dane. Uvedený\nzáver platí aj pre viac daňových kontrol, ktoré sa týkajú rôznych daňových období.\nPodľa § 1a písm. c) zák. č. 511/1992 Zb. na účely tohto zákona sa rozumie správou daní evidencia\na registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne\na úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane\nvysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti\nsprávcu dane a iných orgánov 1a) podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov, 1).\n30. Ďalej z porovnania vyššie uvedených časovo ako aj textovo rôznych znení ustanovenia § 3 ods. 12\npre Najvyšší súd vyplýva záver, že zákonodarca sa znenia tretej vety ustanovenia svojou legislatívnou\n\nčinnosťou v sledovanom časovom období nedotkol a táto sa nezmenila. Preto aj v období pred\n01.01.2010 ako aj po ňom osobitná úprava zákonodarcu pre zmenu miestnej príslušnosti počas výkonu\ndaňovej kontroly platila bezo zvyšku.\n31. V prejednávanej veci je predmetom prieskum zákonnosti aj prvostupňového rozhodnutia, ktorým\nsprávca dane dodatočne vyrubil DPH za zdaňovacie obdobie august 2010. Skutkové zistenia správcu\ndane o nedoplatku na dani vychádzajú z poznatkov, ktoré nadobudol počas daňovej kontroly, v ktorej mal\nvystupovať podľa svojho tvrdenia ako miestne príslušný správca dane v zmysle vtedy platného znenia\nustanovenia § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb.\nNajvyšší súd má z daňového spisu preukázané, konkrétne z protokolu a z Oznámenia o výkone daňovej\nkontroly č. 709/320/6944/2011/KOV zo dňa 14.03.2011 (ako príloha č. 1 a 24 - pripojené u spisu\nkrajského súdu sp. zn. 7S/152/2012), že daňová kontrola pre spoločné obdobia marec až december\n2010 (v prejednávanej veci ide o vyššie uvedené zdaňovacie obdobie august 2010) u žalobcu začne\n08.04.2011 s uvedením presného času a miesta výkonu daňovej kontroly.\n32. Ďalej z výpisu obchodného registra má Najvyšší súd preukázané, že s účinnosťou od 24.12.2010\nžalobca zmenil s dňom zápisu od 24.12.2010 adresu svojho pôvodného sídla (§ 3 Obchodného\nzákonníka) z Kozmonautická č. 3, 044 14 Čaňa na novú adresu sídla, t. j. Učňovská 6, 040 15 Košice\n- Šaca.\nS účinnosťou od 01.01.2010, ako správne zdôraznil krajský súd, nadobudol účinnosť taký text § 3 ods.\n12 zák. č. 511/1992 Zb., ktorý pri zmene miestnej príslušnosti správcu dane počas výkonu daňovej\nkontroly zachováva príslušnosť pôvodne určeného správcu dane až do doručenia rozhodnutia vydaného\nvo vyrubovacom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka v citovanom znení sídlom právnickej osoby a miestom\npodnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom\nregistri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.\nPodľa § 2 ods. 4 Obchodného zákonníka v citovanom znení adresou sa rozumie názov obce s uvedením\njej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo,\nprípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.\nPodľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka v citovanom znení zapísané údaje sú účinné voči tretím\nosobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči\ntretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí,\nak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná\nosoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo\ndňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) do obchodného registra sa zapisujú v štátnom jazyku tieto [okrem iných] údaje\nobchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe podnikateľovi meno a priezvisko, ak sa líši\nod obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od bydliska.\n33. Avšak žalobca vykonaním hore uvedenej zmeny adresy sídla do územného obvodu Košice - Šaca sa\ndostal do pôsobnosti správcu dane, ktorým v tom čase bol Daňový úrad Košice II. Hoci žalovaný vôbec\nna túto námietku žalobcu (viď napríklad Vyjadrenie žalobcu z 20. októbra 2011 k protokolu o daňovej\nkontrole) nereagoval, a iba túto námietku bez bližšieho odôvodnenia spomenul napríklad v odôvodnení\ndodatku k protokolu (str. 4) alebo v napadnutom rozhodnutí (str. 6), tak Najvyšší súd pri zohľadnení\nprávnej irelevancie zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly na prejednávanú vec dospel k záveru, že kritérium sídla v\nprípade žalobcu pri určovaní miestnej príslušnosti správcu dane viac nasvedčuje v prospech Daňového\núradu Košice II (viď územný obvod mestskej časti Košice - Šaca) a nie prvostupňového orgánu, ktorým\nv prejednávanej veci bol Daňový úrad Košice V.