Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/39/2018 z 27. 3. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. marca 2019, sp. zn. 14CoKR/39/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5117219990.2
Krajský súd Žilina | 14CoKR/39/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5117219990.2 | 2019-03-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 255 ods. 1 CSP, § 379 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d82fadc9-90ac-4776-a349-40267d574f89
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117219990.2

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/39/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117219990
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117219990.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej
veci žalobcu: Milion Cafe s.r.o., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 636 924,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Hláčikom, advokátom, so sídlom Železničná 173,
976 62 Brusno, IČO: 40 892 484, proti žalovanému: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960
01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77,
010 03 Žilina, IČO: 36 634 832, právne zastúpenému LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960
01 Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/9/2017-101 zo dňa 5. apríla 2018 v spojení s uznesením (opravným)
Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/9/2017-156 zo dňa 5. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/9/2017-101 zo dňa 5. apríla 2018 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/9/2017-156 zo dňa 5. októbra 2018   p o t v r d z u j e .

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobca
je veriteľom „pohľadávky z titulu splnenia záväzku za úpadcu voči jeho veriteľovi Stredoslovenská
vodárenská a prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 644 030, za ktorý ručil na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 19.05.2016, zapísané v
zozname pohľadávok pod poradovým číslom 29 v celkovej výške 107,28 Eur, pod poradovým číslom 30
v celkovej výške 2.188,80 Eur, pod poradovým číslom 31 v celkovej výške 1.919,23 Eur, pod poradovým
číslom 32 v celkovej výške 2.092,- Eur, pod poradovým číslom 33 v celkovej výške 1.671,25 Eur a
pod poradovým číslom 34 v celkovej výške 70,- Eur, všetky vedené v konkurznom konaní vedenom na
majetok úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., Pri Kysuci 90/77, 010 03 Žilina, IČO: 36 634 832, vedená
Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 1K/3/2017, všetky s poradím uspokojenia ako Iná pohľadávka.“
Žalobcovi  priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu v rozsahu 100% s tým, že
o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

2. Na prejednanie veci okresný súd nariadil na deň 05.04.2018 pojednávanie, na ktoré predvolal
všetkých riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca žalobcu. okresný súd vykonal
dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu, ako aj oboznámením sa s obsahom súdneho
spisu.



3. Z verejne dostupného obchodného vestníka mal okresný súd preukázané, že uznesením Okresného
súdu Žilina z 23.03.2017 sp. zn. 1K/13/2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, pričom
uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 62/2017 dňa 29.03.2017. Okresný súd posúdil,
že posledný deň základnej prihlasovacej lehoty bol 15.05.2017 a posledný deň lehoty na popieranie
pohľadávok prihlásených v základnej prihlasovacej lehote bol 14.06.2017, pričom k popretiu došlo dna
14.06.2017, teda v lehote, čo vyplývalo aj zo zoznamu pohľadávok. Oznámenie o popretí pohľadávky
podľa doručenky (čl. 58 spisu) bolo doručené dňa 20.06.2017, a keďže žaloba bola podaná dňa
03.07.2017, žaloba bola podaná v lehote v zmysle § 32 ods. 9 ZKR. Okresný súd mal preukázané, že
EUROPA FACILITY MANAGEMENT a.s. ako nájomca uzavrel so žalobcom dňa 31.05.2015 Zmluvu o
podnájme nebytových priestorov, ktoré boli vo vlastníctve úpadcu (č.l. 13 spisu). Podľa uvedenia žalobcu,
bola prerušená dodávka vody z dôvodu neuhradenia faktúr úpadcom voči SVPS, a.s.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca vydal dňa 19.05.2016 Ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazal za
úpadcu zaplatiť celkovo sumu 8.048,56 Eur z dôvodu neuhradenia faktúr voči veriteľovi SVPS, a.s. na
základe Zmluvy o dodávke vody a o odvádzaní odpadových vôd (7.978,56 Eur titulom neuhradenia faktúr
+ 70,- Eur ako poplatok za znovu pripojenie odberného miesta) (č.l. 12 spisu). Ručiteľské vyhlásenie
žalobca oznámil úpadcovi listom z 20.05.2016 doručeným dňa 25.05.2016, čo medzi stranami nebolo
sporné a vyplýva to aj z predloženej doručenky (č.l. 6 obsahu spisu). Taktiež bolo nepochybné, že
veriteľ úpadcovi vystavil faktúry: č. 251091050 na sumu 1.807,28 Eur, zostatok k úhrade 107,28 Eur,
č. 251180750 vo výške 2.188,80 Eur, zostatok k úhrade 2.188,80 Eur, č. 251254218 vo výške 1.919,23
Eur, zostatok k úhrade 1.919,23 Eur, č. 2161013961 vo výške 2.092,- Eur, zostatok k úhrade 2.092,- Eur,
č. 2161089249 vo výške 1.671,25 Eur, zostatok k úhrade 1.671,25 Eur. Poplatok za znovu pripojenie
odberného miesta vo výške 70,- Eur vyplýva z Cenníka výkonov a služieb na rok 2016 (č.l. 24 spisu).

5. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu aj v § 308 Obchodného zákonníka zák. č.
513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 309 Obchodného zákonníka, § 57 ods. 1, 2, 3 a
4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej aj len
„ZKR“), § 32 ods. 5, 6 ZKR okresný  súd žalobe vyhovel. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný
súd uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal ručiteľské vyhlásenie, tak bolo potrebné poukázať na § 303
Obchodného zákonníka, podľa ktorého ide o jednostranné vyhlásenie ručiteľa - žalobcu voči veriteľovi,
pričom v zmysle zákonného ustanovenia nevyžaduje sa súhlas dlžníka, t.j. úpadcu. Žalovaný v rámci
svojej obrany v súvislosti s tvrdenou neplatnosťou ručiteľského vyhlásenia, keďže dlžník k tomu nedal
súhlas, „poukazoval na rozhodnutia tunajšieho súdu iného konania, pričom v zmysle daných rozhodnutí
taktiež vyplýva, že súhlas dlžníka sa nevyžaduje, ale že by bolo vhodné, aby išlo aspoň o vzťah ručiteľa a
veriteľa. V zmysle ustálenej súdnej praxe postačuje akceptácia veriteľa s ručiteľským vyhlásením formou
prijatia plnenia a pod. V danom prípade bola vykonaná úhrada žalobcom voči veriteľovi, ktorý platbu
prijal a nenamietal ju, čo vyplýva aj z predložených dokladov o vykonaní platby (výdavkový doklad,
vklad hotovosti,...), teda možno konštatovať akceptáciu ručiteľského vyhlásenia zo strany veriteľa (č.l.
7 a nasl.). Z uvedeného vyplýva a súd skonštatoval, že námietka žalovaného o neplatnosti ručiteľského
vyhlásenia neobstojí, súd posúdil, že došlo k platnému ručiteľskému vyhláseniu.“ Dlžník, ktorým je
úpadca, žiadne námietky voči žalobcovi preukázateľne neuplatnil, a preto podľa žalobcu, úpadca sa
nemôže ani domáhať ďalej v konaní, dokonca žalovaný neoznámil žiadne námietky ani bez zbytočného
odkladu, hoci v máji 2016 žalobca mu doručil oznámenie o tom, že za neho plnil. Následne cca 1 rok
od toho oznámenia bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a ani do vyhlásenia konkurzu nebolo
žalobcovi doručené žiadne oznámenie, resp. námietka voči faktúram, či úhrade faktúr žalobcom. Žalobca
sa „o nejakej námietke“ dozvedel až z oznámenia správcu o popretí pohľadávky zo dňa 16.06.2017.

6. Žalobca, podľa okresného súdu, správne poukázal na konštatovanie Ústavného súdu SR v Náleze
sp.zn.  II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, podľa ktorého správca je pri popretí povinný jednoznačne
vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo
len na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým
úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa
svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým
aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie
uplatnenej pohľadávky súdu, pretože toto je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate
len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze.
Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku proti



dlžníkovi, a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi
v celej jeho šírke a hĺbke. Teda pokiaľ sa žalovaný snažil rozšíriť dôvod popretia (neplatnosť ručiteľského
vyhlásenia), toto nie je totožné s popieracím dôvodom, a preto súd to skúmať v tomto konaní nemá a
nemôže.

7. Jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze, je ustanovený
správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať
s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju
v spornom rozsahu poprieť. Zároveň správca je povinný dôvod popretia pohľadávky odôvodniť.
Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie
opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom
uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z toho dôvodu je možné považovať
za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie
všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú
existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku
z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave.
Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo
správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v
následne spornom rozsahu za zistenú. „(uznesenie NS SR z 30.01.2017, sp.zn. 3Obdo/70/2016)“.

