Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/176/2018 z 30. 1. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2019, sp. zn. 11CoE/176/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4611208039.1
Krajský súd Nitra | 11CoE/176/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4611208039.1 | 2019-01-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 243h ods. 1 EP, § 41 ods. 1 EP, § 58 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. g) EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 385 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6234fa91-d446-41df-aaa8-5c5399f5cea0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4611208039.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/176/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611208039
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4611208039.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a. s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: U. O., nar. XX.XX.XXXX, E. A., o
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 299,92 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Topoľčany pod sp. zn. 4Er/798/2011 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Dukelských
hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn. EX 4278/2011, o odvolaní oprávneného zo dňa 27.08.2018 proti
uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/798/2011-21 zo dňa 22.08.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok), uložil oprávnenému povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 43,35 eura do troch dní od právoplatnosti
predmetného uznesenia (II. výrok) a súčasne rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na
náhradu trov konania (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, ods. 2, §
58 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 prvej vety a § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ustanovení § 14a ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a 27a vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších
predpisov (účinná do 31.03.2017) a ustanovení § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 14.04.2017 mu bol doručený podnet súdneho exekútora na
zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom si uplatnil aj trovy exekúcie.
Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr.
i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie
musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie
exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v
podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok
podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v



priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

4. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného
podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia majetku povinného, súd prvej inštancie exekučné
konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z
predloženého šetrenia súdneho exekútora mal súd prvej inštancie preukázanú nemajetnosť povinného:
povinný nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky, nebol zistený žiadny majetok povinného, nemá
vedený  účet v banke, voči povinnému je vedených niekoľko ďalších exekúcií.

5. V ďalšej časti svojho uznesenia sa súd prvej inštancie venoval vyčísleniu trov exekúcie, pričom priznal
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 45,35 eura (minimálna  odmena 33,19
eura, náhrada hotových výdavkov 4,60 eura, DPH), ktorá je v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Na náhradu trov exekúcie
súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

6. O trovách konania oprávneného a povinného súd prvej inštancie rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného
poriadku, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
títo nemajú nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania  nezavinila.
Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodované nebude.

7. Proti výroku o zastavení exekúcie (I. výrok predmetného uznesenia) podal oprávnený v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

8. Uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu
prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania je predčasné, pričom v tejto
súvislosti oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/218/2016.
Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v
budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre
zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že
ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti.  V danom
prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (54 rokov), čo svedčí v prospech argumentu
a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti.
Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie
svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Oprávnený bol tiež  toho názoru, že
pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Oprávnený
poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k
uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií.
Oprávnený mal tiež za to, že v súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného,
je potrebné uviesť tiež tú skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je
vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie.
Poznamenal tiež, že ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na
zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné
vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné
a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR, výnimky umožňuje len zákon.
Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári
s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia
absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne
do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod.

9. Oprávnený žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie sa zamieta alebo zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.



10. K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, a to vo vyjadrení zo dňa 04.09.2018.
Uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. Poznamenal, že v predmetnej
veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata,
ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii (CRE). Súdny exekútor
dal do pozornosti niekoľko rozhodnutí krajských súdov, konkrétne Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 a Krajského súdu v Žiline sp. zn.
1CoE/41/2012. Záverom svojho vyjadrenia požiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

11. K vyjadreniu súdneho exekútora oprávnený uviedol, že počet exekučných konaní evidovaných
v registri CRE nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný
disponuje a teda či je alebo nie je nemajetný. Do pozornosti dal tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo 98/2009. Záverom svojho vyjadrenia požiadal, aby súd prvej inštancie posúdil žiadosť na
zastavenie exekúcie ako nedôvodnú.

