{"guid": "2f4497f0-de2b-4afa-b065-26dd2d360bef:e8788fb7-85e4-4a68-889d-344df9bdbfde", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4612211313.2", "spisova_znacka": "25CoP/34/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoP/34/2013 z 30. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. júla 2013, sp. zn. 25CoP/34/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4612211313.2", "identifikacne_cislo": "4612211313", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2013-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8788fb7-85e4-4a68-889d-344df9bdbfde", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4612211313.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4612211313.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4612211313.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/34/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612211313
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4612211313.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu
JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: G. X., nar.
XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, proti odporkyni: X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, o zníženie
výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. 03. 2013 č.
k. 9P/291/2012-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í  tak, že vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni znižuje zo sumy 60 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne, počnúc dňom
20. 11. 2012, čím mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 05. 2011 č.k. 8C/32/2011-63.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni
zo sumy 60 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou od 20. 11. 2012, čím zmenil rozsudok
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 05. 2011 sp.zn. 8C/32/2011 a vo zvyšku návrh navrhovateľa
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, podľa ktorých posledná úprava výživného na
odporkyňu bola určená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 05. 2011 sp.zn. 8C/32/2011,
kedy bolo znížené výživné navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 80 eur mesačne na sumu 60 eur
mesačne s účinnosťou od 01. 05. 2011. V tej dobe navrhovateľ bol vedený ako nezamestnaný od 04. 01.
2011 po tom, čo mu u posledného zamestnávateľa skončil pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, v
decembri 2010 poberal nemocenské dávky vo výške 100,80 eura mesačne a dňa 15. 02. 2011 mu bolo
vyplatené odstupné vo výške 869,57 eura, pričom za opatrovanie matky poberal i príspevok vo výške
46,60 eura mesačne. Okrem toho mal vyživovaciu povinnosť i k synovi W. vo výške 55 eur mesačne.
Odporkyňa bola študentkou 2. ročníka bakalárskeho štúdia R. fakulty W. univerzity v W. a jej matka
pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka s príjmom 630 eur mesačne. V súčasnej dobe navrhovateľ je
naďalej nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 96,64 eura a príspevok za opatrovanie
matky vo výške 84,73 eura. Vyživovacia povinnosť k synovi W. mu bola znížená na sumu 40 eur mesačne
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 12. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre zo dňa 26. 03. 2013 sp.zn. 9CoP/10/2012. Odporkyňa je naďalej poslucháčkou R. fakulty W.
univerzity v W. a to prvého ročníka magisterského štúdia a jej matka je zamestnaná v domove dôchodcov
v Rakúsku, kde ako opatrovateľka dosahuje príjem 1200 eur mesačne.  Opierajúc sa o ust. § 62, §
75 ods. 1 a § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“) dospel k záveru, že návrh odporcu na zníženie výživného je



čiastočne dôvodný. Vychádzal pritom zo zmeny pomerov, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania,
zo skutočnosti, že navrhovateľ je naďalej nezamestnaný bez vlastného zavinenia, je poberateľom dávky
v hmotnej núdzi a príspevku za opatrovanie, že odporkyňa je naďalej odkázaná na finančnú pomoc od
oboch rodičov, ako i na to, že zvýšenú finančnú starostlivosť jej poskytuje práve matka. Vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni preto znížil zo 60 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne od
podania návrhu, t.j. od 20. 11. 2012 a vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ len v jeho zamietajúcej časti, domáhajúc
sa ním zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni na sumu 40 eur mesačne s účinnosťou
od 01. 11. 2012. Vytkol prvostupňovému súdu nesprávny a neúplne zistený skutkový stav, nesprávne
vyhodnotenie dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že súdom určené výživné
v sume 50 eur mesačne nezodpovedá jeho reálnym majetkovým pomerom a možnostiam, keď súd
prvého stupňa nevzal do úvahy fakt, že je nezamestnaný, je poberateľom iba dávky v hmotnej núdzi vo
výške 96,64 eura mesačne a opatrovného na ťažko zdravotne postihnutú matku vo výške 84,73 eura.
Naviac má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. W. X. vo výške 40 eur mesačne od 01. 12. 2012. Vytkol
prvostupňovému súdu, že nevzal do úvahy ani podstatné skutočnosti, týkajúce sa jeho majetkových
pomerov a možností. Predovšetkým okolnosť, že platí náklady za rodinný dom, na ktoré mu matka
odporkyne ničím neprispieva, platí zameškané výživné 20 eur mesačne na syna W., 5 eur mesačne
justičnej pokladnici z titulu trov štátu, je voči nemu vedené exekučné konanie u exekútorky JUDr.
Zuzany Kubešovej, ktoré skutočnosti sa taktiež podieľajú na jeho nepriaznivých majetkových pomeroch.
Rovnako tak nebolo vzaté do úvahy, že matka odporkyne poberá v Rakúsku rodinné prídavky asi 250
eur mesačne podľa veku dieťaťa a že sa jej zvýšil plat zo 630 eur mesačne na sumu 1.230 eur mesačne.
V neposlednej rade namietal i zbytočné predlžovanie súdneho konania, ako aj nepresnosti uvedené v
zápisnici o pojednávaní.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

V predmetnej veci sa navrhovateľ svojim návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 11. 2012,
domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni zo sumy 60 eur mesačne na sumu
40 eur mesačne s účinnosťou od 01. 11. 2012. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu
navrhovateľa vyhovel čiastočne, keď znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni zo sumy 60 eur
mesačne na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou od 20. 11. 2012 a vo zvyšku jeho návrh zamietol.
Pre absenciu odvolania účastníkov konania voči vyhovujúcej časti, táto nadobudla právoplatnosť a
predmetom odvolacieho konania preto zostala len zamietajúca časť preskúmavaného rozhodnutia a naň
nadväzujúci výrok o  náhrade trov konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením
(§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom,
ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich
rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z
hľadiska veku tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú
teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy
sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický
stav, závisí od okolnosti daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho



vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a podobne. Súhrnne tak možno
konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje
potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či
už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti
na strane dieťaťa ako napr. zdravotný stav.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí už vyčerpávajúco poskytol výklad zásad a všeobecných
hľadísk, ktorými je potrebné sa riadiť pri rozhodovaní o zmene výživného a významných pre
posudzovanie, či od predchádzajúcej úpravy došlo k zmene pomerov účastníkov majúcej za následok
i zmenu výživného. Odvolací súd preto tieto jeho závery duplicitne opakovať nebude a na ne ako stále
platné v podrobnostiach poukazuje. V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy bolo potrebné i v
súdenej veci postupovať, keď predmetom konania bol práve návrh navrhovateľa na zníženie výživného
voči odporkyni ako plnoletej dcére. Súd prvého stupňa v konaní tak i postupoval a správne zisťoval
zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o
výživnom, pričom v tomto smere dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Odvolací
súd, osvojac si tieto skutkové zistenia preto pri svojom rozhodovaní z nich i vychádzal. Výsledkami
vykonaného dokazovania bolo totiž preukázané, že posledná úprava výživného na odporkyňu bola
realizovaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 05. 2011 č.k. 8C/32/2011-64, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20. 07. 2011 a ktorým bola znížená vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči odporkyni zo sumy 80 eur na sumu 60 eur mesačne, počnúc dňom 01. 05. 2011. V tej dobe súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal z príjmu navrhovateľa, ktorý ako uchádzač o zamestnanie poberal dávku
v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 14,7395 eura mesačne a peňažný
príspevok na opatrovanie matky s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 46,63 eura mesačne a z
mesačného príjmu matky odporkyne vo výške 630 eur, pričom obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť i
k mal. W., ktorá bola navrhovateľovi určená súdnym rozhodnutím vo výške 55 eur mesačne. Odporkyňa
bola študentkou 2. ročníka denného bakalárskeho štúdia R. fakulty W. univerzity v W.. V čase terajšieho
rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností rodičov zostal zachovaný s tým, že rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 12. 2012 č.k. 11P/289/2012-113 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre zo dňa 26. 03. 2013 č.k. 9CoP/10/2013-130 bola navrhovateľovi znížená vyživovacia
povinnosť na mal. W. na sumu 40 eur mesačne s účinnosťou od 01. 12. 2012. Matka odporkyne naďalej
pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, pričom jej mesačný zárobok činí 1.200 eur mesačne. Odporkyňa
v školskom roku 2012/2013 bola na vyššie uvedenej univerzite poslucháčkou 1. ročníka magisterského
stupňa štúdia. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento je naďalej v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 96,64 eura mesačne a taktiež i príspevku na opatrovanie
ťažko zdravotnej postihnutej matky vo výške 84,73 eura mesačne.