8. Okresný súd mal zistené, že správca úpadcu poprel z dôvodu rozporovania pohľadávky tak, „že
veriteľ uhradil za úpadcu pohľadávku voči úpadcovmu veriteľovi, ktorú však úpadca rozporoval u
SVPS z dôvodu nekorektnosti fakturovaných údajov. Uvedené tvrdil pred správcom úpadca, ktorý
namietal oprávnenosť pohľadávok a že ich neeviduje vo svojom účtovníctve (č.l. 48). Pokiaľ žalovaný
rozširoval po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dôvody popretia (namietanie platnosti ručiteľského
vyhlásenia,...), nie je to možné, nakoľko uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie
prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje. Bolo
povinnosťou správcu preskúmať účtovnú evidenciu, vykonať vlastné šetrenie a nie iba bez ďalšieho
akceptovať námietky úpadcu. Žalobca správne poukázal na to, že správca akoby len mechanicky
okopíroval námietku úpadcu bez ďalšieho skúmania, preverenia. Ak žalovaný aj preveril námietky,
ničím ich nepreukázal, v konaní nebolo preukázané, že námietky sú opodstatnené a že námietky boli
dané aj veriteľovi, či žalobcovi ako ručiteľovi, a to ani voči faktúram, ani voči ich úhrade, ani voči
ručiteľskému vyhláseniu.“ K tomu je potrebné uviesť, že dôvody popretia sa vyžadujú uvádzať do
zoznamu pohľadávok. Ak v Oznámení o popretí nie sú riadne uvedené, nemá to vplyv na účinky popretia
v rozsahu uvedenom v zozname. Takže ak žalobca namietal popretie v Oznámení v časti poradia,
keďže neobsahovalo určenie poradia, ktoré správca uznáva, tak okresný súd uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že došlo k popretiu celej pohľadávky, tak samotné označenie uznaného poradia uspokojenia
pohľadávky je nadbytočné. Uvedenie uznaného poradia uspokojenia pohľadávky je potrebné iba za
situácie, keď dochádza iba k popretiu poradia pohľadávky, bez popretia výšky, právneho dôvodu. Keď
správca poprie celú prihlásenú pohľadávku, tak je logické, že nemôže uznať žiadne poradie uspokojenia
takejto pohľadávky.

9. Poukázal okresný súd na to, že tvrdená a ničím preukázaná skutočnosť, že úpadca neeviduje nejakú
pohľadávku, či záväzok v jeho účtovníctve, je irelevantná pre dané konanie a nemožno z toho vyvodiť
objektívny záver o pravdivosti jeho námietky. Bolo preukázané, že žalobca požadoval od žalovaného
listinu preukazujúcu, že úpadca rozporoval u veriteľa dané faktúry (č.l. 57 spisu). Z ničoho však, podľa
okresného súdu, nevyplynulo, že taká listina bola žalobcovi zaslaná. Dokonca žalovaným nebolo ani
pred okresným súdom preukázané, že úpadca reklamoval, či rozporoval dané faktúry u veriteľa. Podľa
Reklamačného poriadku SVPS, a.s. je stanovený postup na reklamáciu, pričom je stanovená aj lehota na
podanie reklamácie. „Podľa čl. 2.2.2. vady množstva dodanej vody možno reklamovať najneskôr v lehote
splatnosti faktúry. Súd nemal preukázanú žiadnu reklamáciu, ani žiadnu námietku zo strany úpadcu
voči StVPS. Žalovaný pokiaľ tvrdil namietanie korektnosti pohľadávky SVPS, a.s., resp. nekorektnosť
pohľadávok, tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal.“

10. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalovaný poprel predmetné pohľadávky
z dôvodu rozporovania pohľadávky s tým, že úpadca rozporoval u SVPS, a.s. vystavené faktúry ako
nekorektné. Žalovaný však tento dôvod ničím nepreukázal, z ničoho nevyplýva, že úpadca skutočne
reklamoval, či rozporoval vystavené faktúry. Dané namietanie bolo iba tvrdené žalovaným v tomto konaní