12. Odvolací súd uvádza, že hoci oprávnený uviedol, že napáda len I. výrok uznesenia súdu prvej
inštancie, tak podľa § 379 písm. a/ Civilného sporového poriadku nie je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol
dotknutý. Výrok o trovách konania, resp. výrok o trovách exekúcie je závislým výrokom vo vzťahu k
výroku o zastavení exekúcie. Výrok o trovách konania, resp. o trovách exekúcie je teda od konečného
výroku o zastavení exekúcie závislí a jeho právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním
konečného výroku, t.j. výroku vo veci samej. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru, odvolací súd
nie je v prejednávanej veci viazaný podľa § 379 písm. a/ CSP rozsahom odvolania tak, ako ho vymedzil
oprávnený (ktorý výslovne napáda len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie), ale za napadnuté
odvolaním považoval aj od I. výroku závislý II. a III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie. Za týchto
okolností potom platí, že ak by odvolací súd zrušil výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zastavil
exekúciu, došlo by aj k zrušeniu výroku o trovách konania, resp. o trovách exekúcie (aj keď odvolanie
nesmerovalo proti výroku o trovách). Ak by naopak, odvolací súd výrok o zastavení exekúcie potvrdzoval,
odvolací súd potvrdí aj závislý výrok o trovách konania, resp. o trovách exekúcie. Vzhľadom na uvedené
a skutočnosť, že v uznesení súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu, je vo
výrokovej časti uvedený jeden hlavný výrok, a to výrok o zastavení exekúcie (od ktorého je následne
závislý výrok o trovách konania, resp. o trovách exekúcie, ktoré odvolaním výslovne napadnuté neboli
a od ktorého sú potom následne závislé výroky o trovách konania, resp. trovách exekúcie, ktoré sú
napadnuté odvolaním za týchto okolností ex lege podľa § 379 písm. a/ CSP), preskúmal odvolací súd
v odvolacom konaní o odvolaní oprávneného uznesenie súdu prvej inštancie ako uznesenie, ktoré je
napadnuté v celosti (teda vo všetkých výrokoch uvedených vo výrokovej časti).

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného a po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého uznesenia,
oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne správne, a
preto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ho.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 29.09.2011,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, a to na
základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1110016751 zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.08.2011. Súdny exekútor v podaní zo dňa 06.10.2011 (doručenom
súdu prvej inštancie dňa 07.10.2011) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe vyššie označeného exekučného titulu. Následne súd prvej inštancie dňa 18.11.2011 poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe uvedeného exekučného titulu. Súčasťou súdneho
spisu súdu prvej inštancie je podnet súdneho exekútora zo dňa 13.04.2017 na zastavenie exekučného
konania z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Žiadosťou
zo dňa 09.08.2018 následne súd prvej inštancie požiadal súdneho exekútora o predloženie exekučného
spisu sp. zn. EX 4278/2011 spolu s listinnými dôkazmi o vykonanom šetrení. Požadovaný exekučný spis
bol súdu prvej inštancie predložený dňa 16.08.2018.
Dňa 22.08.2018 vydal sudca súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil (I.
výrok), uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške



43,35 eura do troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia (II. výrok) a súčasne rozhodol, že
oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania (III. výrok).

15. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

17. V predmetnej veci súdny exekútor preveril majetkové pomery povinného a nezistil žiaden majetok
povinného, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu ukončiť vymožením. Z toho dôvodu podal
podnet na zastavenie exekúcie, a to v podaní zo dňa 13.04.2017. Súdny exekútor uviedol, že lustráciou
majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Za takejto dôkaznej situácie odvolací súd
má za to, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).

18. Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému
skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu
kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá
určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť
určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený vo svojom odvolaní namietal, že povinný síce
nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Jedná sa o fyzickú osobu v
produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na
základe inej právnej skutočnosti.

20. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou súdneho exekútora preskúmať
v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného
skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, ak sú
pre to splnené zákonom stanovené podmienky (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Konštatovanie



nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach
súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie
exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Argumentácia oprávneného, že v budúcnosti je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov
povinného neobstojí, nakoľko v zmysle § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vychádzať zo
stavu v čase vydania rozhodnutia, a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti
vôbec nemuseli nastať.

21. Nie je sporné, že ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by
postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Z pripojeného exekučného spisu pod sp. zn. EX 4278/2011
odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie zistil, že povinný nie je poberateľom žiadnej sociálnej
dávky (dôchodková, úrazová, v nezamestnanosti, nemocenská). Z prehľadu elektronickej súčinnosti
bánk zo dňa 13.08.2018 súdny exekútor zistil, že povinný nemá vedené účty v bankách a nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, ako
je uvedené v I. výroku tohto uznesenia, t. j uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 22.08.2018 podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.

24. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.