{"guid": "2f16a57b-a189-4e63-9b1b-81e10fae6b09:44b75d50-f79e-4a1f-b477-ff5520b57081", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3613210855.1", "spisova_znacka": "5Co/813/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/813/2015 z 21. 6. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 21. júna 2016, sp. zn. 5Co/813/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3613210855.1", "identifikacne_cislo": "3613210855", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44b75d50-f79e-4a1f-b477-ff5520b57081", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3613210855.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3613210855.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3613210855.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/813/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613210855
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613210855.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Zug, Industriestrasse 13C, Švajčiarsko, reg. č. CH-100.023.266, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 proti odporcovi S. M., bytom M. 6, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO 42 176 778, v konaní zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 2.999,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/187/2014-98 zo dňa 12. mája 2015,
v senáte, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   z r u š u j e    a vec   v r a c i a    súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, odporcovi
náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 310,10 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným
návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 2.999,66 eur, úroku z omeškania: 9% ročne zo sumy
144,29 eur od 05.10.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 144,29 eur od 05.10.2012 do zaplatenia, 9%
ročne zo sumy 144,29 eur od 05.10.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 144,29 eur od 05.10.2012 do
zaplatenia, 9% ročne zo sumy 144,29 eur od 05.10.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 144,29 eur od
05.10.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 67,94 eur od 05.10.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy
144,29 eur od 05.10.2012 do zaplatenia, a to všetko titulom vrátenia čerpaného úveru. Súd vykonal vo
veci dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch  v znení účinnom ku dňu 4.6.2008, § 52 ods. 1 až 4, § 101, § 103 Občianskeho
zákonníka a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Po takomto zhodnotení
dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zmluva o poskytnutí úveru uzatvorená medzi odporcom a
právnym predchodcom navrhovateľa dňa 24.05.2007 je spotrebiteľskou zmluvou podľa zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa uvedeného zákona má zmluva obsahovať zákonom vyžadované
náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 tohto zákona.   Odporcovi bol poskytnutý úver na financovanie osobného
motorového vozidla. Právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu dňa 07.02.2009 z dôvodu, že
odporca si riadne neplnil svoje povinnosti. Nárok navrhovateľa sa stal splatným 07.02.2009 a návrh
došiel na súd 20.12.2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Na premlčanie musel súd prihliadať
z úradnej moci a vzhľadom k tomu, že nárok bol premlčaný, tak súd návrh zamietol.  Odporcovi súd
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania 310,10 eur, nakoľko vedľajší účastník
na strane odporcu bol v konaní úspešný.



Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Podľa neho jeho uplatnený nárok nie je
premlčaný. Podaním zo dňa 19.03.2010 požiadal odporca právneho predchodcu navrhovateľa ako
veriteľa o možnosť úhrady dlhu v splátkach a preto bola dňa 15.04.2010 odporcom podpísaná dohoda o
uznaní dlhu. Túto dohodu navrhovateľ predložil súdu prvého stupňa podaním zo dňa 06.05.2015 ale súd
prvého stupňa sa s ňou v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Dohoda o uznaní
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka pritom  zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie
dlhu, čím sa presúva dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka, ktorý musí preukázať neexistenciu dlhu.
Vykonané dokazovanie bolo teda nedostatočné a preto navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu k odvolaniu navrhovateľa písomne uviedol, že odvolanie ako
opravný prostriedok nemôže byť samoúčelný, pričom práve v tejto veci je zrejmé, že ak po prípadnom
zrušení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa rozhodne vo veci rovnako. Dohoda o uznaní dlhu
je spojená s predĺžením premlčacej doby a preto jej uzatvorením je značne zhoršené postavenie
spotrebiteľa. Z tohto dôvodu je potrebné považovať túto dohodu za neplatný právny úkon a preto záver
súdu prvého stupňa o premlčaní nároku navrhovateľa bol správny.  Vedľajší účastník preto navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa  § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov
odvolania navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť
a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. z týchto dôvodov:

Dokazovanie je častou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkazy
na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať
za následok neunesenie dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia /§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p./. Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených /navrhnutých/ dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy /§ 157 ods. 2 O.s.p./.

V predmetnej právnej veci súd prvého stupňa založil svoje zamietavé rozhodnutie na právnom závere,
že uplatnený nárok navrhovateľa je premlčaný, keď sa stal splatným 07.02.2009 a návrh došiel na súd
20.12.2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Na premlčanie musel súd prihliadať z úradnej
moci a vzhľadom k tomu, že nárok bol premlčaný, tak súd návrh zamietol.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa faxom
dňa 06.05.2015 /doplnené originálom dňa 07.05.2015/ uviedol, že dňa 05.04.2010 uzatvoril s odporcom
dohodu o uznaní dlhu, ktorou odporca písomne čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok uznal.
Túto dohodu zároveň súdu prvého stupňa navrhovateľ predložil.

Súd prvého stupňa na následne konanom pojednávaní dňa  12.05.2015 vykonal dokazovanie rôznymi
listinami predloženými navrhovateľom, nie však dôkaz listinou - dohodou o uznaní dlhu zo dňa
05.04.2010 a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, prečo súd prvého stupňa navrhovaný dôkaz - dohodu o uznaní dlhu zo dňa 05.04.2010
nevykonal. Je pritom zrejmé, že s ohľadom na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo a ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty,
môže mať uvedený dôkaz podstatný význam pre rozhodnutie v danej právnej veci, keď súd prvého
stupňa svoje zamietavé rozhodnutie založil na závere o premlčaní uplatneného práva navrhovateľa.



Uvedeným postupom súd prvého stupňa odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, keď
nevykonal navrhovateľom navrhnutý dôkaz, ktorý môže preukázať skutočnosti rozhodujúce pre
posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a nevykonanie tohto dôkazu vo svojom rozhodnutí nijako
neodôvodnil. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dôkaz navrhnutý navrhovateľom - dohodu o uznaní dlhu
zo dňa 05.04.2010 a po zhodnotení skutočností zistených doteraz vykonaným dokazovaním a takýmto
doplnením dokazovania podľa relevantných právnych predpisov vo veci opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania /§ 224 ods. 3 O. s. p./.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/187/2014", "guid": "d3224333-21da-4f43-ac0e-65d6204accf6:c2c38fe1-03e2-46f4-885b-70348d30f729", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}