\nPodľa § 4 ods. 5 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v citovanom znení daňové úrady pôsobia v týchto sídlach:\nBratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Bratislava VI, Malacky, Pezinok,\nSenec, Trnava, Dunajská Streda, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec,\nPiešťany, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica, Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Dubnica nad Váhom, Myjava,\nNové Mesto nad Váhom, Stará Turá, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Nováky, Púchov, Nitra I,\n\nNitra II, Vráble, Komárno, Hurbanovo, Kolárovo, Levice, Šahy, Želiezovce, Nové Zámky, Štúrovo, Šurany,\nŠaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce, Žilina I, Žilina II, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto,\nLiptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Banská Bystrica I, Banská\nBystrica II, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Fiľakovo, Revúca, Rimavská Sobota,\nTornaľa, Veľký Krtíš, Zvolen, Nová Baňa, Žiar nad Hronom, Prešov I, Prešov II, Bardejov, Humenné,\nKežmarok, Levoča, Poprad, Svit, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou,\nKošice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice V, Moldava nad Bodvou, Gelnica, Michalovce, Veľké\nKapušany, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov, Kráľovský Chlmec.\nPodľa § 4 ods. 6 zák. č. 150/2001 Z.z. v citovanom znení územné obvody v pôsobnosti daňových úradov\nsú uvedené v prílohe č. 1. Pôsobnosť daňových úradov pre oblasť hazardných hier je uvedená v prílohe\nč. 2.\nPodľa Prílohy č. 2 k zák. č. 150/2001 Z. z. v citovanom znení územnými obvodmi v pôsobnosti daňového\núradu Košice II sú nasledujúce:\nKošice - mestská časť Lorinčík,\nKošice - mestská časť Luník IX,\nKošice - mestská časť Myslava,\nKošice - mestská časť Pereš,\nKošice - mestská časť Poľov,\nKošice - mestská časť Sídlisko KVP,\nKošice - mestská časť Šaca,\nKošice - mestská časť Západ.\n34. Najvyšší súd preto musí odmietnuť obranu žalovaného (viď bod č. 18, 6. a 7. odrážka) založenú na\nargumente, že tým, že správca dane popri existujúcich daňových kontrolách (IV. štvrťrok 2009 a január\na február 2010) začal ďalšie daňové kontroly DPH za zdaňovacie obdobia marec až december 2010\nna základe podnetu polície, tak ide o rešpektovanie procesnej zásady zákonnosti v zmysle § 2 ods. 1\nzák. č. 511/1992 Zb.\nPre určenie miestnej príslušnosti správcu dane, ktorý je v zmysle zákona oprávnený u daňového subjektu\nvykonávať daňovú kontrolu, je v zmysle § 3 zák. č. 511/1992 Zb. celkom irelevantné, že k výkonu\nuvedenej daňovej kontroly pristúpil na podnet orgánov Policajného zboru Slovenskej republiky, lebo\nnejde o kritérium, ktoré rozhoduje o stanovení miestnej príslušnosti a ani úkony správcu dane nie je\nmožné v tomto prípade a z tohto dôvodu vyhodnotiť ako neodkladné.\n35. Právny záver žalovaného, že kým „nový\" správca dane začne vykonávať správu daní v celom\nrozsahu, je dovtedy daný priestor pre daňové subjekty na špekulatívne správanie, sa nezakladá na\nracionálnych zákonných dôvodoch a je iba prejavom vopred prezumovanej viny, ktorú Najvyšší súd v\nsvojej rozhodovacej praxi vzhľadom na zásadu nediskriminácie a rovnosť pred zákonom konštantne\nodmieta.\nZ uvedeného dôvodu potom zákonné delegovanie miestnej príslušnosti po zmene kritérií na určenie\nmiestnej príslušnosti nie je možné označiť, že je v rozpore s hľadiskom efektivity a hospodárnosti\ndaňového konania.\n36. V súlade so svojimi vyššie vyslovenými závermi pri aplikácii ustanovenia § 3 ods. 12, najmä tretej\nvety zák. č. 511/1992 Zb. (viď bod č. 31), že ak daňová kontrola ako špecificky vymedzený úsek správy\ndaní začala pred zmenou zákonných kritérií na určenie miestnej príslušnosti správcu dane, potom\ntúto daňovú kontrolu vrátane doručenia rozhodnutia vydaného právoplatne vo vyrubovacom konaní\ndokončuje pôvodný správca dane bez ohľadu na zmenu uvedených zákonných kritérií.\nAvšak, a toto sa udialo v prejednávanej veci, ak daňová kontrola začne po zmene zákonných kritérií\nna určenie miestnej príslušnosti správcu dane, potom je irelevantné, a to aj s prihliadnutím na zásadu\nefektivity a hospodárnosti daňového konania, že skoršie daňové kontroly vykonáva už konkrétne, pred\nzmenou zákonných kritérií miestne určený správca dane.\n37. Nakoľko správu daní, t. j. daňovú kontrolu vykonával správca dane (v prejednávanej veci\nprvostupňový orgán), ktorý zo zákona po zmene sídla žalobcu ako zákonného kritéria na určenie\n\nmiestnej príslušnosti nebol miestne príslušným prvostupňovým orgánom a túto vadu výkonu právomoci\nmu žalobca bezvýsledne v procese daňovej kontroly, t. j. pri prerokovaní protokolu, vytkol, tak Najvyšší\nsúd musel takto vymedzenú vadu v zmysle aplikácie zrušovacieho dôvodu zakotveného v ustanovení §\n250j ods. 2 písm. e) O.s.p. vyhodnotiť, že má dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo bolo\npovinnosťou žalovaného túto vadu v odvolacom konaní napraviť, čo sa však nestalo.