{"guid": "2f49c9b7-4f05-4f1b-9bb5-1781a106cc98:b71fd653-16d6-449c-b6b5-c38a70e8b53d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3617010106.1", "spisova_znacka": "3To/51/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/51/2018 z 23. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. októbra 2018, sp. zn. 3To/51/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3617010106.1", "identifikacne_cislo": "3617010106", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Radovan Beňo", "sudca_id": 70, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-radovan-beno-70", "datum_vydania": "2018-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b71fd653-16d6-449c-b6b5-c38a70e8b53d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3617010106.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3617010106.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3617010106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/51/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010106
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617010106.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému O. Z. pre zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., prejednal
na verejnom zasadnutí dňa 24. októbra 2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske
podané proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. marca 2018, sp.zn.1T/42/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora  z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. marca 2018, sp.zn.1T/42/2017 bol obžalovaný O.
Z. oslobodený podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske
č.Pv/476/16/3305-29 zo dňa 16.05.2017 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa §
199 ods. 1, ods. 2 písm. b/        Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák.
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 11.12.2016 v čase okolo 20:00 hod. v M. v byte č. XX v bytovom dome č. XXX, pod vplyvom alkoholu
po tom čo poškodená T. Q., s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti opakovane odmietla jeho
návrhy a prosby na vykonanie súlože, hodil poškodenú T. Q. na váľandu v obývačke, ľahol si na ňu
obkročmo, pričom bol nahý do pol pása, následne chytil poškodenej ruky v oblasti zápästia a držal jej ich
pri hlave a začal sa trieť svojim prirodzením o telo poškodenej, čím došlo k stoporeniu jeho pohlavného
údu, potom poškodenú T. Q. pustil, chytal ju oboma rukami za prsia a snažil sa jej vyzliecť spodnú
časť pyžamy a nohavičky, čo sa mu však kvôli aktívnemu odporu poškodenej nepodarilo, nakoľko sa
ho snažila zo seba zhodiť, kopala nohami, ktoré mala pevne zovreté k sebe a kričala o pomoc a nech
prestane, pričom obžalovaný sa jej snažil rukami nohy od seba oddeliť, následne poškodenej T. Q. na tvár
pritlačil malý vankúš, aby nekričala, poškodenej sa však podarilo vankúš odhodiť, načo obžalovaný od
svojho konania upustil, odišiel na toaletu a svoj čin už nedokonal, pričom poškodená následne telefonicky
privolala políciu, čím svojím konaním spôsobil poškodenej T. Q. hematóm na ľavom ramene, mierny
opuch pravého ramena a podkožný hematóm na pravom stehne bez sťaženia obvyklého spôsobu života
poškodenej, pretože skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení
na hlavnom pojednávaní okresného súdu ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry
Partizánske (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku konštatuje, že vyhodnotiac všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že v danom prípade skutok popísaný prokurátorom v obžalobe nie je možné klasifikovať ako
trestný čin v štádiu pokusu, nakoľko v danom prípade chýba imanentná zložka pre naplnenie znakov
skutkovej podstaty trestného činu, a to subjektívna stránka (zavinenie) a tento nie je možné považovať



ani za priestupok. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že obžalovaný si zvykol, že od poškodenej
dostával sex ako odmenu za ním poskytnuté služby, napríklad kúpenie cigariet, poskytnutie prístrešia.
Preto ani v rozhodný deň, kedy malo podľa slov poškodenej dôjsť k pokusu o znásilnenie nešlo
o žiadnu výnimočnú situáciu, ktorá by už predtým nebola v ich vzťahu nastala, najmä ak samotná
poškodená súhlasila s tým, že niečo bude, ak obžalovaný prinesie cigarety, čo obžalovaný i splnil,
a preto očakával za to svoju odmenu. Prokurátor zastáva názor, že s takýmito závermi okresného
súdu sa nemožno stotožniť, a preto rozhodnutie okresného súdu o oslobodení obžalovaného O. Z.
spod obžaloby považuje za nesprávne a nezákonné. Podľa jeho názoru z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní vyplýva, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v
obžalobnom návrhu prokurátora. Má za to, že okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v predmetnej
veci jednostranne v prospech obžalovaného, pričom jeho úvahy absolútne neodôvodňujú absenciu
zavinenia v konaní obžalovaného, ktorý podľa názoru prokurátora jednoznačne konal v priamom úmysle
podľa   § 15 písm. a/ Tr. zák., pričom spáchaním predmetného skutku nerešpektoval právo ženy
slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote. K dokonaniu činu obžalovaným nedošlo len z toho
dôvodu, že poškodená sa aktívne bránila, pričom obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej T. Q.
hematóm na ľavom ramene, mierny opuch pravého ramena a podkožný hematóm na pravom stehne.
Okresný súd taktiež dostatočne nezohľadnil skutočnosti uvádzané poškodenou T. Q., ktorá popísala
spáchanie skutku obžalovaným, tak ako je uvedené v obžalobnom návrhu. Výpovede poškodenej T. Q.
pritom korešpondujú s výpoveďou svedkyne Y. Q. ako aj s ďalšími dôkazmi, a to zápisom o dychovej
skúške, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, záznamom
hovoru poškodenej T. Q. na telefónne číslo 158, prepisom nahrávky tohto hovoru zo systému REDAT
operačného strediska KR PZ Trenčín, lekárskou správou z vyšetrenia poškodenej bezprostredne po
skutku a fotodokumentáciou zranení, ktoré poškodená daným skutkom utrpela. Prokurátor má za to, že
okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov neuvážil starostlivo všetky okolnosti prípadu jednotlivo i
v ich súhrne, v dôsledku čoho vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne, čím došlo k porušeniu Trestného
zákona. Keďže výrok o treste nebol napadnutým rozsudkom urobený, prokurátor napadol predmetný
rozsudok i čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a aby podľa §
322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný, jeho obhajca a poškodená do konania  nariadeného verejného
zasadnutia krajského súdu, bližšie písomne nevyjadrili.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla v zmysle odvolania prokurátora okresnej
prokuratúry, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a aby podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 24. mája 2018, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa   § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné
zasadnutie dňa 24. októbra 2018. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne
námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne



oprel o výpoveď obžalovaného, o výpovede poškodenej T. Q., svedkov Y. Q., R.. V. N., o výsluch znalca
B.. L. W. a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v
napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté
v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedených v napadnutom
rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v
napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Partizánske č.Pv/476/16/3305-29. Jeho rozhodnutie
je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a
uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd ako súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne
poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že vzťah medzi obžalovaným a
poškodenou nebol príkladom vzťahu naplneného romantickou láskou, v ktorom sa jeden partner oddáva
druhému ako výsledok ich lásky a vzájomnej túžby po sebe. Išlo medzi nimi o zvláštny spôsob spolužitia,
kedy sám obžalovaný sa poškodenej ujal a pritúlil ju k sebe, lebo mu jej bolo ľúto. Obžalovaný necítil voči
poškodenej lásku ako k svojej partnerke, ale vnímal ju ako ženu, ktorá môže uspokojiť jeho sexuálne
potreby, čo potvrdila i poškodená, ktorá uviedla, že obžalovaný od nej za bývanie nechcel žiadne
peniaze, požadoval len sex. Bolo teda medzi nimi bežné, že k pohlavnému styku medzi nimi dochádzalo
aj za celkovo bizarných situácii, keď poškodená na liečení ho v parku pri lavičke uspokojovala alebo
aj v situáciách, kedy mal obžalovaný vypité. Obžalovaný si v podstate zvykol, že od poškodenej
dostával sex, ako odmenu za ním poskytnuté služby (kúpenie cigariet, poskytnutie prístrešia). Okresný
súd rovnako správne ustálil, že ani v predmetný deň, keď podľa vyjadrenia poškodenej malo dôjsť
k pokusu o znásilnenie nešlo o žiadnu výnimočnú situáciu, ktorá už predtým nebola v ich vzťahu
nastala, pričom samotná poškodená súhlasila s tým, že niečo bude, ak obžalovaný prinesie cigarety,
čo obžalovaný aj splnil a očakával za to svoju „odmenu“. Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel
k záveru, že za takýchto okolností uvedeného prípadu absentuje zo strany obžalovaného preukázanie
subjektívnej stránky (zavinenie vo forme priameho, či nepriameho úmyslu) ako jedného zo zákonných
znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu a predmetný skutok nemožno považovať ani
za priestupok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval okresný súd vecne správne, keď
obžalovaného O. Z. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný
súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne
závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len
do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný
súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo
uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci
kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Krajský súd nad rámec úvah okresného súdu dodáva, že za predpokladu, že by bol v tejto veci
preukázaný úmysel obžalovaného, tak ani takéto konanie obžalovaného O. Z. by nebolo možné hodnotiť
ako trestné, a to s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého trestnosť
pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na
dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom
z podniknutého pokusu. Po vykonanom dokazovaní z výpovede obžalovaného O. Z. a poškodenej
T. Q. v tejto veci predsa vyplynulo, že poškodená potom ako obžalovaný si na ňu ľahol rozkročmo,
otieral sa o ňu pohlavným orgánom, chytal ju za prsia, snažil sa jej vyzliecť spodnú časť pyžama,
vyzvala obžalovaného, aby ju pustil, načo obžalovaný dobrovoľne poškodenú pustil a upustil od ďalšieho



konania, ktoré bolo potrebné na dokonanie trestného činu a sám odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo
záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu.

Odvolací súd na základe uvedených skutočností nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
opodstatnené, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}