Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/227/2016 z 21. 2. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. februára 2017, sp. zn. 13Cob/227/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5715207714.1
Krajský súd Žilina | 13Cob/227/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5715207714.1 | 2017-02-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0081711-5a0c-4d69-84a5-94cbd1435900
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715207714.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/227/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715207714
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715207714.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Bytové
družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 05 Bratislava, IČO: 00 169 765, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, so sídlom L. XXX/X, XXX XX Y., proti žalovanému:
V-Elektra Slovakia, a.s., so sídlom Moyzesova 17, 036 01 Martin, IČO: 36 421 693, zastúpenému
zástupcom RR Legal Corp., s.r.o., so sídlom Humenské nám. 4, 851 07 Bratislava, IČO: 46 789 634, v
konaní o zaplatenie 5.327,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu v Martine č.k. 17Cb/143/2015-244 zo dňa 11.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/143/2015-244 zo dňa 11.2.2016 v napadnutom výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.327,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,75 % ročne zo sumy 221,96 Eur od 28.2.2013 do zaplatenia, 221,96 Eur od 21.3.2013 do zaplatenia,
221,96 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 221,96 Eur
od 22.5.2013 do zaplatenia, od 21.6.2013 do zaplatenia, od 19.7.2013 do zaplatenia, od 22.8.2013 do
zaplatenia, od 24.9.2013 do zaplatenia, od 24.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 221,96 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, od 19.12.2013 do zaplatenia, od 21.1.2014
do zaplatenia, od 21.2.2014 do zaplatenia, od 18.3.2014 do zaplatenia, od 23.4.2014 do zaplatenia, od
16.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 221,96 Eur od 20.6.2014 do
zaplatenia, od 17.7.2014 do zaplatenia, od 15.8.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,05
% ročne zo sumy 221,96 Eur od 25.9.2014 do zaplatenia, od 21.10.2014 do zaplatenia, od 25.11.2014
do zaplatenia, od 19.12.2014 do zaplatenia, od 21.1.2015 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách prvostupňového konania    p o t v r d z u j e.
Žalobca   m á   n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti istiny 380 Eur a úrokov z omeškania vo výške
9,75 % ročne zo sumy 15,85 Eur od 28.2.2013 do zaplatenia, 15,85 Eur od 21.3.2013 do zaplatenia,
15,85 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 15,85 Eur
od 22.5.2013 do zaplatenia, od 21.6.2013 do zaplatenia, od 19.7.2013 do zaplatenia, od 22.8.2013 do
zaplatenia, od 24.9.2013 do zaplatenia, od 24.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 15,85 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, od 19.12.2013 do zaplatenia, od 21.1.2014
do zaplatenia, od 21.2.2014 do zaplatenia, od 18.3.2014 do zaplatenia, od 23.4.2014 do zaplatenia, od
16.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 15,85 Eur od 20.6.2014 do
zaplatenia, od 17.7.2014 do zaplatenia, od 15.8.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,05
% ročne zo sumy 15,85 Eur od 25.9.2014 do zaplatenia, od 21.10.2014 do zaplatenia, od 25.11.2014
do zaplatenia, od 19.12.2014 do zaplatenia, od 21.1.2015 do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.327,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne



zo sumy 221,96 Eur od 28.2.2013 do zaplatenia, 221,96 Eur od 21.3.2013 do zaplatenia, 221,96 Eur
od 18.4.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 221,96 Eur od 22.5.2013
do zaplatenia, od 21.6.2013 do zaplatenia, od 19.7.2013 do zaplatenia, od 22.8.2013 do zaplatenia,
od 24.9.2013 do zaplatenia, od 24.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 221,96 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, od 19.12.2013 do zaplatenia, od 21.1.2014 do
zaplatenia, od 21.2.2014 do zaplatenia, od 18.3.2014 do zaplatenia, od 23.4.2014 do zaplatenia, od
16.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 221,96 Eur od 20.6.2014 do
zaplatenia, od 17.7.2014 do zaplatenia, od 15.8.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,05 %
ročne zo sumy 221,96 Eur od 25.9.2014 do zaplatenia, od 21.10.2014 do zaplatenia, od 25.11.2014 do
zaplatenia, od 19.12.2014 do zaplatenia, od 21.1.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume 327 Eur a v
trovách právneho zastúpenia v sume 1.494,11 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú
okresnému súdu dňa 1.6.2015, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 5.707,58 Eur s príslušenstvom.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dodával žalobcovi elektrickú energiu na odbernom mieste
Budatínska 1, Bratislava, v období od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014, a to na
základe Zmluvy NN č. 10451/2012 o združených službách dodávky elektriny zo dňa 17.10.2012. Pri
kontrole faktúr žalobca zistil, že žalovaný fakturuje v rozpore so zmluvou za distribúciu elektrickej energie
výkon 1.200 A (3x 400A), hoci podľa článku 7 zmluvy je veľkosť ističa 3 x 100A. Nesprávnosť fakturácie
žalobca reklamoval listom zo dňa 19.12.2015 zn. 203/OE/2015 a žiadal o opravu fakturácie, čo žalovaný
neučinil. Nesprávnou fakturáciou za rezervovanú kapacitu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil v podobe rozdielu žalobcom uhradených, nesprávne vyfakturovaných súm - cien rezervovanej
kapacity za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2014, ktoré mal žalobca uhradiť žalovanému podľa skutočnej
hodnoty podľa zmluvy. Výška bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu 5.707,58 Eur.

2. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, ust. § 261 ods. 1, § 387 ods. 1,              §
397 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka a na základe zisteného
skutkového stavu mal nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným ide o obchodno-
záväzkový vzťah spĺňajúci kritériá § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti riešil otázku
vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, pričom poukázal na skutočnosť, že Obchodný
zákonník obsahuje komplexnú úpravu plynutia premlčacej doby a aplikácia Občianskeho zákonníka
neprichádza do úvahy. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky, pričom
začiatok plynutia premlčacej doby stanovuje           § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka,
kde pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť, alebo sa
malo začať s jeho plnením. Ak predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ten,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí podľa § 451 s použitím § 456 Občianskeho zákonníka
predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získal, tak potom tento záväzok vydať
bezdôvodné obohatenie vzniká zo zákona a začiatok premlčacej doby je stanovený okamihom, kedy
bezdôvodné obohatenie vzniklo a kedy súčasne vznikol záväzok toho, kto sa obohatil, toto bezdôvodné
obohatenie vydať. Ak predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúci v
tom, že žalovaný fakturoval žalobcovi platby za dodávku elektriny vo vyššej sadzbe, než bol reálny stav,
teda aj v rozpore so zmluvou a žalované je obdobie január 2013 až december 2014, potom premlčacia
doba začala plynúť u najstaršieho záväzku vyplývajúceho z vystavenej faktúry č. 2013087, splatnej dňa
28.2.2013, pričom túto žalobca uhradil v lehote splatnosti, kedy príkaz na úhradu dal dňa 27.2.2013,
potom prijatím bezdôvodného obohatenia za túto najstaršiu faktúru došlo dňa 28.2.2013 a premlčacia
lehota u tejto najstaršej faktúry by uplynula až 27.2.2017. Žaloba bola podaná dňa 1.6.2015, a preto bolo
možné jednoznačne konštatovať, že vznesená námietka premlčania žalovaným je nedôvodná a právo
z jednotlivých faktúr nie je premlčané.

3. Okresný súd následne skúmal dôvodnosť žalobného nároku. Ak sa žalobca domáhal žalovanej
sumy pôvodne vo výške 5.707,58 Eur, pričom následne žalobu zobral v časti sumy 380,50 Eur s
príslušenstvom späť a okresný súd konanie v tejto časti zastavil, tak predmetom žaloby zostala suma
5.327,08 Eur s príslušenstvom, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal titulom bezdôvodného obohatenia.

4. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a
žalovaným bol upravený zmluvou NN č. 10451/2012 v spojení s Dodatkom č. 1 k tejto zmluve, pričom
práve v tejto zmluve v článku 2., bod 2. bola dohodnutá cena v sadzbe C2 - X3 a ako vyplýva z



rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako na rok 2013, tak aj na rok 2014, pri tejto
sadzbe je tarifa za výkon stanovená sumou 0,2202 Eur/A/mesiac. Takto zmluvne dojednaná sadzba
bola rozhodná pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, pričom až druhotne malo význam
dojednanie v článku 7., kde bola stanovená veľkosť ističa 3 x 100 A. Medzi účastníkmi nebolo sporné a
vyplývalo to aj z faktúr, že žalovaný v rozpore s takýmito dojednaniami v zmluve fakturoval za distribúciu
elektriny výkon 3 x 400 A, čo je 1.200 A spolu. Nepochybne bolo preukázané, jednak východiskovou
správou o revízii elektrického zariadenia, tak aj námatkovo vybranými pravidelnými správami o revízii
elektrických zariadení, že rezervná kapacita na ističoch nachádzajúcich sa u žalobcu, kde dochádzalo k
odberu elektrickej energie, bola 3 x 120A. Uvedená skutočnosť bola preukázaná aj fotodokumentáciou
predloženou do súdneho spisu. Z uvedeného teda okresný súd konštatoval, že žalovaný fakturoval
žalobcovi cenu za dodávku elektrickej energie v rozpore so zmluvnými dojednaniami a reálnym stavom.
Žalobca fakturoval cenu vyššiu, a teda je nepochybné, že túto vyššiu cenu, resp. rozdiel medzi skutočne
fakturovanou cenou a cenou, ktorá mala byť fakturovaná v zmysle zmluvných dojednaní a existujúceho
reálneho stavu, predstavuje fakturáciu bez právneho dôvodu a ak žalobca na základe nesprávnej
fakturácie plnil cenu vyššiu, tak uvedený rozdiel predstavuje plnenie bez právneho dôvodu. Skutočnosť,
že v zmluve je chybne uvedená rezervovaná kapacita 3 x 100 A a nie 3 x 120 A, bola podľa okresného
súdu v tomto prípade irelevantná.

5. K obrane žalovaného, že žalobca porušil ustanovenie článku IV., bod 10 Všeobecných obchodných
podmienok, okresný súd konštatoval, že v zmysle tohto článku vyplýva odberateľovi, ktorým bol žalobca,
záväzok dodať dodávateľovi alebo prevádzkovateľovi DS technické a prevádzkové informácie o svojom
odbernom zariadení, potrebné pre prevádzkovanie a plánovanie distribučnej sústavy, v zmysle platného
prevádzkového poriadku schváleného ÚRSO. Žalobca síce uviedol do zmluvy chybný údaj o ističoch,
a to 3 x 100 A, pričom správne malo byť 3 x 120 A, ale pre daný stav je aj toto porušenie irelevantné,
pretože samotný žalovaný nefakturoval žalobcovi elektrickú energiu podľa v zmluve žalobcom uvedenej
rezervovanej kapacity, ale svojvoľne fakturoval rezervovanú kapacitu 3 x 400 A. Ak žalovaný tvrdil,
že žalobca túto povinnosť porušil aj v zmysle prevádzkovateľa DS, tak prevádzkovateľom DS bola
Západoslovenská energia a.s. a ako vyplývalo z reklamácie predloženej žalobcom do súdneho spisu,
tak správnu informáciu žalobca prevádzkovateľovi DS o svojom odbernom zariadení poskytol práve
touto reklamáciou, a to už 13.7.2010, kde upozorňoval na to, že istič pred elektromerom pre žalobcu
má hodnotu 120 A. Túto informáciu poskytol už v roku 2010, pričom predmetom žaloby sú roky 2013 a
2014, teda minimálne tri roky mal prevádzkovateľ informáciu, že ističe u žalobcu majú hodnotu 120 A.
Okresný súd tak mohol jednoznačne konštatovať, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil
a ak žalovaný tvrdil, že k žiadnemu obohateniu na jeho strane nedošlo, pretože rovnakú sumu, ako on
fakturoval žalobcovi, musel on zaplatiť prevádzkovateľovi DS, teda Západoslovenskej energii, tak s týmto
sa okresný súd nestotožnil, pretože bol názoru, že rovnako žalovaný sa môže voči Západoslovenskej
energii a.s. domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, teda existuje na jeho strane pohľadávka v
rovnakom rozsahu, ako je predmetom žaloby. Reálne sa teda majetok žalobcu zväčšil o túto pohľadávku,
ktorú má voči Západoslovenskej energii a.s..

