Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/116/2012 z 20. 3. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. marca 2013, sp. zn. 9CoP/116/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5412200602.1
Krajský súd Žilina | 9CoP/116/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5412200602.1 | 2013-03-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/089ef262-c308-415f-8489-e5676c15ca48
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5412200602.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/116/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412200602
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5412200602.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. Y., nar. X. X.
XXXX, bytom F. XXX, toho času A., J. G. A. XX proti odporcovi: Q. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom F.
XXX, zastúpenému JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v R. B., D. XXXX/XX, o zníženie
výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k.
6P/11/2012-140 zo dňa 12. 9. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
odporcovi za obdobie od 1. 5. 2011 do 30. 6. 2011 na sumu 80,- eur mesačne a od 1. 10. 2011
do budúcnosti na sumu 70,- eur mesačne. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
4C/81/2009-114 zo dňa 13. 7. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/257/2010 zo
dňa 16. 3. 2011. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie o veci samej zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine, keď
konštatoval, že na strane účastníkov došlo k zmene pomerov, čo odôvodňovalo rozhodnúť o čiastočnom
znížení výživného. Navrhovateľ nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v pôvodne stanovenej
výške 140,- eur, a preto poukazujúc najmä na zmenu pomerov u odporcu a jeho matky, súd znížil
vyživovaciu povinnosť. Návrh v časti, kde žiadal navrhovateľ znížiť výživné na sumu 60,- eur zamietol.
Dôvody pre zníženie výživného prvostupňový súd videl v tom, že odporca poberá sociálne štipendium
215,- eur, resp. 220,- eur mesačne (počas školskej výučby) a tiež v ďalšom období po 1. 10. 2011 sa
zvýšil príjem matky odporcu z dôvodu začatia podnikania a získania príjmu zo živnosti.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
nepriznal s poukazom na úspech účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie obaja účastníci.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nesprávne posúdil skutkový a právny stav. Odporca
spolu so svojou matkou nielen zatajil príjmy zo závislej činnosti, nakoľko bol zamestnaný od 19.
1. 2007, ale aj štipendium. Odporca konal nielen protiprávne, ale aj hrubo porušil dobré mravy. Na
základe konania odporcu utrpel navrhovateľ majetkovú, aj nemajetkovú ujmu. Problémy so správnym



stanovením výživného vznikli už v minulosti, keď súd rozhodoval o výživnom, pretože nesprávne boli
vyhodnotené argumenty a tvrdenia ohľadom jeho pôsobenia v spoločnosti Boris Trans, s.r.o., pretože
ešte v roku 2008 predal majetok, po tom, čo jeho podnikanie ovplyvnila neprípustná exekúcia a dosiahol
hospodársky výsledok - stratu, čo sa však neodzrkadlilo pri stanovení výživného. Spoločnosť Boris
Trans, s.r.o. bola zlikvidovaná a vymazaná z obchodného registra. Čistý zárobok navrhovateľa po
zaplatení mesačného nájomného 400,- eur nepostačuje na výživné pre dcéru M. v sume 80,- eur a k tomu
výživné pre syna Q. od 1. 10. 2011 v sume 70,- eur. Súdy vôbec neprihliadali na jeho predchádzajúce
dlhy, ktoré vznikli z vysoko stanoveného výživného, keď sa voči nemu vedú exekúcie, ktoré opäť uberajú
z jeho reálnych príjmov. Na druhej strane nebol správne posúdený príjem matky odporcu, prípadne
príjem jeho samotného. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu a znížil výživné od 1. 5. 2011 na sumu 30,- eur mesačne.

Odporca vo svojom odvolaní tiež poukazoval na to, že podľa jeho názoru prvostupňový súd vec
nesprávne právne posúdil. V rozsudku bolo výživné znížené spätne, čo je v rozpore so zákonom. Podľa §
77 Zákona o rodine možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, a teda nie je prípustné,
aby bolo výživné znížené spätne, ako je to uvedené v rozsudku. Ak sa navrhovateľovi zmenili pomery
natoľko, že žiadal zníženie výživného, mal to žiadať v čase, keď ku zmene pomerov došlo a nie s takým
veľkým časovým odstupom. Súd pri znížení výživného bral do úvahy sociálne štipendium vyplácané
odporcovi ako jeho príjem, pričom sa štipendium za príjem u osoby oprávnenej na výživu nepovažuje.
Z týchto dôvod žiadal odvolateľ rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a
rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s poukazom na ust. § 219 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že naposledy
o výživnom medzi účastníkmi bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.
4C/81/2009 zo dňa 13. 7. 2010, ktorý bol vo výroku o výživnom potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 7Co/257/2010 zo dňa 16. 3. 2011. Pri prejednávaní veci je odvolací súd viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (okrem výnimiek stanovených v § 213 ods. 2 až 7 O.s.p.).
V čase posledného rozhodovania pracoval navrhovateľ v spoločnosti Boris Trans, s.r.o.. Odporca bol
študentom 1. ročníka Technickej univerzity vo Zvolene, fakulty enviromentálnej a výrobnej techniky.
Matka odporcu v tom čase bola nezamestnaná. Navrhovateľ mal vyživovaciu povinnosť k dvom deťom z
prvého manželstva a k dvom deťom z terajšieho manželstva. Matka odporcu mala vyživovaciu povinnosť
k nemu a k jeho sestre M.. Podľa posledného rozhodnutia o výživnom, na odporcu od 13. 12. 2009,
mal stanovenú vyživovaciu povinnosť 140,- eur mesačne, na dcéru M. vyživovaciu povinnosť vo výške
90,- eur mesačne. Navrhovateľ sa od apríla 2011 zamestnal v spoločnosti Enviropol, s.r.o., pričom došlo
k zvýšeniu jeho príjmu. Odporca v máji a júni 2011 poberal sociálne štipendium vo výške 220,- eur
mesačne, v období od októbra 2011 do júna 2012 sociálne štipendium vo výške 215,- eur mesačne.
V júli a auguste 2012 pracoval na základe dohody o brigádnickej činnosti a vyplatenú dostal mzdu vo
výške 292,24 eur v čistom. Matka odporcu začala dňom 15. 9. 2011 podnikať na základe živnostenského
oprávnenia a poskytnutý jej bol príspevok vo výške 4 023,52 eur.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností, s prihliadnutím na návrh navrhovateľa, prvostupňový súd
postupoval správne, keď v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine skúmal, či od poslednej úpravy výživného
došlo na strane účastníkov konania k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o
výživnom. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver,
keď znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa za obdobie od 1. 5. 2011 do 30. 6. 2011 na sumu 80,-
eur mesačne a od 1. 10. 2011 na sumu 70,- eur mesačne. Ako správne konštatuje prvostupňový súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia, od poslednej úpravy výživného, resp. zisťovania skutkového stavu,
došlo k zmene pomerov u oboch účastníkov konania. Navrhovateľ zmenil zamestnanie a zvýšil sa jeho
mesačný príjem, zvýšil sa aj príjem matky odporcu, pričom u tohto náklady súvisiace so štúdiom sú
v čase výučby čiastočne hradené aj zo sociálneho štipendia. Je nepochybné, že sociálne štipendium
vyplácané štátom má napomôcť študentovi pri hradení výdavkov súvisiacich so štúdiom. Vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči odporcovi pretrváva práve z dôvodu prípravy odporcu na budúce povolanie



formou denného štúdia. Tiež zo strany matky, kde vzhľadom na vek odporcu, táto neplní vyživovaciu
povinnosť len osobnou starostlivosťou, je potrebné zabezpečiť výživu aj prispievaním výživného v
peňažnej podobe, resp. zabezpečovaním základných potrieb, ako je prispievanie na stravu, oblečenie,
obuv a podobne. S prihliadnutím na takto zistený skutkový stav a vzhľadom aj na zistené majetkové
pomery účastníkov, tak ako ich ustálil prvostupňový súd, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že výživné
je vzhľadom k možnostiam a schopnostiam navrhovateľa a odôvodneným potrebám odporcu primerané,
a preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ odporca vo svojom odvolaní poukazuje na ust. § 77 Zákona o rodine, v zmysle ktorého možno
výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, v tomto prípade súd výživné nepriznával
(neurčoval), to bolo určené už v minulosti na základe iných rozhodnutí súdov. V tomto prípade súd
rozhodoval o znížení výživného, teda posudzoval vec v zmysle           § 78 Zákona o rodine, resp.
§ 163 O.s.p.. Rozsudky odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi clausula
rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia)
a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej
zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia
umožňujú meniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery. Aj keď v tomto prípade
návrh na zníženie výživného bol podaný dňa 8. 2. 2012, poukazoval na skutočnosti, ktoré umožnili
súdu rozhodnúť o zmene rozsudku k času, keď došlo k zmene pomerov u účastníkov. Občiansky
súdny poriadok jednoznačne uvádza, že zmena predchádzajúceho rozsudku je prípustná od času, keď
došlo k zmene pomerov. Zákon o rodine umožňuje dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Ďalšou podmienkou (ak sa nerozhoduje o výživnom pre maloleté dieťa) je, že
zmena alebo zrušenie výživného je možná len na návrh. V tomto prípade navrhovateľ podal návrh a
prvostupňový súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav, a teda aj čas, kedy došlo k zmene pomerov.
K tomuto dátumu potom rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods.
1 O.s.p., resp. ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože ani jeden z nich si náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    prípustné.