Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/209/2018 z 5. 12. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 5. decembra 2018, sp. zn. 13Cob/209/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5618202835.2 Krajský súd Žilina | 13Cob/209/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5618202835.2 | 2018-12-05 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 328 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 326 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ed47520-25f5-4a8d-8ccb-a0494e331fa7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5618202835.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/209/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202835
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5618202835.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany
Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci navrhovateľa
neodkladného opatrenia: Jaroslav Jurčo, nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX W. R., podnikajúci
pod obchodným menom Jaroslav Jurčo, s miestom podnikania Dovalovo 253, 033 01 Liptovský Hrádok,
IČO: 46 115 218, zastúpenému zástupcom JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R.
Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti protistrane: Roľnícke družstvo Dovalovo,
so sídlom Dovalovo 515, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 00 633 437, v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 9Cb/111/2018-72 zo dňa 12.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/111/2018-72 zo dňa 12.10.2018 p o t v r d z u j e.

Protistrana m á voči navrhovateľovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V
odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
podaný elektronicky na okresný súd dňa 8.10.2018, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti Roľníckemu
družstvu Dovalovo zdržať sa akéhokoľvek užívania a výkonu akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti
na pozemku registra KN „E“ parcelné číslo 1601, trvalé trávne porasty o výmere 87.190 m2, zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie S., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš do
troch dní od vykonateľnosti uznesenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že
Roľnícke družstvo Dovalovo na základe Zmluvy o nájme pozemku uzatvorenej dňa 20. 12. 2004 medzi
D. N. ako prenajímateľkou a Roľníckym družstvom Dovalovo ako nájomcom užíval aj pozemok registra
KN „E“ parcelné číslo 1601, trvalé trávne porasty o výmere 87.190 m2, zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie S., Obec Liptovský Hrádok. Všetky pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy
navrhovateľ nadobudol od D. N. na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 7.5.2012.
Navrhovateľ ako nový vlastník vstúpil do práv prenajímateľa podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Roľnícke družstvo Dovalovo od roku 2012 do podania návrhu nijaké nájomné zo zmluvy navrhovateľovi
nezaplatilo, preto navrhovateľ listom zo dňa 29.5.2018 odstúpil od zmluvy, ktoré odstúpenie bolo
Roľníckemu družstvu Dovalovo doručené dňa 6.6.2018. Navrhovateľ ako väčšinový spoluvlastník
vyzval Roľnícke družstvo Dovalovo na vydanie a vrátenie parcely 1601, lebo navrhovateľ má záujem
ako samostatne hospodáriaci roľník vykonávať na tejto parcele poľnohospodársku činnosť. Roľnícke
družstvo Dovalovo navrhovateľovi listom zo dňa 19.6.2018 oznámilo, že neuznáva odstúpenie od zmluvy
a zmluvu považuje za platnú. Postoj Roľníckeho družstva Dovalovo nemení nič na tom, že zmluva
zanikla dňom doručenia odstúpenia, t. j. 6.6.2018. Navrhovateľ trvá na odstúpení od zmluvy v celom
rozsahu. Roľnícke družstvo Dovalovo navrhovateľovi parcelu 1601 nevydalo. Nevydaním pozemku
nerešpektuje užívacie právo navrhovateľa a bráni mu vo výkone vlastníckeho práva. Navrhovateľ
je väčšinový spoluvlastník a zároveň samostatne hospodáriaci roľník a rozhodol sa, že chce sám



vykonávať poľnohospodársku činnosť a výrobu. Inak ako neodkladným opatrením sa navrhovateľ
nedokáže domôcť výkonu svojho vlastníckeho práva k parcele č. 1601, najmä ju užívať, požívať jej plody
a úžitky a nakladať s ňou, lebo mu ju Roľnícke družstvo Dovalovo odmieta vydať s tým, že neuznáva
odstúpenie od zmluvy. Za súčasnej vlastníckej a skutkovej situácie jedine neodkladným opatrením
možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez toho, aby sa v predmetnej veci viedlo ďalšie
osobitné konanie. Ak súd nenariadi neodkladné opatrenie, ktorým sa požadovaným spôsobom upravia
pomery strán, navrhovateľ napriek tomu, že je riadnym legitímnym vlastníkom parcely 1601, nebude
môcť parcelu plnohodnotne užívať. Ak Roľnícke družstvo Dovalovo bude ešte v roku 2018 vykonávať
poľnohospodársku činnosť, navrhovateľ bude na nasledujúce obdobie minimálne poľnohospodársky rok
úplne vylúčený z plnohodnotného a riadneho užívania parcely 1601. Navrhovateľ chce na parcelu zasiať
husto siatu obilninu - ozimnú pšenicu, ktorá sa štandardne seje do 15.10. príslušného kalendárneho
roka. V tomto prípade navrhovateľ nebude môcť zasiať nič a nebude si môcť ani uplatniť nárok na
podporu v pôdohospodárskej platobnej agentúre, keďže túto si už skôr uplatnilo Poľnohospodárske
družstvo Dovalovo. Takýmto spôsobom je navrhovateľovi zmarená snaha o užívanie parcely 1601,
zasiatie ozimnej pšenice v odporúčaných dátumoch. Týmto spôsobom by bolo zo strany Roľníckeho
družstva Dovalovo výrazným spôsobom zasiahnuté do garantovaných vlastníckych práv navrhovateľa.

2. Okresný súd poukázal na aplikáciu § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 a
2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá CSP. Vo všeobecnosti uviedol, že inštitút
neodkladného opatrenia umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami. Zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je hodnoverným spôsobom
osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná
ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti
práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň
osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa. Osvedčovanie znamená,
že súd z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.

3. Okresný súd poukázal na to, že predmetnej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia pred začatím konania. Okresný súd preskúmal návrh a priložené listinné dôkazy. Výpisom
zo živnostenského registra navrhovateľ preukázal, že je živnostník. Osvedčením o zápise do evidencie
samostatného hospodáriaceho roľníka Mesta Liptovský Hrádok navrhovateľ preukázal, že je samostatne
hospodáriaci roľník. Fotokópiou „Zmluvy o nájme pozemku podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka
s použitím § 22 zákona č. 229/1991 v platnom znení a § 3 a nasl. Nariadenia vlády SR č. 1208/1994“
navrhovateľ preukázal, že dňa 20.12.2004 D. N., bytom K. XXXX/XX, F. uzavrela s Roľníckym družstvom
Dovalovo Zmluvu o nájme nehnuteľností a to aj pozemku parcelné č. 1601 (bez uvedenia čísla
listu vlastníctva) s tým, že celková výmera prenajatých pozemkov je uvedená vo výške 5.163 m2.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2005 do 1.1.2015. Navrhovateľ preukázal, že písomne
- doporučenou listovou zásielkou podanou na pošte Dolný Kubín 4. 6. 2018, doručenou Roľníckemu
družstvu Dovalovo 6.6.2018 písomne odstúpil od Zmluvy o nájme pozemku uzavretej dňa 20.12.2004.
Týmto podaním oznámil Roľníckemu družstvu Dovalovo vstup do práv prenajímateľa na základe
darovacej zmluvy od prenajímateľky D. N.. Odstúpenie od zmluvy odôvodnil tým, že Roľnícke družstvo
Dovalovo neplatilo jemu ako prenajímateľovi žiadne nájomné od 22.12.2014. Navrhovateľ preukázal
listom Roľníckeho družstva Dovalovo zo dňa 19.6.2018, že tento subjekt neakceptoval odstúpenie od
zmluvy. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru
navrhovateľ preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcely registra „E“ evidovanej na
mape určeného operátu parcelné č. 1601, vo výmere 87.190 m2 - trvalý trávny porast, katastrálne územie
S., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš v podiele 7/24 a 7/32 (51 %), ktoré podiely nadobudol
darovacou zmluvou a vklad bol povolený pod V1109/2012 zo 7.5.2012 a V5416/2014 zo dňa 22.12.2014.
Ostatnými podielovými spoluvlastníkmi sú Roľnícke družstvo Dovalovo v podiele 10/60, I. N. v podiele
4/32, Y. H., rod. D. v podiele 10/60, N. N. v podiele 3/128 a 1/128.

4. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh okresný súd dospel k
záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie podľa § 325 ods. 1
CSP, teda návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.



