Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/22/2019 z 24. 4. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2019, sp. zn. 6To/22/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8413010328.2 Krajský súd Prešov | 6To/22/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8413010328.2 | 2019-04-24 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: § 200 ods. 2 písm. b) TZ, § 200 ods. 1 TZ, § 208 ods. 2 písm. d) TZ, § 199 ods. 1 TZ, § 208 ods. 1 písm. a) TZ, § 199 ods. 2 písm. b) TZ, § 200 ods. 2 písm. a) TZ, § 208 ods. 1 písm. b) TZ, TZ, § 199 ods. 2 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ed99f47-f427-41eb-89f5-4016ef1303e3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8413010328.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/22/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413010328
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8413010328.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
25.04.2019 v trestnej veci obžalovaného O. P. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona účinného do 31.12.2015, s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného O. P. proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 15.02.2019, sp. zn. 6T/75/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok rozsudkom zo dňa 15.02.2019, sp. zn. 6T/75/2013 uznal obžalovaného O. P.
za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods.
2 písm. d/ Tr. zákona účinného do 31.12.2015, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona,
zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na
§ 138 písm. b/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, § 139 písm. c/ Tr.
zákona, na tom skutkovom základe, že

- v období najmenej od 01.09.1999 až do dňa 11.04.2013, s výnimkou obdobia od 09.04.2008 do
01.07.2009 a od 29.09.2011 do 29.03.2012, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, a s výnimkou
mesiacov jún až december v roku 2006 a mesiacov september 2009 až máj 2010, kedy odišiel za prácou,
v mieste svojho trvalého bydliska, v rodinnom dome č. XXX v obci C., okres G., v triezvom stave aj
pod vplyvom požitých alkoholických nápojov a z toho dôvodu zvýšenej agresivity, svoju manželku Z. P.
dvakrát až trikrát týždenne verbálne aj fyzicky napádal tak, že jej vulgárne nadával, vykrikoval jej, že je
lesba, že má milenca, zakazoval navštevovať jej rodinu, dlaňami aj päsťami ju udieral po tvári, po hlave,
po celom tele, nohami ju kopal do oblasti celého tela, niekedy ju udieral palicou a metlou, rozbíjal a ničil
veci v domácnosti, útoky voči nej sa postupne stupňovali od mesiaca december 2006, kedy jej vyčítal
úmrtie ich syna A., takmer denne ju ponižoval, budil ju v noci zo spánku tak, že ju kopal, ťahal za vlasy,
vyžadoval od nej pohlavný styk a vulgárne jej nadával, fyzicky ju napádal bitím a kopaním, kričal, že dom
je jeho, vulgárne jej hovoril, že pôjde z domu preč, vyžadoval od nej pohlavný styk, v nočných aj denných
hodinách ju rôznymi spôsobmi nútil k pohlavnému aj orálnemu styku, ktorý keď odmietla, tak ju zbil,
rukou jej zakrýval ústa, pričom jej hovoril, že ak niečo povie, zabije ju, proti jej vôli jej rozťahoval nohy a
vnikal do jej pošvy, svoj úd jej vkladal do úst a držal jej hlavu až pokiaľ sa neuspokojil, pri styku používal
aj drevený kolík, ktorý jej vsúval do pošvy a pohyboval ním, pričom jej spôsoboval bolesť a krvácanie, v
presne nezistený deň mesiaca marec 2013 ju úmyselne pomočil a vulgárne jej potom nadával, v presne
nezistený deň mesiaca marec 2013 pod vplyvom požitého alkoholu zobral do ruky ručnú rámovú pílu,



ktorú jej zúbkami priložil ku krku a vyhrážal sa jej odrezaním hlavy, a jeho konanie vyvrcholilo 11.04.2013
v čase okolo 22.00 hod., kedy jej vulgárne nadával, najmenej trikrát jej kopol do ľavej nohy a vyhodil ju z
domu, čím týmto konaním spôsoboval poškodenej zranenia, najmenej zlomeninu rebra, zlomeninu nosa,
nakoľko na iné lekárske ošetrenia nechodila zo strachu pred obžalovaným, ktorý sa jej pred návštevou
lekára vyhrážal zabitím a vyhodením aj s deťmi na ulicu.

Za uvedený skutok mu bol podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2015, s poukazom na
ustanovenie § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú Z. P. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu
prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 22.03.2019. Namietal, že spáchanie skutku, ako je
klasifikovaný v obžalobe, popiera od začiatku, tohto konania sa nedopustil a vykonaným dokazovaním
okrem výpovede poškodenej sa tieto skutočnosti nikdy nepreukázali a nepotvrdili. Nesúhlasí so
skutkovou, ani právnou vetou uvedenou okresným prokurátorom a ani skutkovou a právnou vetou
uvedenou v predmetnom rozsudku, ktorý odvolaním napáda. Jedine poškodená potvrdzovala akési
čiastkové tvrdenia špecifikované v skutkovej vete obžaloby, ako aj rozsudku Okresného súdu Kežmarok,
avšak dopočutím všetkých ostatných svedkov a prečítaním listinných dôkazov a znaleckých posudkov sa
nepotvrdili skutočnosti uvedené v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Kežmarok. Aj napriek tejto
skutočnosti, že Okresný súd Kežmarok v rámci uznania viny upravil skutkovú vetu okresného prokurátora
v tom smere, že vypustil vetu o dennom ponižovaní poškodenej, ktorá nebola preukázaná, týmto
spôsobil ešte väčšiu nepreskúmateľnosť a neurčitosť predmetnej skutkovej vety, pretože nie je možné
zrozumiteľne preukázať, kedy sa mal predmetných skutkov dopúšťať, nakoľko spáchanie takýchto činov
popiera. Pravdivosť tvrdení poškodenej popiera s tým, že táto si na neho vymýšľa z dôvodu, že ho
nemá rada a chce sa mu pomstiť za to, že jej vyčítal, že chodí s inými chlapmi, pričom ona sa mu
vyhrážala, že tieto výčitky mu vráti. Znalkyňa PhDr. P. v znaleckom posudku konštatuje, že poškodená
pri jej povahe vie opísať reálny stav veci a neboli zistené tendencie vymýšľať si, avšak pri dopočutí
svedkov, ktorí boli s poškodenou v dennodennom kontakte, a to S. a H., ako aj ďalších pracovníkov
Obecného úradu v Holumnici, títo vyvrátili tvrdenia znalkyne s tým, že poškodená sa vie pretvarovať,
čo zrejme úspešne vykonala v rámci vykonania úkonov pred znalcom, ide o osobu konfliktnú, hádavú,
ktorá vie veľmi často a konfliktným spôsobom zabezpečiť svoje potreby. Práve svedok S. v rámci svojej
svedeckej výpovede nevedomky potvrdil jeho vyjadrenia, že poškodená sa zvykla pohybovať mimo
domova, zvykla navštevovať pánske známosti, odchádzala za týmito pánskymi známosťami s tým, že
toto svedok popísal aj bez otázok súdu alebo iných strán konania. Uvedené tvrdenia v skutkovej vete
rozsudku Okresného súdu Kežmarok neboli potvrdené ani dopočutím maloletých dcér, W. P. a S. P.,
ktoré nikdy nevideli, aby otec mame ubližoval alebo ju nejakým spôsobom napádal, ani u mamy nevideli
žiadne zranenia, pričom maloletá W. P. prehlásila, že otec mame nikdy neublížil, ak niekedy na mamu
kričal, tak ho upovedomila a otec prestal. Rovnako svedkyňa maloletá S. P. potvrdila, že otec párkrát
na mamu kričal, avšak nepotvrdila vznik útokov, zranení, ani že by otec na matku útočil. Rovnako
poukazuje na výpoveď syna O. P., ktorý poprel, aby sa otec takéhoto konania dopúšťal. Z výpovedí
uvedených osôb, ktoré boli jednoznačne najbližšie k osobám jeho a poškodenej vyplýva skutočnosť, že
maloleté dcéry sa otca nebáli a pokiaľ by sa takýmto spôsobom správal, ako je opísané v obžalobe,
museli by byť zostresované, vystrašené a museli by sa otca báť a strániť sa ho. Aj keď je pravdou,
že maloletá S. P. v rámci svedeckej výpovede potvrdila, že raz mala vidieť, že otec mamu chytil za
nohu a niečo jej šepkal, avšak táto výpoveď nemôže byť, podľa jeho názoru, ani podľa ustálenej právnej
praxe, braná ako potvrdenie konkrétnych skutkov špecifikovaných v skutkovej vete rozsudku Okresného
súdu Kežmarok. Je možné konštatovať, že výpoveďami obidvoch maloletých neboli potvrdené konkrétne
skutočnosti uvedené v skutkovej vete uznávajúce vinu obžalovaného podľa opisu v skutkovej vete
rozsudku Okresného súdu Kežmarok. V celom konaní neboli zistené a ani nikto z dopočutých svedkov
nikdy nepreukázal a nepotvrdil zranenia poškodenej, pričom z výpovedí svedkov jednoznačne vyplývajú



