Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/814/2013 z 26. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. mája 2014, sp. zn. 13Co/814/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6812206474.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/814/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6812206474.1 | 2014-05-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab60abc2-0d2f-408a-8ded-c6b317fde030 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6812206474.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/814/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206474
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6812206474.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3C/253/2012-50 zo dňa 13. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy
125 € titulom majetkovej škody a sumy 346,67 € titulom nemajetkovej ujmy, čo odôvodnil tým, že
v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6741294 s dlžníčkou
Rozáliou Ruszóovou, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci spisovú značku Ex 510/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom okresnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Navrhovateľ pri
tom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu okresného súdu si teda navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že Okresný súd Revúca nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci si
navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v
sume 346,67 € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej



lehote. Okresný súd uviedol, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností súdu pri
uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.
Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/
nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

Okresný súd ďalej konštatoval, že z exekučného spisu zistil, že dňa 14. 01. 2011 sa začalo pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné konania na návrh oprávneného - navrhovateľa
proti povinnej Rozálii Ruszóovej pre vymoženie sumy 348 € s prísl.. Dňa 04.02.2011 bola okresnému
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 11331/10. Spolu s exekučným titulom oprávnený
predložil okresnému súdu Zmluvu o úvere č. 6741294 zo dňa 22. 06. 2009 a Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Okresný súd uviedol, že exekučný
súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom
na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia
exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi a predpismi EÚ, preskúmal
predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko dospel k záveru,
že rozhodcovský súd nemal v danom prípade právomoc prejednať spor, čo zároveň znamená že
neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. V uvedenej veci
bol preto podľa okresného súdu plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či
bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie
vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom
na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného
konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, vzhľadom
na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie nie je podľa okresného súdu
takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť záver o porušení práva navrhovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom k tomu, že okresný súd nemal preukázaný nesprávny
úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol,
pričom konštatoval, že vo vzťahu k tvrdeným prieťahom v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval ani Ústavný súd SR, či Európsky
súd pre ľudské práva. Okresný súd ďalej konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z., v znení účinnom od 01. 01. 2003 „pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“, by len takéto podklady boli relevantné
pre priznanie navrhovateľom uplatnených nárokov. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresný súd uviedol, že rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nie je ani rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym
príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takého rozhodnutia. Len pre úplnosť okresný súd
uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v žalobe žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§
152 ods. 2 OSP), tak považuje za potrebné uviesť, že súd môže vydať medzitýmny rozsudok a to aj
bez návrhu účastníka konania ak uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 OSP; ak takémuto



návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom rozhodnutie
a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 28. 08. 2013 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný súd preto nemohol podľa navrhovateľa postupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa
navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa



zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď sám zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu je vnútorne rozporné a to z toho dôvodu, že okresný súd napriek tomu, že zistil porušenie
práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy
navrhovateľovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte
udržateľné. Uviedol, že okresný súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť. Práva navrhovateľa boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty
a tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného dokazovania, preto sú irelevantné úvahy súdu
o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, navyše, keď podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu sp. zn. 3C/253/2012 zo dňa 13. 08. 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú v celom rozsahu s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ
navrhovateľ okresnému súdu vytýka, že jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení konania a aj o
samotnom predmete konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania
odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o
prerušení konania, odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného
súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd týmto rozsudkom nerozhodoval zároveň aj o návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania a teda táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Pokiaľ ide
o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred
súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek
tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil, že toto
tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní nezodpovedá skutočnosti, pretože v spise sa jednak žiadne
podanie navrhovateľa, obsahom ktorého by bola žiadosť o navrhovateľa resp. jeho právneho zástupcu
o odročenie pojednávania nenachádza a navyše, podľa obsahu spisu okresný súd nenariadil vo veci
pojednávanie, ale odvolaním napadnutý rozsudok verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania o čom
svedčí Zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 13. 08. 2013 (č. l. 48 spisu); termín verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil okresný súd postupom podľa ust. § 156 ods. 3 OSP. Navrhovateľ v odvolaní
ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 15NcC/278/2012 zo
dňa 09. 10. 2012 v spojení s uznesením č. k. 15NcC/278/2012 zo dňa 30. 10. 2012 rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Revúca
pod sp. zn. 3C/253/2012 vylúčil JUDr. Petra Kvietka, zákonného sudcu v exekučnom konaní, od ktorého
navrhovateľ odvodil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňovanej v tomto konaní. Okresný
súd Revúca uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 3C/253/2012 pridelená náhodným
výberom spomedzi nevylúčených sudcov Okresného súdu Revúca, sudcovi JUDr. Petrovi Csankovi,
čo znamená, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci
konal a rozhodoval nezákonný sudca je neopodstatnená.



Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto
existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon
vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku škody. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k
uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo
zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi
okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody
v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa nekorešpondujú s obsahom
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal
vznik škody a nemajetkovej ujmy ani to na základe čoho si uplatňuje škodu a nemajetkovú ujmu práve vo
výške uvedenej v petite žaloby. Okresný súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe
zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení nároku vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s
danou vecou súvisí. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť
navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný
charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej
veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ
navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako
v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový
dej a teda aj iný skutkový základ, odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku (strana 4 rozsudku okresného súdu) popísal skutočnosti, ktoré zistil
z pripojeného spisu 5Er/92/2011, čo však neznamená, že túto časť odôvodnenia jeho rozhodnutia
možno považovať za nosnú časť argumentácie vedúcej k zamietnutiu návrhu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške a vyvodiť z toho záver, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil
rovnako ako v iných rozhodnutiach, týkajúcich sa tých istých účastníkov konania, len s iným skutkovým
základom, keď je z obsahu odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby.
Rovnako ako uvedená odvolacia námietka navrhovateľa neobstojí ani argumentácia navrhovateľa tiež
obsiahnutá v odvolaní, že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil
dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by
boli pretransformované do trov exekúcie, pretože a) okresný súd neprijal záver, že náklady na správu
pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5Er/92/2010 bola zamietnutá a teda nemohlo dôjsť
k vykonávaniu exekúcie, čo znamená, že náklady na správu pohľadávky nemohli prejsť na súdneho
exekútora a logicky nemohli byť ani pretransformované do trov exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.