Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/239/2014 z 29. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2014, sp. zn. 8Co/239/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5612210850.2 Krajský súd Žilina | 8Co/239/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5612210850.2 | 2014-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78cd2233-e89e-4a96-9998-024d7bdfc729 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612210850.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/239/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210850
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210850.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/262/2012-72 zo dňa 28. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým návrh zamietol a trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol, rozsudok okresného súdu z r u š u j e a
konanie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 24. 01. 2014 z a s t a v u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 10C/262/2012-72 zo dňa 28. 01. 2014 návrh zamietol.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Návrh na prerušenie konania zamietol.
Súd konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 125 eur a
majetkovej škody vo výške 319 eur tvrdiac, že exekučný súd aj napriek svojej povinnosti rozhodnúť o
udelení poverenia v lehote 15 dní od doručenia žiadosti rozhodol až dňa 15. 12. 2008 a to rozhodnutím o
poverení, v dôsledku čoho došlo k omeškaniu po uplynutí zákonom stanovej doby viac ako 6 mesiacov.
Podľa súdu v prvom rade navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal naplnenie znakov
zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.
Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla
skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je príčinná súvislosť.
K nesprávnemu úradnému postupu malo prísť tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia po 173 dňoch od doručenia žiadosti. Toto tvrdenie navrhovateľa sa vykonaným dokazovaním
ukázalo ako nepravdivé. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa
01. 12. 2008, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote
dňa 15. 12. 2008 a súdnemu exekútorovi doručené dňa 29. 12. 2008. Potom nie je zrejmé z čoho
vychádzal oprávnený (správne malo byť uvedené navrhovateľ, poznámka odvolacieho súdu), keď v
návrhu tvrdil, že súd bol v omeškaní viac ako 6 mesiacov do vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
Počas vykonávania exekúcie súd dňa 11. 02. 2010 požiadal Stály rozhodcovský súd o doručenie
rozhodcovského spisu. Tento bol súdu doručený dňa 25. 03. 2010. Následne uznesením zo dňa 23. 03.
2010 č. k. 5Er/659/2008-15 súd zastavil exekúciu v časti vymáhania 0,25 % denného úroku z omeškania
zo sumy 154,02 eur od 20. 05. 2008 do 03. 09. 2008, t. j. 40,83 eur, pričom uznesením Krajského



súdu v Žiline zo dňa 29. 06. 2010 č. k. 9CoE/59/2010-36 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené
(právoplatné dňom 20. 09. 2010).
Z uvedeného potom vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v zákonnej lehote,
súdny exekútor týmto poverením doteraz disponuje. Zo strany súdu teda nedošlo k žiadnemu porušeniu
zákona, takže nie je daná jedna zo základných podmienok zodpovednosti za škodu. Pokiaľ v priebehu
exekúcie bolo zistené, že táto sa vedie čiastočne nedôvodne, súd v súlade so zákonom v tejto časti
exekúciu zastavil. Potom exekúcia v časti o vymoženie úrokov z omeškania bola nedôvodná od začiatku
a k čiastočnému zastaveniu exekúcie došlo výlučným zavinením navrhovateľa.
Navrhovateľ nepreukázal preto nesprávny úradný postup v konaní vedenom na súde pod sp. zn.
5Er/659/2008, takže nebol preukázaný základný predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle ust.
§ 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona
č . 514/2003 Z. z.) v znení do 31. 12. 2012.
Písomným podaním zo dňa 24. 01. 2014 požiadal navrhovateľ o zrušenie nariadeného pojednávania a
o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenie sudca povereného
prejednaním veci. Vzhľadom k tomu, že ide o totožný návrh s rovnakými dôvodmi, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, súd opätovný návrh posúdil ako nedôvodný a v rozpore so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania. Pre úplnosť súd uviedol, že navrhovateľ opätovne neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, že ním spomínaná sťažnosť, na ktorú sa v návrhu odvoláva, bola doručená Ústavnému súdu
SR, čo bolo vytýkané aj v rozhodnutí, ktorým súd zamietol jeho prvý návrh na prerušenie konania.
Náhradu trov si uplatnili obidvaja účastníci konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca, ktorý
mal v konaní úspech, si trovy nevyčíslil a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani nevyplývali.
Súd preto rozhodol o náhrade trov konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, - neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol:
Pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v prítomnosti odporcu a
jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p., preto že sa navrhovateľ bez
ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, tak poukazuje na to, že podal elektronicky na zverejnenú e-
mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania. V tejto žiadosti poukázal na skutočnosť, že súdu
boli v návrhu oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z
prejednávania a rozhodovania vo veci. Na základe týchto skutočností mal súd postupovať podľa ust. §
15 O. s. p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu, a ten vzhľadom na ust. § 12 O. s. p. mal
predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Navrhovateľovi však nebolo vôbec predložené
rozhodnutie o vylúčení, resp. o nevylúčení sudcov okresného súdu. V prípade nevylúčenia sudcov, by
sa bol bránil ochrany svojich práv na prejednanie veci pred zákonným sudcom sťažnosťou na ústavnom
súde. Bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia, bola však možnosť obrany voči prejednaniu veci pred
zákonným sudcom odňatá a celkom zmarená. Aj táto okolnosť svedčí, že jeho tvrdenia o vylúčení sudcov
súdu, ktorý spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorej náhrady sa domáha v tomto konaní sú relevantné a
opodstatnené a všetci sudcovia tohto súdu majú byť z konania a rozhodovania vylúčení. Navrhovateľ
teda riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny
spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec
prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu
tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Je tiež