5. V predloženej zmluve o nájme je pozemok identifikovaný iba parcelným číslom bez uvedenia
listu vlastníctva, a tým aj ďalších identifikačných údajov vyplývajúcich z listu vlastníctva (okrem
parcelného čísla 1601). Celková výmera prenajatej plochy je uvedená 5.163 m2, pričom podľa
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX výmera pozemku parcelné číslo 1601 je 87.190 m2. Navrhovateľ
osvedčil, že je podielovým spoluvlastníkom (nadpolovičným) pozemku parcelné číslo 1601, ktorý
nadobudol darovaním od prenajímateľky D. N., čím vstúpil do práv a povinností prenajímateľa vo
vzťahu k Zmluve o nájme uzavretej dňa 20.12.2004. Podľa obsahu zmluvy ide o nájom pozemku
na poľnohospodárske účely. Nájom pozemkov na poľnohospodárske účely sa spravuje zákonom
č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov s tým, že zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak zákon č. 504/2003 Z.z.
neustanovuje inak. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom dohodnutý na určitý čas sa skončí
uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, ak sa prenajímateľ s nájomcom nedohodnú inak. Ak nájomca
užíva predmet nájmu aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo
vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok,
za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na
rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Keďže zmluva medzi prenajímateľom
a nájomcom bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2005 do 1.1.2015 a prenajímateľ nepodal na súde
žalobu na vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní od skončenia nájmu, obnovovala sa nájomná zmluva za
tých istých podmienok vždy na dobu jedného roka. Naposledy sa obnovila od 1.1.2018 do 1.1.2019
(keďže navrhovateľ do 31.1.2018 nepodal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na príslušnom súde
podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy
môže jej účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté. V zmluve o nájme nebola zmluvnými stranami dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy pre
prenajímateľa. Prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy podľa § 676 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak
je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov. Tvrdenia navrhovateľa podľa § 679 ods. 3
Občianskeho zákonníka absentujú. Podľa obsahu odstúpenia od zmluvy adresovanom nájomcovi sa
javí, že ide o prvé oznámenie o zmene v osobe spoluvlastníka prenajatých pozemkov, a tým aj v osobe
prenajímateľa. Súčasne je podľa obsahu prvou výzvou na zaplatenie dlžného nájomného od 22.12.2014.
Toto je v súlade s tým, čo uvádzal nájomca v reakcii na odstúpenie od zmluvy, že nemal vedomosť o
zmene podielového spoluvlastníka nehnuteľností s tým, že nájomca riadne a včas posiela nájomné za
príslušné roky k rukám prenajímateľov podľa zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, keďže
zmena vlastníka, a tým osoby oprávnenej poberať nájomné mu nebola oznámená. Nie je povinnosťou
zmluvnej strany, ktorej bolo oznámené odstúpenie od zmluvy domáhať sa určenia neplatnosti odstúpenia
od zmluvy. Roľnícke družstvo Dovalovo jednoznačne prejavilo vôľu pokračovať v zmluve o nájme
nehnuteľnosti - pozemku, ktorá sa obnovila zo zákona. Z uvedených dôvodov nemohol okresný súd
považovať pozemok, ktorý je v spoluvlastníctve navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
užívaný bez nájomnej zmluvy (§ 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z.), keďže existencia nájomného vzťahu
v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je sporná. Bez osvedčenia danosti nároku
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné neodkladné opatrenie nariadiť.

6. Okresný súd poukázal na to, že v predmetnej veci pripadá do úvahy v budúcnosti podanie žaloby
na vypratanie nehnuteľnosti podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne postupom podľa §
12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z.. Aj keď o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka) to neznamená, že
ten kto vlastní nadpolovičnú väčšinu rozhoduje sám o užívaní celej nehnuteľnosti. O hospodárení so
spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci dohodou, takáto dohoda nemusí mať písomnú podobu a to
ani vtedy, ak sa týka nehnuteľnosti. Môže byť uzavretá ústne aj konkludentne. Jedným z podielových
spoluvlastníkov prenajatých pozemkov je aj nájomca - Roľnícke družstvo Dovalovo. Ak sa spoluvlastníci
o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti nedohodnú, môže tak rozhodnúť na návrh niektorého zo
spoluvlastníkov súd (§ 139 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Za takúto podstatnú zmenu je možné
považovať aj to, že navrhovateľ chce užívať celú nehnuteľnosť bez vopred daného súhlasu ostatných
spoluvlastníkov nehnuteľnosti - pozemku vrátane Roľníckeho družstva Dovalovo (a aj ostatných). Ďalším
spôsobom môže byť postup podľa § 141 Občianskeho zákonníka zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.



7. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal okresný súd za to, že v danom prípade navrhovateľ
neosvedčil danosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a tým ani potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Preto okresný súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v súlade s § 328 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom zástupcu
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že
predmetným odstúpením od Zmluvy o nájme pozemku uzatvorenej podľa § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka, s použitím § 22 zákona č. 229/1991 v platnom znení a § 3 nasl. Nariadenia vlády SR č.
208/1994 dňa 20.12.2004 medzi D. N., bytom K. XXXX/XX, F. ako prenajímateľkou a protistranou ako
nájomcom (ďalej len ako ,,Zmluva“), navrhovateľa zo dňa 29.05.2018, ktoré odstúpenie bolo protistrane
doručené dňa 06.06.2018 (ďalej len ako ,,Odstúpenie“), bola protistrane prvýkrát oznámená zmena v
osobe spoluvlastníka pozemku registra KN ,,E“ parcelné číslo 1601, trvalé trávne porasty o výmere
87190 m2, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. S., obec Liptovský Hrádok (ďalej len ako ,,parc. 1601“), ktorý
bol predmetnom Zmluvy, t.j. zmena v osobe prenajímateľa. Navrhovateľ už v priebehu rokov 2013 až
2015 niekoľkokrát oznamoval protistrane, že je vlastníkom parc. 1601. Uvedené vyplýva aj z odpovede
protistrany zo dňa 19.06.2018 na Odstúpenie, kde v závere tretieho a v štvrtom odseku poukazuje
na to, že ohľadom užívania aj parc. 1601 a platnosti Zmluvy sa už na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš sp.zn. 6C/63/2012 a sp.zn. 9Cb/158/2015 viedli viaceré súdne konania, ktorých účastníkmi boli
taktiež navrhovateľ a protistrana. V uvedených konaniach navrhovateľ preukazoval, že je
podielovým spoluvlastníkom aj parc. 1601. Teda protistrana už minimálne od týchto konaní musí mať
vedomosť o tom, navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom parc. 1601, ktoré závery okresný súd
pozná zo svojej rozhodovacej činnosti. Dokonca v roku 2015 spoločnosť JARKOJ, s.r.o., so sídlom
Dovalovo 253, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 48 031 704, ktorá mala na parc. 1601 uzatvorenú nájomnú
zmluvu s navrhovateľom ako väčšinovým spoluvlastníkom parc. 1601, oslovila protistranu ohľadom
vyriešenia problematického užívania parc. 1601. Pritom aj v tomto liste bola protistrana oboznámená
s tým, že navrhovateľ je vlastníkom nadpolovičnej väčšiny parc. 1601. Z uvedeného preto Odstúpenie
nie je možné v žiadnom prípade považovať za prvé oznámenie o zmene prenajímateľa. Napriek
tomu protistrana ako nájomca navrhovateľovi ako prenajímateľovi nikdy žiadne nájomné za užívanie
parc. 1601 nezaplatil, t.j. od roku 2012 do dnes, čo zakladalo nárok navrhovateľa na Odstúpenie
od Zmluvy. Navrhovateľ poznamenal, že aj keď v Zmluve nie je dostatočne jasne označená parc.
1601, obidve zmluvné strany a následne aj navrhovateľ vedeli, o ktorú presne parcelu ide a nikdy túto
skutočnosť nerozporovali, čo vyplýva aj z predmetných súdnych konaní a listinných komunikácií medzi
navrhovateľom a protistranou. Taktiež sa nie je možné stotožniť so záverom okresného súdu, že parc.
1601 nie je možné považovať za pozemok momentálne užívaný bez nájomnej zmluvy.

9. K samotnému Odstúpeniu navrhovateľ dal do pozornosti, že ide o jednostranný právny úkon, pri
ktorom sa žiadne osobitné náležitosti v zmysle aplikovateľných právnych predpisov nevyžadujú a na
inštitút odstúpenia sa tak vzťahujú len všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Na nastúpenie jeho
účinkov sa samozrejme vyžaduje náležité doručenie druhej zmluvnej strane - žalovanému (§ 48 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Tieto skutočnosti rovnako hodnotí aj súdna prax (napr. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30.6.2009, sp.zn. 4 Cdo 111/2008 alebo Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
20.7.2011, sp.zn. 6Sžo/229/2010). Občiansky zákonník, v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby
obsahom odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu, pre ktorý príslušná zmluvná strana od zmluvy
odstupuje (či už zákonného alebo zmluvne dohodnutého). Odstúpenie od zmluvy je ako právny inštitút
konštruovaný ako jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany, i keď
odstúpenie je samozrejme prípustné aj na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Preto je jasne
zrejmé, že Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňom jeho doručenia protistrane a nič na tom nemení fakt,
že protistrana predmetné Odstúpenie neuznáva. Napriek tejto skutočnosti sa však protistrana nedomáha
žiadnej neplatnosti Odstúpenia napriek tomu, že mu bolo doručené už 06.06.2018. Preto je zrejmé, že
protistrana sa snaží užívať parc. 1601 bez právneho dôvodu.