a preukazoval to písomnými námietkami úpadcom voči správcovi. Nebolo však preukázané a z ničoho
nevyplývalo, že úpadca postupoval pri reklamácii v zmysle reklamačného poriadku, dokonca ani to,
že vôbec nejakým spôsobom faktúry namietal u veriteľa. Nepochybné bolo, že faktúry neuhradil, hoci
tak bol povinný v zmysle uzavretej Zmluvy s veriteľom. Okresný súd konštatoval, že pre toto konanie
je irelevantné, či úpadca evidoval v účtovníctve predmetné faktúry, hoci z vykonaného dokazovania
vyplýva, že mal o nich vedomosť, napriek tomu ich nezaúčtoval. Bolo nesporné medzi stranami, že
faktúry boli skutočne vystavené a zaslané úpadcovi a následne boli uhradené žalobcom ako ručiteľom
na základe ručiteľského vyhlásenia, keďže v predmetných priestoroch prevádzkoval zariadenie a aby
eliminoval čo najviac vznik škody, tak faktúry zaplatil. Ručiteľské vyhlásenie riadne oznámil úpadcovi,
žiadne námietky zo strany úpadcu neboli preukázané, a to ani voči faktúram, ani voči ručiteľskému
vyhláseniu, ani voči zaplateniu faktúr. Úpadca faktúry namietal až po vyhlásení konkurzu a ručiteľské
vyhlásenie bolo namietané až v tomto súdnom konaní. Okresný súd však zdôraznil, že súd preskúmava
iba dôvody uvedené v zákonom stanovenej lehote v zozname, na ďalšie rozšírené dôvody neprihliada
z dôvodu ich prekludovania, napriek tomu mal za potreby sa vyjadriť aj k ručiteľskému vyhláseniu.
Teda bolo nesporné, že žalobca zaplatil predmetné faktúry veriteľovi úpadcu, veriteľ platby prijal, čo
možno považovať v zmysle ustálenej súdnej praxe za akceptáciu z jeho strany ručiteľského vyhlásenia
žalobcu.  Z dôvodov uvedených správcom v zozname pohľadávok v žiadnom prípade nevyplýva
námietka ručiteľského vyhlásenia, ale iba nekorektnosť faktúr, či námietky úpadcu voči faktúram. Tieto
námietky však nikdy neboli preukázané zo strany úpadcu voči veriteľovi. Zdôraznil okresný súd, že z
dôvodu popretia správcom nevyplýva žiadna konkretizácia rozporovania. Strohé uvedenie - rozpornosť,
nekorektnosť, nie je podľa okresného súdu ani dostatočné a jednoznačné uvedenie dôvodu popretia v
zmysle § 32 ods. 5 ZKR, teda je značne neurčité a zároveň nepreukázané. Nepostačuje iba uvedenie
úpadcu, že neeviduje také faktúry v účtovníctve, hoci nepoprel ich existenciu a doručenie a nepreukázal
žiadny dôvod ich nezaplatenia, resp. prípadnú reklamáciu. Taktiež nepostačuje iba strohé oznámenie
úpadcu, že takú pohľadávku veriteľa rozporuje. Je povinnosťou správcu, aby riadne preskúmal všetky
skutočnosti. Zároveň stojí podľa okresného súdu za povšimnutie, že úpadca namietal faktúry až po
vyhlásení konkurzu, t.j. 03/2017, aj to iba voči správcovi, hoci žalobca oznámil úpadcovi úhrady daných
faktúr jeho osobou už v 05/2016, teda úpadca namietal faktúry - ich korektnosť až cca 1 rok po jeho
vedomosti o úhrade, resp. viac ako 1 rok od ich vystavenia. Žalobca riadne preukázal vznik svojich
pohľadávok. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zaplatil faktúry vystavené pre úpadcu, pričom
dôvod nezaplatenia z jeho strany tvrdil úpadca až v konkurznom konaní, t.j. cca 1 rok od vystavenia
faktúr, pričom uviedol dôvod - nekorektnosť. Žalovaný (ako ani úpadca) nepreukázal namietanie faktúr
pred konkurzným konaním voči veriteľovi, a to ani ich vystavenie, či úhradu zo strany žalobcu. Žalovaný
iba tvrdil námietky, ale preukázal len námietky úpadcu u správcu. Teda nebolo preukázané žiadne
rozporovanie faktúr, či namietanie, resp. reklamácia faktúr úpadcom, a to ani v zmysle reklamačného
poriadku. Tvrdenie o namietaní faktúr úpadcom bez ďalšieho objektívneho preukázania a posúdenia a
šetrenia správcom, preto podľa okresného súdu neobstálo.

11. Pokiaľ strany konania navrhovali vo svojich písomných podaniach dôkazy, tak okresný súd ich
nevykonal z dôvodu, že právny zástupca žalobcu pred súdom následne uviedol, že netrvá na vykonaní
žiadneho ďalšieho dôkazu, nakoľko má za to, že všetko bolo preukázané v rámci už vykonaného
dokazovania a teda netrval na výsluchu svedka, pričom žalobca v zastúpení konateľa potvrdil úhrady
predmetných faktúr, pričom úhrady žalobcom vykonané nikto ani nerozporoval. Žalovaný žiadne
dokazovanie nenavrhoval okrem tých dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a ktoré boli súdom vykonané.

12. Keďže okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že dôvody popretia nie sú
opodstatnené, určil, že žalobca je veriteľom daných pohľadávok tak, ako vyplýva z výrokovej
časti rozhodnutia, keďže na rozširované dôvody nebolo možné prihliadať a žalovaný nepreukázal
opodstatnenosť dôvodu popretia uvedeného v zozname, pričom uvedený dôvod správcom je bez bližšej
špecifikácie, teda je značne neurčitý zároveň. Okresný súd tak posúdil postup správcu za nesprávny,
a preto žalobe vyhovel. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 CSP a § 262 CSP a
priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bol úspešný v celom
rozsahu, keďže okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom o výške trov bude rozhodnuté v
zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci



(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný citoval § 32 ods. 1 ZKR. Vo vzťahu k tvrdeniu okresného
súdu, že popretie pohľadávok bolo nedôvodné poukázal na to, že predchádzajúci správca pohľadávky
poprel z dôvodu ich rozporovania u veriteľa StVPS, a.s., nakoľko úpadca mal za to, že StVPS, a.s.
vystavila faktúry v nesprávnej výške, keď z tohto dôvodu úpadca tieto v danom čase neuhradil. Uvedená
skutočnosť bola spolu s námietkami úpadcu ako aj absenciou pohľadávok v účtovníctve dôvodom, na
základe ktorých predchádzajúci správca vyhodnotil prihlásené pohľadávky ako sporné. „Je potrebné
uviesť, že po prípadnom nesprávnom zistení pohľadávok nie je možné vo vzťahu k týmto dodatočne
vysloviť ich spornosť, avšak pri ich popretí zostane naďalej zachovaná možnosť, aby boli dodatočne
uznané správcom (za splnenia podmienky, že odpadne dôvod ich spornosti) eventuálne, aby ich
existencia bola aj prostredníctvom iných dôkazných prostriedkov preukázaná v incidenčnom konaní,
kde súd má viac možností a prostriedkov kvalifikovane a účinnejším spôsobom verifikovať sporné
skutočnosti. Predchádzajúci správca bol preto, konajúc s odbornou starostlivosťou, priamo v zmysle §
32 ods. 1 ZKR povinný poprieť prihlásené Pohľadávky, ktoré máme naďalej za sporné.“

14. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu, ktorý sa
týka rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa 27.04.2012, sp. zn. 11Cb/161/2011, na ktorý žalovaný
poukázal vo svojich vyjadreniach. Okresný súd uviedol, že na kreovanie ručiteľského vyhlásenia
„postačuje akceptácia veriteľa s ručiteľským vyhlásením formou prijatia plnenia a pod." Žalovaný je toho
názoru, že ručiteľské vyhlásenie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka nemôže byť kreované len
na základe jednostranného právneho úkonu, proti vôli dlžníka (Úpadcu), nakoľko tým by bol založený
právny stav, kedy jedna zmluvná strana vnucuje svoju vôľu druhej zmluvnej strane, čo je v rozpore
so zásadami súkromného práva. Medzi žalobcom a úpadcom na základe samotného Ručiteľského
vyhlásenia nemohol vzniknúť regresný nárok, nakoľko zo strany veriteľa (StVPS, a.s.) nedošlo k
prejaveniu súhlasu s uvedeným Ručiteľským vyhlásením. Podľa žalovaného, tak žalobca nie je veriteľom
vyššie uvedených pohľadávok, keď plnenie StVPS, a.s. od žalobcu, je možné považovať za bezdôvodné
obohatenie, ktoré má žalobca právo požadovať od StVPS, a.s. späť, čím sa v konečnom dôsledku
obnoví pôvodný záväzkový vzťah medzi úpadcom a StVPS, a.s., kde StVPS, a.s. bude veriteľom a
úpadca dlžníkom pohľadávok, ktoré si StVPS, a.s. bude v zmysle ustanovení ZKR môcť uplatniť v rámci
konkurzu.

15. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, a to tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

16. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z obsahu odvolania nie
je zrejmé, v čom majú spočívať nesprávne skutkové zistenia okresného súdu a ktoré skutkové zistenie
nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Počas priebehu prvostupňového konania, žalovaný nepredložil
a ani neoznačil žiadny relevantný dôkaz na podporu svojich tvrdení o správnosti a dôvodnosti popretia
nezabezpečených pohľadávok žalobcu. Žalovaným uvedený odvolací dôvod o nesprávnych skutkových
zisteniach je podľa  žalobcu irelevantný, keďže vychádzajúc z obsahu odvolania nemožno identifikovať
žiadne nesprávne skutkové zistenie. Spornosť pohľadávok namietol až žalovaný ako správca úpadcu
Zvolenská investičná s.r.o. „v konkurze", a to prostredníctvom Oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa
16.06.2017, pričom odo dňa kedy bol úpadca informovaný (prostredníctvom listu zo dňa 20.05.2016,
ktorý mu bol doručený dňa 25.05.2016) o skutočnosti, že žalobca uspokojil jeho záväzok voči StVPS, a.s.
uplynul viac ako jeden rok. Platnosť ručiteľského vyhlásenia nebola predmetom tohto konania a zároveň
z vykonaného dokazovania nebola ani čiastočne preukázaná pravdivosť tvrdení žalovaného ohľadne
prípadnej spornosti pohľadávok žalobcu. Vo vzťahu k opakovane namietanej platnosti ručiteľského
vyhlásenia žalobcu, žalovaný poukazoval na svoju predošlú argumentáciu, platnú právnu úpravu ako aj
rozhodovaciu súdnu prax. Okresný súd Žilina sa vo svojom rozhodnutí neodchýlil od ustálenej súdnej
praxe, pričom svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a mal za to, že zo strany žalobcu došlo k platnému
ručiteľskému vyhláseniu. Ručiteľské vyhlásenie vydané v súlade s § 303 a nasl. Obchodného zákonníka
je jednostranným právnym úkonom ručiteľa voči veriteľovi (StVPS, a.s.) dlžníka a rozhodne nemožno
takýto prejav slobodnej vôle, ktorý je právnym poriadkom dovolený, považovať za vnucovanie vôle
žalobcu tretiemu subjektu (StVPS, a.s.) a zároveň sa z tohto dôvodu domáhať jeho neplatnosti. Pre
prípad, ak mal žalovaný vedomosť o ním tvrdenej spornosti pohľadávok pôvodného veriteľa StVPS, a.s.
alebo iných vadách ručiteľského vyhlásenia, mal postupom podľa § 309 Obchodného zákonníka, bez
zbytočného odkladu upozorniť žalobcu na túto skutočnosť, čo však neurobil. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu, ako vecne správny potvrdil.



17. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v celom rozsahu
trvá na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a má za to, že neexistujú ďalšie skutočnosti a tvrdenia,
ktoré by uviedol k podaniu žalobcu označeného ako Vyjadrenie Žalobcu k odvolaniu Žalovaného zo dňa
18.06.2018. Žalovaný trvá na dôvodoch popretia pohľadávok žalobcu a na svojich tvrdeniach. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu a to tak, že žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

18. Postupom okresného súdu bolo umožnené žalovanému vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu výzvou č.l.
150 spisu v spojení s doručenkou z č.l. 150 rub spisu. K momentu rozhodovania odvolacieho súdu sa
žalovaný nevyjadril.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379 CSP, § 380
ods. 1 CSP, na základe odvolania podaného žalovaným a postupom bez nariadenia pojednávania za
akceptovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadeného
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/39/2018-174 zo dňa
20.3.2019, ktorým bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku pred jeho vyhlásením a tiež na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

21. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným.
Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa
s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie
§ 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09
a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery
napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže
obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

26. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovaného bol
posudzovaný v rozsahu, v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, za viazanosti skutkovým stavom
zisteným okresným súdom, keďže neboli dôvody na zopakovanie dokazovania vykonaného pred
okresným súdom a ani na doplnenie dokazovania.