v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v
oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s vedomím, že: - názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor z rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; - navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť
pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu; nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával
úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej
situácie.
Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami za ktorých je možné viesť konanie,
keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Vychádzajúc z mylného skutkového stavu súd bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti
navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej
účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným
sudcom na nestrannom súde.
Navrhovateľ tiež tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom.
V konkrétnostiach napríklad navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní
jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní
a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd
sa musel preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V
napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
Záver súdu, že exekučný súd konal priebežne a bez zbytočných prieťahov z vykonaného dokazovania
nevyplýva, práve naopak, prieťahy sú z vykonaného dokazovania zrejmé.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.
s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných
dôvodov:

Preskúmaním veci podľa odvolacieho súdu okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pričom
so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožnil. Inak
povedané, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V
odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho
rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci
sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.



V odvolaní navrhovateľ namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý na výzvu súdu uviedol, že
námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 11 spisu). Okrem toho
z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 19. 03. 2013 č. k.
5NcC/308/2013-19 vylúčil JUDr. Evu Uličnú z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/262/2012. Ostatných sudcov Okresného súdu Liptovský Mikuláš
nevylúčim pričom toto rozhodnutie sa týka aj zákonnej sudkyne JUDr. Ivety Žiškovej.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a
nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré
sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný
subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z
prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho
nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že
sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej
veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom
v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako
aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom
sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Vzhľadom na uvedené neexistoval podľa odvolacieho súdu dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne JUDr.
Ivety Žiškovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a preto nerozhodoval vec vylúčený
sudca.

Navrhovateľ v súvislosti s postupom okresného súdu v odvolaní namietal: - riadne a včas požiadal
o zrušenie (odročenie) pojednávania z dôležitého dôvodu, - nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam
odporcu ani k dôkazom, ktoré súd vykonal, ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 27. 06. 2013 pojednávanie. Dňa 20. 06.
2013 bol doručený zo strany splnomocneného zástupcu navrhovateľa návrh na zrušenie pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu nakoľko podal sťažnosť na ÚS SR,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na nezákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednaním veci. Vzhľadom na to navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia ÚS SR.
Okresný súd uznesením č. k. 10C/262/2012-42 zo dňa 27. 06. 2013 návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5Co/402/2013-58 zo dňa 30. 09. 2013 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 01. 2014. Následne okresný súd
nariadil pojednávanie na deň 28. 01. 2014. Predvolanie doručil navrhovateľovi dňa 10. 01. 2014 a
splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa dňa 10. 01. 2014 ako i odporcovi. E-mailom došlým súdu
dňa 24. 01. 2014 o 11.41 hod. bol doručený súdu zo strany splnomocneného zástupcu navrhovateľa
návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na nezákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenia rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednaním veci. Okresný súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania a
splnomocneného zástupcu navrhovateľa. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že
neakceptoval žiadosť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z
ním uvádzaných dôvodov, vec prejednal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. aj v neprítomností účastníkov
prihliadajúc na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.



Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca, ktorí boli na pojednávanie včas predvolaní, viac ako 5 dní
pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.) sa tohto nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Dôvody
uvedené navrhovateľom nebolo možné ani podľa odvolacieho súdu považovať za dôležité dôvody pre
odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Tým si navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca sami
zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle
ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré realizujú spravidla na
pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom). Podľa odvolacieho súdu okresný súd na pojednávaní
vykonal dokazovanie navrhnuté samotným navrhovateľom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín z pripojeného
exekučného spisu sp. zn. 5Er/659/2008, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Okresný súd v danom prípade vykonal tiež dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu,
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich
procesných práv a preto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva navrhovateľa konať pred
súdom.

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný, súd
nerozhodol o jeho návrhu v zákonnej lehote, bol bezdôvodne nečinný a spôsobil tak zbytočné prieťahy v
konaní. Okrem toho nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíval v niekoľkých skutočnostiach,
nielen v jednej z nich a súd sa mal vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami.

Odvolací súd poukazuje na to, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku bola na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku účinného v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie zákonom stanovená lehota dodržaná. Nebol preto v danom
prípade splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (nesprávny úradný postup) a preto ani dôvod zaoberať sa ďalšími atribútmi, t.j. príčinná
súvislosť, vznik škody.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konania na odvolacom súde
platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa ust. § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa ust. 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa ust. § 221 ods. 2 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci
ktorého vec patrí.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva
predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v
novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka
rovnakého premetu konania a tých istých osôb.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a jednotlivých návrhov na prerušenie konania dospel
k záveru, že zo strany okresného súdu nebolo potrebné opätovne rozhodovať o podanom návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 24. 01. 2014, nakoľko sa jedná o totožnú vec a rovnakých
účastníkov ako v podaní zo dňa 20. 06. 2013, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté dňa 10.
01. 2014. Z uvedeného dôvodu musel rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorý návrh na prerušenie
konania zamietol, zrušiť a konanie zastaviť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. d/, 2 O. s. p.



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto
rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .