Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/107/2017 z 20. 6. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. júna 2017, sp. zn. 15Co/107/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6117208627.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/107/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6117208627.1 | 2017-06-20 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 325 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e2eac63-caaa-4b9e-a853-dd0467b893f4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6117208627.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/107/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117208627
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117208627.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: C. S., nar. XX.
XX. XXXX, XXX XX H. H., Y. XX, proti žalovaným: 1/ GOBART, s.r.o., 977 01 Brezno, Lichardova 19,
IČO: 44 680 384 a 2/ MIONEX, s.r.o., 974 11 Banská Bystrica, Kpt. Jaroša 11, IČO: 36 637 726, o žalobe
na určenie neplatnosti zmlúv a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 04. 2017, č. k. 10Csp/81/2017 - 34, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd konanie v časti o určenie, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa XX. N. XXXX a X. Q. XXXX
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1) je absolútne neplatná a že úver zo dňa XX. januára XXXX a
5. februára XXXX, ktorý poskytol žalovaný 1) je bezúročný a bez poplatkov   z a s t a v u j e .

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia   z a m i e t a .“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 161 CSP musí súd počas celého konania skúmať, či
sú splnené podmienky na konanie a rozhodnutie, tzv. procesné podmienky, a v prípade, že nastane
nedostatok procesnej podmienky, ktorý  nemožno odstrániť, je súd povinný konanie zastaviť.  Jedným z
takých nedostatkov procesných podmienok je prekážka veci rozhodnutej (res iudicata) vyjadrená v ust.
§ 230 CSP.  V zmysle ustálenej judikatúry „právoplatný rozsudok na plnenie z hľadiska identity predmetu
konania, tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je,
nakoľko vychádza z toho istého  skutkového základu“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/115/2012 z 01.
08. 2012). Ak už teda súd raz priznal z titulu nejakej zmluvy plnenie, musel sa prejudiciálne zaoberať
aj jej platnosťou, a preto je následná žaloba o určenie platnosti tejto zmluvy vylúčená. Keďže v konaní
pred Okresným súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 17C/214/2014 bolo z titulu úverových zmlúv zo dňa XX.
XX. XXXX a XX. XX. XXXX  rozhodnuté o plnení (zaplatení 17 000,- eur žalovanému 1/ žalobcom, tvorí
toto rozhodnutie z hľadiska totožnosti predmetu konania prekážku veci rozhodnutej s ohľadom žaloby o
určenie, či tu právo je alebo nie je, konkrétne určenie platnosti/neplatnosti uvedených úverových zmlúv,
eventuálne určenie ich odplatnosti (bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru). V tomto smere má zmier
v zmysle ust. § 99 O. s. p. (podľa ktorého bol schválený) účinky právoplatného rozsudku. Rovnako je
naplnená aj druhá podmienka prekážky veci rozhodnutej, a to totožnosť strán žalobcu a žalovaného
1/. Preto súd konanie v časti o určenie, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa XX. XX. XXXX a XX.
XX. XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ je absolútne neplatná, a že úver zo dňa XX. XX.
XXXX.  a XX. XX. XXXX, ktorý poskytol žalovaný 1/ je bezúročný a bez poplatkov, zastavil.  Pokiaľ sa
týka návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, okresný súd poukázal na to, že žalobca
svoj návrh v podstate odôvodnil len protiústavnosťou inštitútu dobrovoľnej dražby.  Inštitút dobrovoľnej
dražby ako možnosť výkonu záložného práva je upravený v zák. č. 527/2002 Z. z., na ktorý odkazuje §



151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Orgánom oprávneným rozhodovať o nesúlade zákona s ústavou
je v zmysle čl. 125 ods. 1 Ústavy SR  Ústavný súd.  V rámci svojej rozhodovacej činnosti sa Ústavný
súd SR prikláňa k tzv. prezumpcii ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu normu
sa orgán ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd predpísaným
spôsobom  nevysloví jej neústavnosť (mutatis mutandis III.ÚS 274/07 citované z nálezu  Ústavného súdu
SR sp. zn. III.ÚS 20/2011 zo dňa 29. 03. 2011). Keďže ústavný súd doposiaľ o nesúlade uvedeného
zákona s Ústavou SR nerozhodol, platí aj pre tunajší súd prezumpcia jeho ústavnosti.  Žalobca nijakým
spôsobom neopisuje dôvody nutnosti úpravy pomerov strán v predmetnej veci a obmedzuje sa len na
dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, čisto na protiústavnosť zákona č. 527/2002 Z. z. Žalobcom
spomínané rozhodnutie Ústavného súdu ČR, ktorým bola vyslovená protiústavnosť  obdobného zákona
v Českej republike, nie je pre tunajší súd záväzné. Nutnosť upraviť pomery strán nevyplýva ani z
odôvodnenia žaloby vo veci samej.  Predmetné zmluvy už boli podrobené súdnej kontrole, pričom  z
nich súd v konaní 17C/214/2014 priznal žalovanému 1/ plnenie, čím zároveň prejudiciálne posúdil  ich
platnosť ako aj odplatu.  Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, pretože  zo žalobcom podaného návrhu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
nutnosť upraviť pomery strán, ani to, že exekúcia bude ohrozená. Okresný súd vo veci aplikoval  § 325
ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to v celom rozsahu. Žiadal,
aby súd vo veci samej rozhodol tak, že  uznesenie okresného súdu v prvom výroku zruší a vec vráti
na ďalšie konanie, a zároveň vyhovie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesenie
okresného súdu považuje za arbitrárne, zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne, nevyvážené a
nezohľadňujúce argumenty žalobcu ani okolnosti predmetnej veci. Má za to, že uznesenie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa
nedostatočne vysporiadal s námietkami. Napádané uznesenie je príliš formalistické. Žalobca je v
postavení spotrebiteľa, pričom sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP). Žalobca napáda
aj materiálnu vykonateľnosť rozsudku, pričom súd túto kľúčovú skutočnosť ignoroval.                         Z
predložených zmlúv, z adresy žalobcu, ako aj zo skutočnosti, že žalobca má v predmetnej nehnuteľnosti
trvalý pobyt je prima facie zrejmé, že žalobca má trvajúcu väzbu k tomuto miestu, ktoré chráni čl. 8
Dohovoru, čoho sa aj žalobca dovolával.  Okresný súd sa týmito námietkami vôbec nezaoberal. Súdny
dvor Európskej únie zahrnul bývanie medzi základné životné potreby.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP                 a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2  CSP potvrdil ako vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje                          s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania,  aplikujúc  ust.  § 387 ods. 2 CSP sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov,
na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol, zároveň na ne v celom rozsahu poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd
dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil.

7. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne  sa zaoberať
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (pozri I.ÚS 46/05, II.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08, II.ÚS 220/08).  Odôvodnenie  napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá  znaky
ľubovôle a náhodnosti. Odvolací súd  sa stotožňuje s dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým
odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré
skutočnosti považuje za osvedčené, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil,
čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP za použitia § 234 ods. 2



CSP.  Námietka žalobcu ohľadom arbitrárnosti a neodôvodnenosti rozhodnutia okresného súdu je preto
nedôvodná.

8. Pokiaľ sa týka prvého výroku rozhodnutia okresného súdu, tu odvolací súd konštatuje správnosť
záverov okresného súdu ohľadom skúmania podmienok okresným súdom ohľadom res iudicata, a jeho
následného zastavenia konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle konštantnej judikatúry
ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci i v prípade, ak skutok vymedzený žalobou bol súdom
posúdený inak, nesprávne, či neúplne (napr. ak súdom bol právny vzťah posúdený ako zmluvný napriek
tomu, že išlo o vzťah zo zodpovednosti). Naopak o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v
prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne.  Prejudiciálna otázka a jej posúdenie
nesmie byť nikdy pojaté do výroku súdneho rozhodnutia, a keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou
časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje
iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku však tvorí
situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne
posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu.  Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či
už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo, alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku
prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi
konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na
plnenie. Naopak to však neplatí.  Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky
prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie.  Právoplatným rozsudkom o určenie
práva, či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť  z tohto práva alebo právneho vzťahu.
Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná.  Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej
veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.  Len čo súd zistí
existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo forme uznesenia, proti ktorému je prípustné
odvolanie. Ak už teda okresný súd raz priznal  plnenie na základe súdneho rozhodnutia v konaní sp.
zn. 17C/214/2014, a to z titulu úverových zmlúv zo dňa XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX medzi tými
istými stranami konania, tvorí toto rozhodnutie prekážku veci rozhodnutej ohľadom žaloby o určenie, či
tu právo je alebo nie je (určenie platnosti/neplatnosti uvedených úverových zmlúv), eventuálne určenie
ich odplatnosti (bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru).

9. Pokiaľ sa týka odvolania voči druhému výroku, ktorým okresný súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, tu odvolací súd aj v tejto časti odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v tejto časti vecne správne a odvolací súd sa stotožňuje s
jeho odôvodnením v plnom rozsahu. Na zdôraznenie správnosti a na doplnenie reagujúc na námietky
žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu, a to jednak ešte
pred rozhodnutím súdu vo veci samej, v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho
skončení, a to za predpokladu, že ak je potrebné  bezodkladne upraviť pomery strán, alebo  je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť  pomery medzi stranami
sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej za predpokladu, že takéto opatrenie  súdu ešte
pred samotným meritórnym  rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne
upraviť pomery medzi stranami sporu.  Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s
jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu
a obmedzuje ho, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, jeho nariadenie je
namieste len v prípadoch, kedy  existujú konkrétne okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“ takejto úpravy
pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej
ujmy.

11. V zmysle platnej právnej úpravy, neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane,
zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jeho právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený
skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom konaní viazaný; po nariadení navrhovaných
opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo  veci samej; ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd nemusí uložiť povinnosť podať
v určitej lehote žalobu vo veci samej; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas (§ 330 ods. 1 CSP); neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333
CSP). Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s



výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti
strán konania.  Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd nevysporiadal. V odôvodnení odvolania de facto zopakoval tvrdenia a argumentáciu,
ktorú uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani v odvolaní (rovnako ako v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a v samotnej žalobe) neuviedol žiadne konkrétne okolnosti
alebo skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne vyvodiť, resp.  objektívne preukázať alebo
minimálne osvedčiť dôvodnosť požadovaného nariadenia neodkladného opatrenia, teda konkrétne to,
že by  prípadná exekúcia  mohla byť ohrozená, alebo to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán sporu. Žalobca  obmedzuje svoje dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na
protiústavnosť zákona č. 527/2002 Z. z.,  s ktorým dôvodom sa okresný súd dostatočne vo svojom
odôvodnení vysporiadal; odvolací súd  sa  s odôvodnením rozhodnutia v tejto časti  v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.  Z uvedeného teda jasne vyplýva, že v danom prípade
absentuje akýkoľvek skutkový a právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca
neosvedčil skutočnosti  preukazujúce, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená alebo to, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

13. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak za daného skutkového a právneho stavu okresný súd návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného  opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne a odvolaciemu súdu
neostáva iná možnosť, ako jeho rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces                   (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)                   (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku  neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).