27. Primárne krajský súd uvádza, že pre posúdenie odvolacích dôvodov žalovaného bolo podstatné
vymedzenie predmetu sporu žalobcom a výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom, ktorými
výsledkami a zisteným skutkovým stavom bol krajský súd viazaný za aplikácie § 383 CSP. Pri
vymedzenom predmete sporu krajský súd nemohol konštatovať dôvodnosť žalovaným podaného
odvolania. Vzhľadom na zhodnotenie zákonnej postupnosti žalobcom uplatneného nároku vo väzbe
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu vo vzťahu k námietkam úpadcu, ako aj
absenciou pohľadávok v účtovníctve, na základe ktorých predchádzajúci správca vyhodnotil prihlásené
pohľadávky ako sporné, pričom samotný žalovaný v odvolaní uviedol „že po prípadnom nesprávnom
zistení pohľadávok nie je možné vo vzťahu k týmto dodatočne vysloviť ich spornosť, avšak pri ich
popretí zostane naďalej zachovaná možnosť, aby boli dodatočné uznané správcom (za splnenia
podmienky, že odpadne dôvod ich spornosti) eventuálne, aby ich existencia bola aj prostredníctvom
iných dôkazných prostriedkov preukázaná v incidenčnom konaní, kde súd má viac možností aj
prostriedkov kvalifikovane a účinnejším spôsobom verifikovať sporné skutočnosti“ (č.l. 114 spisu),
nebol pre krajský súd vytvorený argumentáciou žalovaného dostatočný priestor na odklon od záverov
okresného súdu. Krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde okresný súd
konštatoval, že správca úpadcu poprel z dôvodu rozporovania pohľadávky tak, že veriteľ uhradil za
úpadcu pohľadávky voči úpadcovmu veriteľovi „Súd mal zistené, že správca úpadcu poprel z dôvodu
rozporovania pohľadávky tak, že veriteľ uhradil za úpadcu pohľadávku voči úpadcovmu veriteľovi, ktorú
však úpadca rozporoval u SVPS z dôvodu nekorektnosti fakturovaných údajov. Uvedené tvrdil pred
správcom úpadca, ktorý namietal oprávnenosť pohľadávok a že ich neeviduje vo svojom účtovníctve.
(l.č. 48) Pokiaľ žalovaný rozširoval po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dôvody popretia (namietanie
platnosti ručiteľského vyhlásenia,...), nie je to možné, nakoľko uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom
predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia
pohľadávky prekluduje. Bolo povinnosťou správcu preskúmať účtovnú evidenciu,..., vykonať vlastné
šetrenie a nie iba bez ďalšieho akceptovať námietky úpadcu. Žalobca správne poukázal na to, že
správca akoby len mechanicky okopíroval námietku úpadcu bez ďalšieho skúmania, preverenia. Ak
žalovaný aj preveril námietky, ničím ich nepreukázal, v konaní nebolo preukázané, že námietky sú
opodstatnené a že námietky boli dané aj veriteľovi, či žalobcovi ako ručiteľovi, a to ani voči faktúram,
ani voči ich úhrade, ani voči ručiteľskému vyhláseniu. K tomu je potrebné uviesť, že dôvody popretia
sa vyžadujú uvádzať do zoznamu pohľadávok. Ak v Oznámení o popretí nie sú riadne uvedené, nemá
to vplyv na účinky popretia v rozsahu uvedenom v zozname. Takže ak žalobca namietal popretie v
Oznámení v časti poradia, keďže neobsahovalo určenie poradia, ktoré správca uznáva, súd uvádza,
že vzhľadom na skutočnosť, že došlo k popretiu celej pohľadávky, tak samotné označenie uznaného
poradia uspokojenia pohľadávky je nadbytočné. Uvedenie uznaného poradia uspokojenia pohľadávky
je potrebné iba za situácie, keď dochádza iba k popretiu poradia pohľadávky, bez popretia výšky,
právneho dôvodu,... Keď správca poprie celú prihlásenú pohľadávku, tak je logické, že nemôže uznať
žiadne poradie uspokojenia takejto pohľadávky“, ktoré skutočnosti v rámci podaného odvolania a ani
v rámci dôkaznej povinnosti žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa osobitne spochybnené,
namietané a vyvrátené neboli. Zároveň okresný súd v bode 18. napadnutého rozsudku uvádzal, že
bolo preukázané, že žalobca požadoval od žalovaného listinu, preukazujúcu, že úpadca rozporoval u
veriteľa dané faktúry (č.l. 57 spisu), avšak nebolo preukázané v konaní pred okresným súdom, že takáto
listina bola žalobcovi zaslaná. Okresný súd konštatoval „dokonca žalovaným nebolo ani pred súdom
preukázané, že úpadca reklamoval či rozporoval dané faktúry u veriteľa. Podľa reklamačného poriadku
SVPS, a.s., je stanovený postup na reklamáciu, pričom je stanovená aj lehota na podanie reklamácie.
Podľa čl. 2.2.2. vady množstva dodanej vody možno reklamovať najneskôr v lehote splatnosti faktúr.
Súd nemal preukázanú žiadnu reklamáciu ani žiadnu námietku zo strany úpadcu voči SVPS. Pokiaľ
žalovaný namietal nekorektnosť pohľadávky, tak tieto svoje tvrdenia v konkrétnej rovine nepreukázal.“
Po vykonaní odvolacieho prieskumu, a to na základe odvolacích dôvodov, vo väzbe na závery okresného
súdu, s dôrazom na obsah spisového materiálu, nebolo možné odvolacím súdom konštatovať iné len
vecnú správnosť, žalovaným namietaných, záverov okresného súdu.

28. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ohľadom
vyhodnotenia ručiteľského vyhlásenia, konštatoval, že ručiteľské vyhlásenie v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka nemôže byť kreované len na základe jednostranného právneho úkonu proti
vôli dlžníka, nakoľko tým by bol založený právny stav, kedy jedna zmluvná strana vnucuje svoju vôľu
druhej zmluvnej strane, čo je v rozpore so zásadami súkromného práva. Zotrval na stanovisku, že
nemohol vzniknúť regresný nárok, pretože nedošlo k prejaveniu súhlasu vôle s uvedeným ručiteľským



vyhlásením zo strany veriteľa, a preto žalobca nie je veriteľom uvedených pohľadávok a plnenie „StVPS,
a.s. od žalobcu, je možné považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré má žalobca právo požadovať
od StVPS, a.s. späť, čím sa v konečnom dôsledku obnoví pôvodný záväzkový vzťah medzi Úpadcom a
StVPS, a.s., kde StVPS, a.s. bude veriteľom a Úpadca dlžníkom Pohľadávok, ktoré si StVPS, a.s. bude
v zmysle ustanovení ZKR môcť uplatniť v rámci konkurzu“. V tomto smere je zrejmé, že okresný súd
poukázal na § 303 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ide o jednostranné vyhlásenie ručiteľa
žalobcu voči veriteľovi, pričom v zmysle zákonného ustanovenia sa nevyžaduje „súhlas dlžníka, t.j.
úpadcu. Žalovaný v rámci svojej obrany v súvislosti s tvrdenou neplatnosťou ručiteľského vyhlásenia,
keďže dlžník k tomu nedal súhlas, poukazoval na rozhodnutia tunajšieho súdu iného konania, pričom
v zmysle daných rozhodnutí taktiež vyplýva, že súhlas dlžníka sa nevyžaduje, ale že by bolo vhodné,
aby išlo aspoň o vzťah ručiteľa a veriteľa. V zmysle ustálenej súdnej praxe postačuje akceptácia
veriteľa s ručiteľským vyhlásením formou prijatia plnenia a pod. V danom prípade bola vykonaná
úhrada žalobcom voči veriteľovi, ktorý platbu prijal a nenamietal ju, čo vyplýva aj z predložených
dokladov o vykonaní platby (výdavkový doklad, vklad hotovosti,...), teda možno konštatovať akceptáciu
ručiteľského vyhlásenia zo strany veriteľa (č.l. 7 a nasl.). Z uvedeného vyplýva a súd skonštatoval, že
námietka žalovaného o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia neobstojí, súd posúdil, že došlo k platnému
ručiteľskému vyhláseniu“, s ktorými závermi sa odvolací súd cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP
stotožnil. Odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že citované závery okresného súdu osobitne, konkrétne,
namietané žalovaným v odvolaní neboli, bola zopakovaná len argumentácia použitá pred súdom prvého
stupňa.

29. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu
v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol
odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý
bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok
okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam
žalovaného potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

30. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného



účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

31. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval
správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

32. Na základe uvedených zhodnotení bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa         § 387 ods.
1, 2 CSP v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov súdneho konania. Z titulu výsledku sporu bolo
namieste rozhodnúť tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov súdneho konania.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému proti žalovanému bol
priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa  ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.



Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.