10. Navrhovateľ rozporoval taktiež argumentáciu okresného súdu, že neznamená, že ten kto vlastní
nadpolovičnú väčšinu rozhoduje sám o užívaní celej nehnuteľnosti, keďže o hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci dohodou, pričom ak takáto dohoda nie je, rozhodne na návrh niektorého
spoluvlastníka. Poukázal na to, že aj keď užívanie spoločnej veci niektorým zo spoluvlastníkov je



súčasťou obsahu jeho vlastníckeho práva (v miere danej veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu),
z tejto úpravy vyplýva, že realizácia tohto práva vyžaduje splnenie ďalšieho zákonného predpokladu,
a to rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov (príp. za stanovených podmienok rozhodnutie súdu). V
prípade, že sa spoluvlastníci pri hospodárení so spoločnou vecou nedohodnú, je rozhodujúca väčšina
spoluvlastníckych podielov. Táto väčšina sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov (tzv. princíp
majorizácie). Nie je pritom rozhodujúce, či ide o bežnú záležitosť alebo nie. Z poukázaných okolností
je pritom zrejmé, že minimálne k dohode medzi navrhovateľom a protistranou nedošlo, a preto o
užívaní parc. 1601 navrhovateľ z titulu svojho majoritného spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastník,
ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), nemôže sa úspešne domáhať na
súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou (toto právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina
alebo dohoda spoluvlastníkov). Prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť.

11. Navrhovateľ mal za to, že osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a to
obzvlášť za situácie, keď protistrana užíva parc. 1601 bez právneho dôvodu, pritom práve svojim
konaním bráni v užívaní parc. 1601 navrhovateľovi, ktorý má ako väčšinový vlastník parc. 1601
záujem parcelu sám užívať. Navrhovateľ sa inak ako neodkladným opatrením nedokáže v krátkom
čase domôcť nápravy a pristúpiť k plnohodnotnému výkonu svojich vlastníckych práv k parc. 1601.
Pritom je nutné poukázať aj na správanie protistrany, ktorý neplatil navrhovateľovi za užívanie parc.
1601 žiadne nájomné napriek vedomosti o jeho vlastníctve, Odstúpenie od Zmluvy neuznáva, pritom
si svoj nárok na neplatnosť Odstúpenia ani neuplatnil za súde (napriek tomu, že v zmysle aplikačnej
praxe vyplýva, že Odstúpenie o Zmluvy je účinné dňom jeho doručenia druhej strane). Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie
a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. zmenil a návrhu navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel s priznaním nároku navrhovateľovi na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací postupom podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta druhá
CSP, umožnil protistrane vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľa a k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia výzvou zo dňa 22.11.2018. Protistrana sa v stanovenej lehote do momentu rozhodnutia
krajským súdom nevyjadrila.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov
navrhovateľa podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného
zákonného ustanovenia, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením okresného
súdu a s jeho dôvodmi, pre ktorú skutočnosť na tieto odkazuje.

16. Len na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.

17. V prípade predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím civilného
sporového konania sa poukazuje na ust. § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.



19. Vzhľadom k vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, okresný súd správne postupoval, pokiaľ
skúmal zákonné podmienky v súvislosti s podaným návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia. Zo zákonného ustanovenia § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia kumulatívne musia byť splnené obidve zákonné podmienky, keď
musia byť osvedčené skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a druhou podmienkou je osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ niektorá z týchto dvoch zákonne kumulatívne
stanovených podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť. Pokiaľ sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z
titulu tvrdenej potreby neodkladnej úpravy pomerov, tak bol povinný osvedčiť, odôvodniť skutočnosti
svedčiace naliehavosti pre úpravu pomerov. Podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
jednou z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo, osvedčenie nároku a
druhou, aby navrhovateľ odôvodnil, osvedčil naliehavosť pre takúto úpravu pomerov, ktorá naliehavosť
má viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia súdom. Pre zákonom vyžadovanú bezodkladnosť úpravy
pomerov inštitútom neodkladného opatrenia sa posudzuje, či je osvedčená nevyhnutnosť, naliehavosť
pre úpravu pomerov práve nariadením neodkladného opatrenia. Bol vecne správny postup okresného
súdu v spojení aj s krajským súdom ako súdom odvolacím, ak bolo vyhodnocované, či bola splnená
nevyhnutnosť, resp. naliehavosť pre bezodkladnú úpravu pomerov, akej úpravy sa domáhal navrhovateľ
prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. Krajský súd konštatuje, že žalobca neosvedčil
potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným nariadením neodkladného opatrenia, a preto pri
nesplnení jednej z týchto kumulatívnych podmienok potom bolo vecne správne rozhodnutie okresného
súdu, ak bol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