skutočnosti, že svedkovia sa s poškodenou stretávali a táto nemala žiadne zranenia, nebolo vidieť žiadne
zmeny a zranenia ani na tvári, ani na iných častiach tela, ani sa na tieto nikdy nesťažovala, neabsolvovala
žiadne lekárske vyšetrenia. Tvrdenia poškodenej zostali iba v rovine tvrdenia proti tvrdeniu, preto on
takéto konanie a spôsobenie zranení popiera. Žiaden zo svedkov, či už svedkyne A., P., S., H., S.,
ani maloleté dcéry W. a S., vypočutí v rámci prípravného konania, ako aj v rámci súdneho konania,
nepotvrdili žiadnym spôsobom, že mohlo čo i len teoreticky dôjsť ku konaniu, ktoré je uvedené v skutkovej
vete rozsudku Okresného súdu Kežmarok. Tieto skutočnosti nepotvrdila ani výpoveď svedka O. P., ani
ďalších svedkov a výpoveď poškodenej doslova spochybňujú výpovede MUDr. G., MUDr. N., MUDr.
G., MUDr. M., I. P., ako aj ďalších svedkov, ktorí boli vypočutí v rámci prípravného konania a konania
pred súdom. Pri urobení pomerov svedeckých výpovedí, ktorých tvrdenia by sa dali použiť v prospech
poškodenej, je nutné konštatovať skutočnosť, že okrem tvrdenia poškodenej a čiastkových potvrdení
možnosti pravdivého opísania skutkov zo strany znalkyne PhDr. P., ostatní svedkovia nepotvrdili, resp.
vyvrátili konštatáciu poškodenej. Všetci ostatní dopočutí svedkovia buď nemali vedomosť o takýchto
skutkoch, nevideli, žeby poškodená utrpela takéto zranenia, nevideli, žeby sa obžalovaný dopustil
konania, ktoré je mu kladené za vinu, nevideli existenciu zranení, ako je zlomenina rebier, zlomenina
nosa, vybitie zubov, pričom tieto by museli byť evidentne viditeľné pri styku s poškodenou. Vypočutí
lekári nepotvrdili ani zranenia poškodenej, ani žiadne sexuálne deviácie, ktorých by sa mal dopustiť
obžalovaný, ktorého konanie by malo viesť ku konaniam, ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku.
Rovnako svedkovia, a to susedia a rodinní príslušníci, ktorí žili v spoločnej domácnosti a v blízkom
okolí poškodenej, nepotvrdili, že by mali vidieť, že je týraná, denne bitá, čo by pri rozsiahlosti skutku
špecifikovanom od roku 1999 do roku 2013 muselo byť zrejmé a viditeľné osobami, ktoré sa stretávali
s poškodenou v bežnom občianskom styku. Pomer svedkov, ktorí potvrdzujú vyjadrenia obžalovaného,
resp. nepotvrdzujú alebo vyvracajú opis skutkov uvedených poškodenou, je 19 ku 2, čo podľa jeho
názoru nie je náhoda, pretože ide o taký nepomer v neprospech poškodenej, ktorý minimálne vyvoláva
pochybnosti v opise skutkových zistení uvedených v skutkovej vete Okresného súdu Kežmarok, ktoré
uviedla poškodená a ktoré boli ustálené len na základe jej tvrdení bez toho, aby boli podložené
akýmikoľvek relevantnými zisteniami. Vzhľadom na uvedené má za to, že vykonaným dokazovaním,
ktoré bolo rozsiahle a komplexné, nedošlo k potvrdeniu naplnenia skutkovej vety špecifikovanej v
obžalobe okresného prokurátora v Kežmarku, ani rozsudku Okresného súdu Kežmarok a nedošlo ani
k jednoznačnému presvedčivému dôkazu naplnenia subjektívnej stránky trestných činov, z ktorých bol
obžalovaný uznaný za vinného. S poukázaním na uvedené skutočnosti a na zásadu in dubio pro reo,
teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vzhľadom na to, že skutkový stav uvedený v skutkovej
vete nie je možné komplexne a bez pochybností vyvodiť ani z jednej výpovede svedka, navrhuje, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a
rozhodnutie vo veci samej.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných dôvodov, ako obžalovaný uviedol.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci sa konalo niekoľko termínov hlavného
pojednávania, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 01.02.2019 boli, okrem iného, podľa § 263 ods. 1
Tr. poriadku čítané zápisnice o výsluchu svedkýň maloletej W. P. z č.l. 98-100 a maloletej S. P. z č.l.
104-106 a č.l. 146-147, a to so súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku, namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať
zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd
nepovažuje osobný výsluch za potrebný.

Podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku, právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom
rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom
pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď
nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok
v tomto pomere.



Podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku, svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi,
osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom
pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať
aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená
ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní
možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný
a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Takýto postup súdu prichádza do úvahy iba v prípade,
ak výpoveď, ktorá má byť prečítaná, bola vykonaná zákonným a procesným spôsobom, pričom jednou
z podmienok je aj skutočnosť, že svedok bol riadne poučený pred svojím výsluchom. V danom prípade
u svedkýň W. P. a S. P. ide o dcéry obžalovaného a poškodenej. Z obsahu predloženého spisu, a to
zo zápisníc o ich výpovediach v prípravnom konaní, zhodne vyplýva, že obe svedkyne boli pred svojím
výsluchom poučené podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku, avšak tieto neboli poučené podľa § 130 ods. 1
Tr. poriadku, pričom u svedkyne S. P. sa tak udialo opakovane pri oboch jej výsluchoch v prípravnom
konaní. Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak
tieto zápisnice o výsluchu uvedených svedkýň na hlavnom pojednávaní prečítal, nakoľko vzhľadom na
uvedené, ide o nezákonný dôkaz, pričom aj o tieto výpovede ako dôkazy oprel svoje rozhodnutie. Vo
vzťahu k uvedeným svedkyniam je potrebné konštatovať, že práve tieto svedkyne žili s poškodenou a
obžalovaným v jednej domácnosti a vedeli sa vyjadriť k ich vzájomnému spolužitiu, vrátane skutočností,
ktoré sú obžalovanému kladené za vinu. Z uvedených dôvodov, vzhľadom na to, že obe svedkyne už
dovŕšili vek 18 rokov, bude potrebné tieto svedkyne predvolať a po zákonnom poučení tieto vypočuť na
hlavnom pojednávaní k okolnostiam skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu.

Je teda zrejmé, že prvostupňový súd pri ustálení svojich skutkových zistení a následnom právnom
posúdení konania obžalovaného vychádzal aj z dôkazov, ktoré neboli pred súdom vykonané zákonným
spôsobom.

Na základe uvedené bude preto úlohou súdu prvého stupňa vec na hlavnom pojednávaní v naznačenom
rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť. Až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere, resp. po
doplnení dôkazov, potreba ktorých vyvstane v priebehu konania, bude možné, podľa názoru odvolacieho
súdu, ustáliť stav veci, o ktorom nebudú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho
rozhodnutie.

Prvostupňový súd v zmysle § 327 ods. 1 Tr. poriadku je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo
svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací
súd nariadil.

Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného O. P. ako dôvodné, a preto
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine ako
aj o treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.