Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/111/2016 z 13. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 13. júna 2016, sp. zn. 3Co/111/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8116205651.1 Krajský súd Prešov | 3Co/111/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8116205651.1 | 2016-06-13 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88b107fc-aaf7-4677-aab9-8a035999a918 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8116205651.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/111/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205651
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116205651.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. J. X, XXX XX
K., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník proti žalovanému C., XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C 95/2016 - 23 zo dňa
06.04.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol tak, že ukladá žalovanému C., XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 31.03.2015 uzatvorenej k Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. H zo dňa 31.03.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 29C 95/2016.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) uložil zamestnávateľovi
žalobcu F., IČO: XX XXX XXX zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu pre žalovaného na základe
dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 31.3.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. K
XXXXXXXXX do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp.
zn. 29 C 95/2016. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vyslovil,
že o trovách nariadeného predbežného opatrenia bude rozhodnuté s poukazom na ust. § 145 O.s.p. v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2016 domáhal nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu dohody o zrážkach
zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 31.03.2015 k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. K XXXXXXXXX, vrátane zdržania sa výkonu zrážok zo mzdy zamestnávateľovi
žalobcu pre žalovaného na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň sa žalobca domáha
vo veci samej uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo
mzdy. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
31.03.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K XXXXXXXXX v predmete poskytnutia bezúčelového,
bezhotovostného spotrebiteľského úveru vo výške 700 Eur s celkovým úrokom 20 % z istiny, servisného
poplatku vo výške 18 % z istiny s tým, že celkovú čiastku, ktorú má žalovanému zaplatiť predstavuje
sumu 903 Eur. Zároveň došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje žalovanému,
aby od neho vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnej
kontroly, ako aj bez súdnej kontroly náležitosti úverovej zmluvy, absencia ktorých spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Samotné vyhotovenie dohody je typicky formulárovou zmluvou, z ktorej
nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po stránke obsahovej, ako aj formálnej. Žalovaný si okrem
iného na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uplatňuje nárok na zaplatenie servisného
poplatku, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 29.02.2012 pod
sp. zn. 3 C 7/2012 vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Listom zo dňa 03.09.2015 žalovaný



požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek skutočnosti, že neexistuje
akékoľvek súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť splniť a napriek tomu sú mu vykonávané
zrážky zo mzdy, ktoré nemá možnosť priamo zastaviť. Jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný
tieto zrážky vykonávať bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ si výšku dlhu sám jednostranne
diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.

Následne súd citoval ust. § 102 ods. 1 - 3, § 76 ods. 1 písm. f), ods. 2, 3 O.s.p. a uviedol, že
osvedčenie danosti práva pre vydanie predbežného opatrenia je potrebné vidieť v práve žalobcu byť
chránený pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je inštitútom, ktorý umožňuje siahnuť na majetok spotrebiteľa bez akéhokoľvek preventívneho súdneho
prieskumu z voľných podmienok a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa mimosúdne
zexekvuje majetok aj na plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Predbežné opatrenie je pritom
jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred postihnutím majetku spotrebiteľa priamo z jeho
mzdy. Kým sa vo veci samej nerozhodne o povinnosti zdržať sa výkonu práva z dohody o zrážkach
zo mzdy, dovtedy existuje dôležitý záujem spotrebiteľa na dočasnej ochrane pred exekúciou jeho
majetku, ktorú by vykonali súkromné subjekty bez akejkoľvek súdnej kontroly zmluvných podmienok
nezávislou inštitúciou. Ujma, teda hroziaca škoda na strane žalobcu by v prípade vykonávania zrážok
zo mzdy predstavovala zníženie jeho príjmu, čím by nebolo vylúčené ani ohrozenie uspokojovania jeho
základných životných potrieb, prípadne základných životných potrieb členov jeho rodiny. Bolo pritom
nepochybne preukázané a to listinným dôkazom - listom žalovaného zo dňa 03.09.2015, ktorým tento
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že je dôvodné nariadenie predbežného opatrenia,
avšak iba vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu, ktorý ako jediný subjekt by bol oprávnený zrážky
zo mzdy vykonávať, a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel iba vo vzťahu k
zamestnávateľovi žalobcu a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Predmetným návrhom sa žalobca okrem iného domáhal aj priamo voči žalovanému zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, pričom totožný nárok je žalovaný aj vo veci samej. Vydaním predbežného
opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému predbežným opatrením v znení rovnakom aké je
predmetom konania vo veci samej, by bolo prejudikovaním konečného rozhodnutia vo veci samej a
nešlo by teda len o úpravu pomerov účastníkov konania do meritórneho rozhodnutia, čo nie je účelom
predbežného opatrenia.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu - výroku, ktorým bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietnutý, odvolanie žalobca. Namietal nesprávne zistenie
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa ako aj nesprávne právne posúdenie veci. V prvom rade
poukázal na to, že predbežné opatrenie predstavuje vždy len dočasnú úpravu pomerov účastníkov
a preto nie je namieste konštatovanie, že by nešlo len o dočasnú úpravu pomerov účastníkov, a to
platí bez ohľadu na formuláciu návrhu na predbežné opatrenie a bez ohľadu na formuláciu návrhu na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa názoru žalobcu nič nebráni tomu, aby v súdenej veci bol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia rovnaký ako petit žaloby, práve naopak, je to žiaduce. V tomto smere
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 57/1997 zo dňa 29.05.197 a na uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 84/2011 zo dňa 26.05.2011. Ocenil, že súd prvého stupňa uložil
predbežné opatrenie voči zamestnávateľovi žalobcu, ale v prípade, ak by ukončil pracovný pomer a
zamestnal by sa u iného zamestnávateľa, opäť by nebol chránený pred zrážkami zo mzdy. Zastával
preto názor, že ochranu mu môže poskytnúť predovšetkým predbežné opatrenie uložené žalovanému.
Poukázal pritom na početné rozhodnutia prvostupňových i odvolacích súdov, ktoré rozhodli rovnakým
zdržovaním predbežným opatrením ako aj rovnakým rozhodnutím vo veci samej. Navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.
s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.



Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Inštitút predbežného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení má predbežnú povahu a
je možné ho nariadiť vtedy, ak nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie o veci. Predbežné
opatrenie stráca svoje opodstatnenie vtedy, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam
definitívnu ochranu. Jeho účelom je teda dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie
výkonu súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia predbežného nariadenia je aspoň osvedčené
právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej veci aj vo vzťahu k žalovanému dostatočným
spôsobom osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov týchto účastníkov. Nárok je osvedčený vtedy,
ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi
konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhému
účastníkovi škoda, či iná ujma, prípadne mu takáto ujma hrozí.

Preukázanie alebo osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa
posudzuje podľa obsahu návrhu na začatie konania, pripojených listín a skutkových okolností z nich
vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Pri predbežnom opatrení
pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného
nároku, a to z dôvodu, že predbežné opatrenie má dočasný (predbežný) charakter. Z tohto dôvodu nie je
potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
vo veci samej alebo musia byť aspoň osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie. Pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
na dokazovanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola dňa 31.03.2015 uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere (čl. 6), na základe ktorej poskytol žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi
úver vo výške 700 Eur, ktorý mal splácať spolu s úrokom vo výške 140 Eur (20 % z istiny), servisným
poplatkom vo výške 63 Eur (9 % z istiny), teda spolu 903 Eur v 13 - tich mesačných splátkach a
to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,50 Eura (splátky úroku) a ďalej v pravidelných
rovnomerných 10 - tich mesačných splátkach vo výške 89,25 Eura (istina vo výške 78,43 %, úrok vo
výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7,06% z každej jednotlivej splátky), pričom prvá splátka je
splatná 10. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola podpísaná aj
dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov (čl. 9), pričom žalobca v žalobe tvrdí, že v súvislosti s touto
dohodou mu nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie dohody je typický formulár, z ktorého
nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej ako aj formálnej stránke. Žalobca tvrdí, že aj
keď je dohoda uzatvorená vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal
možnosť ju odmietnuť, ak chcel získať úver. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný listom zo
dňa 03.09.2015 (čl. 8) požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, ktorých
rozsah stanovil sám (bez preskúmania súdom či iným verejným orgánom) na sumu 891,50 Eura.

Potreba dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov v danom prípade je osvedčená existenciou
samotného sporu ohľadom platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a tým, že žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Dôvodnosť pre vydanie predbežného opatrenia
s povinnosťou zamestnávateľa žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa spornej



dohody vyplýva z toho, že vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobca zabrániť a ďalšou realizáciou
zrážok zo mzdy by mohlo dôjsť k zásahu do jeho majetkovej sféry predtým, než sa na základe podaného
návrhu rozhodne o platnosti takto uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá podľa jeho tvrdení
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Môže tak nastať situácia, v ktorej si veriteľ vymôže celú svoju
pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne
prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť po náležitom súdnom preskúmaní namietanej
nekalosti ustanovení dohody o zrážkach zo mzdy, obsah ktorej v konaní žalobca namieta.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na
základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) (rozsudok
Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co 108/2011).

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Za daného stavu považoval odvolací súd predložené listinné dôkazy a žalobcom uvádzané tvrdenia
o neprijateľných zmluvných podmienkach za dostatočné pre nariadenie predbežného opatrenia v
plnom rozsahu aj vo vzťahu k žalobcovi. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou
vyriešené, či spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky. Povinnosť uložená žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy
je daná iba predbežným opatrením, pre ktorý je charakteristická jeho dočasnosť (do právoplatného
ukončenia konania o veci samej) a predbežné opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi účastníkmi
konania.
Uvedené skutočnosti nepochybne osvedčujú tvrdenie žalobcu o nutnosti dočasnej úpravy pomerov
účastníkov do skončenia konania vo veci samej. Preto bolo namieste nariadiť vo veci predbežné
opatrenie aj vo vzťahu k samotnému žalovanému. Odvolacia námietka žalobcu bola dôvodná, lebo
zmenou zamestnávateľa na strane žalobcu by došlo opätovne k stavu neistoty a potrebe ďalšieho
rozhodovania.

Argumentácia súdu prvého stupňa o nemožnosti nariadiť predbežné opatrenie v znení totožnom ako je
predmet konania vo veci samej je prelomená naliehavosťou žalobcu na dočasnom zákaze uplatňovania
nárokov žalovaného zo spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 84/2011 zo dňa 26.05.2011, kde súd uviedol, cit: “Formulácia



predbežného opatrenia by v zásade nemala kopírovať žalobný návrh. Ak sa však účel dočasnej ochrany
nedá dosiahnuť inak než rovnakým výrokom ako vo veci samej, uvedená formalistická požiadavka musí
ustúpiť.“

Odvolací súd navyše nevidí odklon od judikatúry a názoru vyjadrenému v uzneseniach Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 16Co 24/2015 zo dňa 19.03.2015, sp. zn. 20Co 107/2015 zo dňa 29.04.2015, sp. zn.
6Co 152/2014 zo dňa 31.07.2014 či sp. zn. 8Co 143/2015 zo dňa 21.05.20105.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ust. § 220 O.s.p. zmenil
vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol tak,
že uložil žalovanému Y. XXX XX G., F.: XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy/iných príjmov zo dňa 31.03.2015 uzatvorenej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. H zo dňa
31.03.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 29C 95/2016.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (§ 145 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.