20. Okresný súd a v rámci vyvolaného odvolacieho konania aj krajský súd ako súd odvolací sú
zákonnou úpravou povolané k tomu, aby v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa vyjadrovali k splneniu,
resp. nesplneniu zákonom vyžadovaných podmienok pri podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Jednoznačné vyjadrenie pri hodnotení zákonných podmienok podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia obsiahnuté v súdnom rozhodnutí zabezpečuje riadnu odôvodnenosť takéhoto
rozhodnutia. Krajský súd uvádza, že naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia, resp.
bezodkladnosť v potrebe úpravy pomerov, akej úpravy pomerov sa domáhal navrhovateľ návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, je osvedčená len v prípade danosti okolností, ktoré bezprostredne
a priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, resp. právneho postavenia, ktorému navrhovateľ žiada
priznať ochranu. Je pritom povinnosťou navrhovateľa, aby takúto zákonom vyžadovanú podmienku v
primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť, čo v danom prípade zo strany navrhovateľa splnené nebolo. Pokiaľ neboli osvedčené
zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčený nárok
navrhovateľa a naliehavosť pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi navrhovateľom a protistranou,
tak okresný súd správne postupoval, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne bolo krajským súdom potvrdené.

21. Okresný súd vecne správne uviedol, ak mal za to, že navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej
úpravy pomerov. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia
povinnosti protistrane zdržať sa akéhokoľvek užívania a výkonu akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti
na pozemku registra KN „E“ parc. číslo 1601, trvalé trávne porasty o výmere 87.190 m2, zapísané na LV
č. XXXX, kat. územie S., Obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, keďže mal za to, že ako riadny
legitímny väčšinový vlastník parc. č. 1601 má na jej užívanie plné právo, a ak protistrana na parc.
č. 1601 bude v roku 2018 vykonávať určitú poľnohospodársku činnosť napriek tomu, že Odstúpením
od Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 29.05.2018, doručeným protistrane dňa 06.06.2018, a to listom
navrhovateľa ako nástupcu (§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka) zmluva zanikla, ktoré odstúpenie
však protistrana neuznáva, nebude môcť navrhovateľ plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke práva
k predmetnej parcele.

22. Pokiaľ navrhovateľ v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní
kládol dôraz na to, že okresný súd nesprávne posúdil obsah odstúpenia od zmluvy o nájme pozemku a
postavenie žalobcu ako väčšinového spoluvlastníka, tak táto argumentácia navrhovateľa neobstála. V
podstate navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie má súvisieť s jeho postavením väčšinového
spoluvlastníka k parc. č. 1601, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie S.. Okresný súd mal správne



za zistené, že dňa 20.12.2004 bola uzavretá medzi protistranou a vlastníkom D. N. Zmluva o nájme
pozemku, predmetom ktorej bol nájom pozemku na poľnohospodárske účely, s dohodnutou dobou
nájmu v čl. V. bod 1. zmluvy na dobu určitú, a to od 01.01.2005 do 01.01.2015 vrátane, ako aj, že žalobca
vstúpil do práv a povinností prenajímateľa z tejto zmluvy (§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za
stavu, že protistrana užívala/-a vec (pozemok) aj po skončení nájmu a navrhovateľ neuplatnil nárok na
vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti podaním návrhu na súde do 30 dní od skončenia nájmu
(tvrdeného navrhovateľom) došlo, tak ako správne uzavrel okresný súd, k obnoveniu nájomnej zmluvy
dojednanej na dobu určitú podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikovateľnej cez ust. § 1
ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v platnom znení, za tých istých podmienok vždy na
dobu jedného roka, teda naposledy sa obnovila od 01.01.2018 do 01.01.2019. Navrhovateľ v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil zánik predmetnej zmluvy úkonom Odstúpenia navrhovateľa
v podaní zo dňa 29.05.2018 z dôvodu neplatenia nájomného, doručeným protistrane podľa doručenky
na č.l. 21 spisu, ktorého dôvodnosť však protistrana v podaní zo dňa 19.06.2018 spochybnila tvrdením
o nesplnení zákonom stanovených podmienok pre odstúpenie, a to tvrdením o platení nájomného
vlastníkom pozemkov, bez vedomosti o ich zmene a súčasne prejavila vôľu pozemok užívať. Krajský
súd súhlasí so záverom okresného súdu, že z obsahu úkonu Odstúpenia navrhovateľa v podaní zo dňa
29.05.2018 vyplýva, že išlo o prvé oznámenie o zmene v osobe spoluvlastníka prenajatých pozemkov,
čo vyplýva zo znenia odseku 2. tohto odstúpenia „v zmysle tohto som ako nový vlastník predmetných
pozemkov vstúpil v zmysle § 680 ods. 2 OZ do právneho postavenia prenajímateľa podľa Zmluvy“
a súčasne išlo o výzvu na zaplatenie dlžného nájomného (odseku 3 tohto odstúpenia). V zhode s
okresným súdom i krajský súd je názoru, že za stavu vyvolanej spornosti existencie nájomného vzťahu,
tak nebola osvedčená danosť nároku navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotným
navrhovateľom doložené dôkazy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili jeho nárok,
ochrany ktorého sa domáhal formou nariadenia neodkladného opatrenia, a tým ani nebolo možné
konštatovať nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi navrhovateľom a protistranou.

23. Nesúhlasí odvolací súd s námietkou odvolateľa, týkajúcou sa argumentácie okresného súdu, že
aj keď o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov, to neznamená, že ten, kto vlastní nadpolovičnú väčšinu, rozhoduje sám o užívaní celej
nehnuteľnosti. Z ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva úprava práv a povinností
spoluvlastníkov navzájom a spôsob rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou, ktorou sa rozumie
tiež užívanie nehnuteľnosti. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že
chce sám užívať celú nehnuteľnosť, avšak neosvedčil vopred daný súhlas ostatných spoluvlastníkov
nehnuteľností (pozemku), vrátane súhlasu protistrany, ktorá je podielovým spoluvlastníkom, alternatívne
postup v zmysle ust. § 139 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom dospel i krajský
súd k záveru, že len z jednostranne navrhovateľom poskytnutých tvrdení a ním predložených dôkazov
nebolo možné konštatovať osvedčenie zásahu do jeho vlastníckeho práva. Za situácie neosvedčenia
užívania pozemku protistranou bez právneho dôvodu, nebolo možné konštatovať osvedčenie danosti
nároku navrhovateľa, a tým ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

24. V súvislosti s bezodkladnou úpravou pomerov, považuje odvolací súd za potrebné poukázať i
na to, že ak navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil nevyhnutnosť v tom,
že chce na parcele č. 1601 zasiať husto siatu obilninu - ozimnú pšenicu, ktorá sa štandardne seje do
15.10. príslušného kalendárneho roka, tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol doručený
okresnému súdu dňa 11.10.2018, čiže i pre tento časový úsek nebola osvedčená dôvodnosť pre
neodkladnú úpravu pomerov medzi navrhovateľom a protistranou.

25. Odvolací súd k úplnosti poukazuje na čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky
a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje ust. § 324 a nasl. Civilného sporového
poriadku, a preto v súlade s uvedeným čl. 46 ods. 4 Ústavy SR bolo nielen potrebné v konaní pred
okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli
splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Krajský súd v prejednávanej veci má za to, že nebolo zistené splnenie ani jednej z kumulatívne
stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie existencie nároku
navrhovateľa a okolností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom



a protistranou vzhľadom k navrhovanému neodkladnému opatreniu, preto ak okresný súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom
konaní potvrdené. Vzhľadom k uvedenému preto nemohlo dôjsť ani k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, pretože okresný súd v potrebnom rozsahu na zistený skutkový stav aplikoval rozhodné
zákonné ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 v spojení s ust. § 328 ods. 1 CSP, ktoré aj správnym
spôsobom interpretoval.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania spojených s neodkladným opatrením rozhodol
odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou
stranou sporu v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z titulu zamietnutia
tohto návrhu bola protistrana, ktorej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o
výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne



posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.