6. Pokiaľ ide o samotnú výšku bezdôvodného obohatenia, tak za obdobie 2013 žalovaný fakturoval
žalobcovi sumu 3.805,06 Eur, pri správnej fakturácii podľa zmluvy a reálneho stavu však malo byť
fakturované 0,2202 Eur (sadzba C2 - X3) x 12 mesiacov x 120 A, teda správne mala byť fakturovaná
suma 1.141,52 Eur a rovnako je tomu aj v roku 2014, čo potom na jednotlivé mesiace predstavuje
rozdiel vo fakturácii 221,96 Eur, pričom žalované obdobie predstavuje 24 mesiacov, potom teda 221,96
Eur x 24 mesiacov predstavuje sumu 5.327,04 Eur, ktoré okresný súd žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia priznal. Žalobca však žaloval sumu 5.327,08 Eur, čo bolo o 0,04 Eur viac, než bola skutočná
výška bezdôvodného obohatenia, preto v tejto časti žalobu zamietol.

7. Čo sa týka úrokov z omeškania, keďže žalovaný mal povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie ihneď
ako vzniklo, potom úroky z omeškania zo žalovaných súm za jednotlivé mesiace prislúchali žalobcovi
odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, pričom ako vyplynulo z výpisov z účtu, ktoré predložil žalobca,
tak táto doba splatnosti bola dodržaná, a preto mu boli úroky z omeškania priznané odo dňa splatnosti
jednotlivých faktúr v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že žalobca mal úspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal
mu voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.



8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.327,04
Eur s príslušenstvom, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z
dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Žalovaný mal za to, že v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu rozsudku, bolo žalovaným preukázané, že nefakturoval rezervovanú kapacitu 3 x 400 A
svojvoľne. Tak, ako uviedol v odpore voči platobnému rozkazu, ako i na pojednávaní, cena za distribúciu
a systémové služby, rovnako ako ďalšie oprávnené náklady spojené s dodávkou elektriny do odberného
miesta žalobcu, ktoré žalovaný, ako dodávateľ elektriny ďalej fakturuje žalobcovi, ako odberateľovi
elektriny, je žalovanému účtovaná príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy (t.j. spoločnosťou
Západoslovenská energia a.s.). Žalovaný pri fakturácii položky: cena za distribúciu elektriny za výkon
1200 A (3 x 400A) za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014 vychádzal z
údajov uvedených v jednotlivých faktúrach pre dotknuté odberné miesto, vystavených prevádzkovateľom
distribučnej sústavy a tieto len ďalej fakturoval žalobcovi, pričom prevádzkovateľ distribučnej sústavy
vychádzal z údajov o výške zjednaného rezervovaného výkonu (rezervovanej kapacite), ktorá mu
bola nahlásená žalobcom. Žalobca poukázal na čl. 4 bod 10 Všeobecných obchodných podmienok
spoločnosti V-Elektra Slovakia, s.r.o. pre odberné miesta pripojené na sieť NN zo dňa 17.10.2012, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dodávke elektriny (ďalej len „VOP"), podľa ktorých „odberateľ
sa zaväzuje dodať dodávateľovi alebo prevádzkovateľovi DS technické a prevádzkové informácie o
svojom odbernom zariadení, potrebné pre prevádzkovanie a plánovanie distribučnej sústavy v zmysle
platného prevádzkového poriadku, schváleného URSO". Žalobca nielen, že si nesplnil povinnosť, ktorá
mu vyplýva z predmetného čl. 4 bod 10 VOP, ale zároveň uviedol žalovaného do omylu, keď pre účely
uzatvorenia zmluvného vzťahu zjednal rezervovaný výkon pre dotknuté odberné miesto vo výške 3 x
100A, pričom u príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy mal nahlásený rezervovaný výkon
pre dané odberné miesto vo výške 3 x 400A, resp. vedel o skutočnosti, že prevádzkovateľ distribučnej
sústavy eviduje rezervovaný výkon pre dané odberné miesto vo výške 3 x 400A a reálne mala hodnota
ističa 120 A. Okresný súd sa s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal, resp. na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného žalobca jednak nekonal s
náležitou odbornou starostlivosťou a jednak preukázateľne porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
čl. 4 bod 10 VOP, ak počas trvania zmluvného vzťahu so žalovaným nedodal žalovanému potrebné a
pravdivé technické a prevádzkové informácie o svojom odbernom zariadení a na nesprávne fakturovanú
položku: cena za distribúciu elektriny za výkon 1200 A (3 x 400A) za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013
a od 1.1.2014 do 31.12.2014, žalovaného neupozornil bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o nej
dozvedel alebo odkedy sa o nej mohol dozvedieť, z ktorého dôvodu žalovaný pri fakturácii ceny za
distribúciu elektriny vychádzal z faktúr vystavených prevádzkovateľom distribučnej sústavy a nemal
možnosť včas zjednať nápravu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sám na pojednávaní uviedol, že
u prevádzkovateľa distribučnej sústavy nepožadoval zmenu rezervovanej kapacity z dôvodu, že touto
požiadavkou sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy snažil navodiť stav, akoby sa žalobca skutočnosť o
zmene hodnoty ističa dozvedel až v roku 2010 a z toho dôvodu mal požadovať o zmenu. Žalovaný mal
za to, že žalobca o odchýlke v prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nahláseného, resp. evidovaného
rezervovaného výkonu pre dané odberné miesto vedel, a to už v čase uzatvárania zmluvy o dodávke
elektriny so žalovaným. Okresný súd tak nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmenil a žalobu v
napadnutom rozsahu zamietol.

9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca
poukázal na to, že obranu žalovaného, že žalobca dodávateľovi, resp. prevádzkovateľovi distribučnej
siete neposkytol korektné technické a prevádzkové informácie o svojom odbernom zariadení, okresný
súd podrobne preskúmal na základe predložených dokladov a vyhodnotil i skutočnosť, že žalobca v
Zmluve o dodávke elektriny zo dňa 17.10.2012 uviedol chybný údaj o rezervovanom výkone, ale túto
skutočnosť uznal za irelevantnú pre posúdenie v merite veci. Naopak, okresný súd vyhodnotil porušenie
zmluvného záväzku na strane žalovaného, keď žalovaný nefakturoval elektrinu dodanú žalobcovi v
zmysle Zmluvy o dodávke elektriny zo dňa 17.10.2012, ale svojvoľne fakturoval rezervovanú kapacitu
3 x 400A, lebo mechanicky vychádzal z údajov uvedených vo faktúrach prevádzkovateľa distribučnej
siete a vôbec nezohľadňoval údaje v zmluve uzavretej so žalobcom. Z vecného hľadiska je nesporne
preukázané, že žalovaný fakturoval cenu za iný rezervovaný výkon, než aká v skutočnosti na odbernom
mieste dodávateľovi prislúcha za skutočne inštalovanú rezervovanú kapacitu (veľkosť ističa). Žalovaný
teda na úkor žalobcu získal bezdôvodné obohatenie. Povinnosť žalovaného vydať získané bezdôvodné
obohatenie vyplýva priamo zo zákona. Táto povinnosť je koncipovaná na objektívnom princípe a vzniká
už na základe získania bezdôvodného prospechu na úkor iného. V tomto smere napadnutý   rozsudok



vychádza zo správneho vecného aj právneho posúdenia veci. Údajné pochybenia na strane žalobcu,
na ktoré žalovaný v dôvodoch odvolania poukazuje, sú pre posúdenie veci irelevantné, a nie je preto
dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom
rozsahu potvrdil rozsudok okresného súdu a odvolanie žalovaného zamietol. Súčasne si uplatnil právo
na náhradu trov konania.

10. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP") prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov
podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 5.327,04 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/227/2016-287 zo dňa 17.01.2017 s tým, že podľa ust.             § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu
dňa 14.02.2017, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským
súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

13. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania
žalovaného elektronicky dňa 19. apríla 2016 a jeho doplnením originálom v zákonnej lehote (č.l. 254-263,
obálka na č.l. 264 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016
podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to podľa ust. § 470 ods.
1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

16. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu
preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 15.04.2016, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nárokov žalobcu, jeho relevantných
tvrdení a dôkazov produkovaných v prvostupňovom konaní vo väzbe na dôvody a rozsah obrany
žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa podľa ust. § 383 CSP, keďže z obsahu predvolaní, ako i Zápisnice o pojednávaní zo dňa
11.2.2016 (č.l. 192 spisu) vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom
podľa ust. §120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom k momentu jej vykonania a rozhodovania súdu prvej
inštancie.

17. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním,
podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu,
ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

18. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



19. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

20. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že základom jeho rozhodnutia
vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP,
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku viažucim sa k tejto časti, a
preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
5.327,04 Eur s príslušenstvom ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti okresným súdom
vyslovených záverov zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť, správne v rámci zistenej procesnej situácie zvolil a vykonal v rozsahu návrhov
strán sporu dôkazné prostriedky, tieto správne zhodnotil, a to vo väzbe na povinnosť tvrdenia žalobcu
v súvislosti s podanou žalobou, predmetom ktorej bolo uplatnenie peňažnej pohľadávky vo väzbe na
obranu žalovaného, ktorý v konaní pred okresným súdom uvádzal tvrdenia viažuce sa k nedôvodnosti
tejto pohľadávky. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k potvrdzujúcemu
výroku je aplikácia ustanovenia        § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v
odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery,
ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia
a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ustanovenia § 387 ods. 2 CSP postačuje
len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku a dopĺňacieho rozsudku okresného súdu, vyplýva
aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu),
ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade
sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie".

21. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd bol však povinný vysporiadať sa s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v jeho odvolaní tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP,
čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu  SR.

22. Krajský súd zvýrazňuje, že podľa odvolacích dôvodov žalovaného posudzoval, či rozhodnutie
okresného súdu a jeho závery boli správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu
posúdeniu veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.

23. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie
nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ustanovenia §
383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následkom hodnotený. Jeho význam spočíva v
získavaní dôležitých poznatkov,  na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z
ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného
sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnym názorom účastníka konania, procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS



329/04). K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený
v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa
ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti
ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo  že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov".

24. Zvýrazňuje krajský súd, že pri spôsobe hodnotenia vykonávaných dôkazov je v prvom rade potrebné
klásť dôraz na obsah priamych dôkazov, ktoré majú výpovednú hodnotu a tieto v rámci obrany
žalovaného neboli pred súdom prvej inštancie vyvrátené. Žalobca v rámci svojho uplatneného nároku
splnil povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, pričom v rámci povinnosti tvrdenia bol povinný úplne a
pravdivo opísať všetky potrebné skutočnosti, k čomu zo strany žalobcu došlo. Práve priamy dôkaz, a
to predložená Zmluva NN č. 10451/2012 o združených službách dodávky elektriny zo dňa 17. októbra
2012, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v znení jej dodatkov, vo väzbe na obsah žalovaným
vystavených faktúr a žalobcom uhradených preukázala, že žalovaný fakturoval za distribúciu elektriny
výkon 1200A (3 x 400A), hoci podľa čl. 7. zmluvy o dodávke elektriny bola veľkosť ističa 3 x 100A. Pokiaľ
sa žalovaný bránil tým, že pri fakturácii položky: cena za distribúciu elektriny za výkon 1200A (3x 400A)
za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 a od 01.01.2014 do 31.12.2014, vychádzal z údajov uvedených
v jednotlivých faktúrach pre odberné miesto vystavených prevádzkovateľom distribučnej sústavy a tieto
len refakturoval žalobcovi, tak v tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť založený zmluvný vzťah a z neho
vyplývajúce práva a povinnosti, t.j. že účastníkmi Zmluvy NN č. 10451/2012 o združených službách
dodávky elektriny zo dňa 17. októbra 2012, v znení jej dodatkov (ďalej len ,,zmluva"), boli výlučne
žalobca a žalovaný (č.l. 72, 73 spisu), pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné
obchodné podmienky spoločnosti V-Elektra Slovakia, a.s. pre odberné miesta pripojené na sieť NN
(ďalej len ,,VOP") , ktoré podľa Článku 1. bod 1. upravovali obchodné a technické podmienky dodávky
a distribúcie elektriny, do odberných miest odberateľa pripojených na NN, spoločnosťou V - elektra
Slovakia, s.r.o.. Z čl. 1. bod 1. zmluvy vyplýval predmet zmluvy, a to ,,dodávka zjednaného množstva
elektriny zo strany spoločnosti V-Elektra Slovakia, a.s., odberateľovi do odberných miest", pričom podľa
čl. 1. bod 2. zmluvy predmetom zmluvy bolo aj zaistenie prístupu k prenosovej a distribučnej sústave a
zaistenie systémových a distribučných služieb, v odbernom mieste do výšky zjednaného rezervovaného
výkonu. V čl. 2. bod 1., 2. zmluvy bola dohodnutá cena za dodávku elektriny, pričom v čl. 7. zmluvy
bola uvedená ,,Predpokladaná ročná spotreba - 80 MWh, Pridelená distribučná sadzba - C2-X3, veľkosť
ističa/A - 3 x 100. Zo žalobcom predložených vystavených faktúr bolo nepochybne preukázané a
žalovaným nebolo spochybnené, a to ani v podanom odvolaní, že žalovaný pri fakturácii v období od
1.1.2013 -31.12.2013 a od 1.1.2014 - 31.12.2014 vychádzal z inej tarify ceny výkonu, a to za výkon
1200A (3 x 400A). Pokiaľ žalovaný namietal, že k nesprávnej fakturácii došlo v dôsledku porušenia
povinnosti žalobcu podľa čl. 4. bod 10. VOP, súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu, že
napriek tomu, že žalobca uviedol do zmluvy chybný údaj o ističoch, a to 3 x 100 A, pričom správne
malo byť uvedené 3 x 120 A, bol to žalovaný ako druhá zmluvná strana, ktorá bola viazaná údajmi a
dohodnutými podmienkami v zmluve, ako i všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalovaný v rámci
konania pred súdom prvej inštancie relevantným spôsobom nezdôvodnil, z akého dôvodu fakturoval
rezervovanej kapacity za výkonu 1200A (3 x 400 A), keďže takýto údaj z obsahu zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným žiadnym spôsobom nevyplýval. Tvrdenie žalovaného, že takáto cena
rezervovanej kapacity bola žalovanému účtovaná príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy, t.j.
Západoslovenskou energiou a.s., a preto pri fakturácii ceny vychádzal z údajov uvedených v jednotlivých
faktúrach pre dotknuté odberné miesto vystavených práve prevádzkovateľom distribučnej sústavy, samo
o sebe nebolo relevantné, keďže právny vzťah bol uzavretý medzi žalobcom a žalovaným, v rámci
ktorého vyplynuli technické a prevádzkové informácie o odbernom zariadení, pričom sám žalovaný pri
fakturácii dodávok nepostupoval v zmysle čl. 4. bod 3. VOP v spojení s bodom 7 zmluvy. Krajský súd
je toho názoru, že priame dôkazy o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, na ktoré
poukázal okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, neboli žalovaným vyvrátené a ani spochybnené
dôkazmi, ktoré predkladal a ktoré boli vykonané pred okresným súdom. Okresný súd, pokiaľ vychádzal



z týchto priamych dôkazov a na základe zisteného skutkového stavu uzavrel neoprávnenú fakturáciu
zo strany žalovaného, a tým vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane v žalobcom požadovanej
sume 5.327,08 Eur, jeho postup a záver bol vecne správny.

25. Odvolací súd považuje za potrebné dodať k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov pred
okresným súdom, že hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Okresný súd v čase svojho konania
a rozhodovania ním vykonané dôkazy vyhodnotil, ich zhodnotenie aj zdôvodnil, a pokiaľ uvedené nebolo
vykonané v zmysle názoru žalovaného, prípadne jeho námietok, tak toto neviedlo k nesprávnemu
skutkovému zisteniu, a tým ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

26. Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd vo
všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Ani jedna z uvedených situácii v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

27. Podľa záveru krajského súdu okresný súd spoľahlivo zistil skutkový stav veci, ktorý aj vecne
správne posúdil a právne vyhodnotil na základe jednotlivých zákonných ustanovení, ktoré v odôvodnení
svojho rozsudku citoval, a tieto aj správnym spôsobom interpretoval. Ani jeden z odvolacích dôvodov
žalovaného nebol relevantný, tak nezakladal dôvod ani na zmenu napadnutého rozsudku okresného
súdu v dotknutých výrokoch, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie,
preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.327,04 Eur spolu s príslušenstvom a vo výroku o trovách
prvoinštančného konania, ktorý odvolaním osobitne nebol napadnutý, ako výroku závislého od výroku
vo veci samej, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, pričom v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa  ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.