\nExistencia takejto vady potom bráni správnemu súdu v ďalšom prieskume rozhodnutia správneho\norgánu, lebo iba zákonnosť rozhodnutia, ktoré nenesie znaky paktu, t. j. netrpí vadami vo výkone štátnej\nmoci, je preskúmateľné v zmysle § 250j O.s.p. Preto vykonanie prieskumu napadnutého rozhodnutia\naj čo sa týka námietky oprávnenosti správcu dane určiť daň podľa pomôcok sa javí pre Najvyšší súd\nako nadbytočné.\n38. Záver odvolacieho súdu, že zrušovacími dôvodmi pre napadnuté rozhodnutie nebola aplikácia\nobidvoch ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p., tak ako krajský súd uviedol vo výroku svojho\nrozsudku, ale iba jedného z ich, nezakladá jeho nezákonnosť, nakoľko krajský súd vecne správne\nvo výroku rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia nepochybne sa opierajúc o vadu miestnej\nnepríslušnosti vo veci konajúceho prvostupňového orgánu.\n\nV.\n39. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom a žalovaným uvádza, že napadnuté\nrozhodnutie trpí vadou miestnej nepríslušnosti konajúceho správcu dane a preto nespĺňa zákonné\npožiadavky na formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 30 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. Preto Najvyšší\nsúd ďalej neskúmal zákonnosť zistenia skutkového stavu, t. j. jeho logickému vyhodnoteniu a riadnosti\nprávneho posúdenia.\nPočas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by\nsa tento rozsudok odkláňal.\n40. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a žalovaného, s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty (najmä závery judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých\nrozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až\n34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s\nosvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu\nvyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou dotknutého správneho orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených\nprávnych názorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) odstránil zistenú vadu v určení\nmiestnej príslušnosti správcu dane.\n41. Záverom Najvyšší súd upozorňuje, že vo vzťahu k možnej prípustnosti kombinácie zrušovacieho\ndôvodu nepreskúmateľnosti s inými zvyšnými zrušovacími dôvodmi zakotvenými v § 250j ods. 2 O.s.p.\nuž vyslovil svoje zásadné negatívne stanovisko týkajúce sa neprípustnosti takejto kombinácie napríklad\nprostredníctvom rozsudku sp. zn. 1Sžso 23/2010, resp. sp. zn. 1Sžr 123/2011, ktorých sa pridržiava.\nNakoľko však krajský súd správne aplikoval zrušovací dôvod uvedený v ustanovení § 250j ods. 2\npísm. e) O.s.p., argument o súčasnej existencii zrušovacieho dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d)\n(nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu) v prejednávanej veci nie je možné\nvyhodnotiť ako vadu konania, ktorá by viedla k nezákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\n42. Nakoľko išlo o základnú odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorá sa týkala nesprávneho určenia\nmiestnej príslušnosti správcu dane a ktorá vymedzovala rámec meritórneho súdneho prieskumu, ostatné\njeho odvolacie námietky boli týmto skonzumované. Preto sa Najvyšší súd inými námietkami ďalej\nnezaoberal.\n43. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba žalobca úspešný v obrannej argumentácii proti\nneúspešnému odvolaniu žalovaného by mal právo na náhradu trov tohto konania.\nAvšak z obsahu vyjadrenia žalobcu proti meritórnemu odvolaniu žalovaného pre Najvyšší súd vyplýva, že\nžalobca okrem všeobecne sformulovaného súhlasu s rozsudkom krajského súdu neprodukoval žiadne\nargumenty, ktoré by pomohli odvolaciemu súdu zaujať právny názor k odvolacím námietkam žalovaného.\nPreto žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n44. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle\n§ 250i ods. 2 O.s.p. (úprava evidencie práv týkajúcich sa správy daní je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), charakter konania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.\nvykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n45. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych\npoplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.\nPodľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za\nkonanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku\nnerozhodol odvolací súd.\nS prihliadnutím na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú právomoc\nnevyužil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec\npoplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}