S ohľadom na vyššie popísané zistenia preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči odporkyni naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej
zmene pomerov účastníkov konania, odôvodňujúcej zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
odporkyni. Podstatná zmena pomerov nastala predovšetkým na strane navrhovateľa, u ktorého došlo k
ďalšiemu poklesu jeho príjmu, ktorý v súčasnosti predstavuje sumu 181,37eura mesačne a prenikavá
zmena pomerov nastala na strane matky odporkyne z dôvodu zvýšenia jej zárobku zo sumy 630 eur
na sumu 1.200 eur mesačne. Berúc do úvahy i zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa na mal.
W. zo sumy 55 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru, že zistenej zmene pomerov, najmä v zárobkových a majetkových možnostiach
oboch rodičov zodpovedá vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni vo výške 40 eur mesačne.
Ako už totiž bolo konštatované v rozhodnutí prvostupňového súdu, pri určení výživného je potrebné
vychádzať z reálnych možností a schopností rodičov vnímaných i za konkrétnych ekonomických
podmienok a možností a tiež z ich osobných rodinných, zdravotných a iných predpokladov. Pokiaľ
súd prvého stupňa pri hodnotení pomerov navrhovateľa poukazoval i na príspevky, ktoré boli priznané
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany matke navrhovateľa H. X. a to príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu, ako aj príspevok na prevádzku osobného motorového
vozidla, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tieto príspevky sú výlučne určené pre potreby ťažko



zdravotne postihnutej osoby, ktorej boli priznané, a preto v žiadnom prípade ich nemožno pri hodnotení
pomerov navrhovateľa brať do úvahy. Rovnako tak je významné pri posudzovaní návrhu navrhovateľa,
že u odporkyni podstatná zmena pomerov zaznamenaná nebola, keď táto je naďalej poslucháčkou
Pedagogickej fakulty W. univerzity v W. a s ohľadom na jej vek sú jej potreby už ustálené tak, ako v
čase predchádzajúceho rozhodnutia, vnímajúc ich bez prirodzeného nárastu nákladov na život každého
jednotlivca za uplynulé obdobie od posledného rozhodovania. Uvedená zmena pomerov má za následok
skutočnosť, že nie je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa podieľať sa na výžive odporkyne
naďalej výživným v sume 60 eur mesačne bez ohrozenia jeho vlastnej výživy a potrieb, a preto odvolací
súd návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti voči odporkyni na sumu 40 eur mesačne
považoval za plne opodstatnený. Nakoľko k zmene súdnych rozhodnutí o výživnom na plnoleté dieťa
môže dôjsť len na návrh, odvolací súd postupujúc v intenciách § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni znížil zo sumy 60 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne odo
dňa 20. 11. 2012, t.j. odo dňa, kedy na návrh navrhovateľa začalo predmetné súdne konanie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil
spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). Učinil tak s ohľadom na potrebu jeho
zrozumiteľnosti a určitosti i napriek tomu, že navrhovateľ svojim odvolaním napadol len zamietajúcu
časť rozsudku.

O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech v prevažnej časti (neúspech
len v časti, ktorou žiadal zníženie výživného od 01. 11. 2012), náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
navrhovateľ v tomto smere návrh nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/32/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "10c7bf72-56bf-41ad-adb2-b51fcdd6caec:7e9bd405-65f1-4dd4-a6d0-0c752bb141bb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8313204572.1", "spisova_znacka": "9CoP/10/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoP/10/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8313204572.1"}, {"guid": "84a92c23-bccf-410c-80c6-2db3147657db:d2d98b40-8051-400a-bd1f-6a0dec555600", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5711211169.1", "spisova_znacka": "9CoP/10/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/10/2012 z 11. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-04-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5711211169.1"}], "citovane_v": []}