Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/290/2016 z 6. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. februára 2018, sp. zn. 3Cob/290/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1112208242.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/290/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1112208242.1 | 2018-02-06 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4667f9a8-62f9-44c0-96fb-d74c0adba367 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112208242.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/290/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208242
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112208242.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej, v právnej veci žalobcu JUDr. C. D., U. cesta XX/B, I.,
práv. zast. JUDr. Bronislava Krnáčová, advokátka, Hôrky 37, korešpondenčná adresa Vojtecha Tvrdého
793/21, Žilina, proti žalovanému Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra
1, Bratislava, IČO: 42 181 810, práv. zast. Advokátska kancelára ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o.,
Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 282.288,20 EUR s príslušenstvom
a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 33Cb/85/2012-390,
zo dňa 19.11.2015 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/85/2012-390, zo
dňa 19.11.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 236.810,-
EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 19.9.2009 do zaplatenia a zároveň nahradiť žalobcovi
trovy konania v sume 16.937,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 9.163,19 EUR na účet právneho
zástupcu žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie
konania doručeným súdu dňa 15.3.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 282.288,20 EUR s príslušenstvom, pričom uvedená suma predstavuje
neuhradenú odmenu, na ktorú má žalobca nárok na základe Zmluvy o poskytovaní služieb právnej
pomoci č. 1 zo dňa 4.5.2009 v sume 29.538,72 EUR, zmluvy o poskytovaní služieb právnej pomoci č.
2 zo dňa 4.5.2009 v sume 15.393,48 EUR a Zmluvy o poskytovaní služieb právnej pomoci č. 3 zo dňa
4.5.2009 v sume 236.810,00 EUR.

3.
Súd prvej inštancie mal za preukázané uzavretie Zmluvy o poskytovaní služieb právnej pomoci zo dňa
4.5.2009 (ďalej len „zmluva“) medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal vypracovať právnu analýzu (presne špecifikovanú v bode 2.1 zmluvy). Zároveň
súd poukázal na skutočnosť, že uvedená zmluva o poskytovaní služieb právnej pomoci bola podpísaná
rovnakou osobou, v rovnaký deň a rovnakým postupom, ako ostatné dve zmluvy, ktorých uzavretie



a existenciu žalovaný nerozporuje. Skutočnosť, že táto zmluva nebola zaregistrovaná v systéme
žalovaného v súlade s jeho internými predpismi nie je okolnosťou, ktorú by žalobca mohol ovplyvniť, a
ktorá by spôsobila neplatnosť zmluvy. Rovnako súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedená zmluva o
poskytovaní služieb právnej pomoci nie je v rozpore zo zákonom o verejnom obstarávaní platným v čase
uzatvárania zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o nadlimitnú zákazku nemá oporu v zákonných
ustanoveniach zákona o verejnom obstarávaní. Za nadlimitnú zákazku sa v čase uzavretia zmluvy
považovali iba zákazky, ktorých predpokladaná hodnota sa rovnala alebo bola vyššia ako 206.000,-
EUR. Dohodnutá odmena v zmysle zmluvy však bola vo výške 199.000,- EUR. Čiastočným rozsudkom
č.k. 33Cb/85/2012-374 z 11.6.2015 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 45.478,20 EUR s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne od 12.9.2009 do zaplatenia. V odôvodnení ďalej súd prvej inštancie
uviedol, že žalovaný (resp. Úrad pre verejné obstarávanie) sa mohol dovolávať neplatnosti zmluvy z
dôvodov spočívajúcich v porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní len v lehote jedného
roka od uzatvorenia zmluvy. Takýto návrh však podaný nebol. Žalobca preukázateľne právnu analýzu
vypracoval a doručil ju žalovanému 3.8.2009. Samotný žalovaný nespochybňoval jej doručenie dňa
26.8.2009, rovnako žalovaný nespochybňoval, že predmetnú analýzu žiadnym spôsobom nenamietal,
nepožiadal žalobcu v súlade s článkom 2. 2 zmluvy o jej prepracovanie, analýzu žalobcovi nevrátil,
nereklamoval jej obsah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neobstojí námietka žalovaného, že analýza
bola nepoužiteľná, nakoľko žalovanému nič nebránilo v tom, aby si u žalobcu uplatnil nároky z vád
predmetnej analýzy v zmysle Obchodného zákonníka. Nie je však možné namietať vady až viac ako
tri roky po odovzdaní analýzy v súdnom konaní a na základe toho sa domáhať zamietnutia návrhu
na zaplatenie dohodnutej odmeny. Čo sa týkalo námietky žalovaného, že dohodnutá odmena bola
nadhodnotená, a teda bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným
stykom, tak z vykonaného dokazovania vyplýva, že dohodnutá odmena nepredstavuje len samotné
vypracovanie analýzy, ale aj ďalšie úkony právnej služby: účasť na rokovaniach, štúdium materiálov
poskytnutých žalovaným, konzultácie s odbornými poradcami a rovnako zahŕňa aj náklady na cestovné,
kopírovanie podkladov, zabezpečenie konzultantov. V kontexte vykonaného dokazovania sa teda súdu
prvej inštancie odmena nejavila ako nadhodnotená a plne zodpovedala rozsahu vykonaných a dodaných
služieb. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

4.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu
zamietne. V odvolaní uviedol, že súd sa nezaoberal predloženými dôkazmi a tvrdeniami žalovaného, z
ktorých jednoznačne vyplynul záver, že žalobcom predložená analýza v časti prílohy - zrejme návrhu
riešenia, je mierne upravenou kópiou práce žalovaného, teda žalobca predložil žalovanému návrh,
ktorý vypracoval sám žalovaný, a to pred uzavretím zmluvy so žalobcom, a kde takéto riešenie bolo
ešte pred rokovaním poradných orgánov vlády SR odmietnuté. Sama analýza nezakladala nárok na
odmenu v zmysle bodu 3.4. zmluvy. Jediným rozhodujúcim momentom je doručenie definitívneho návrhu
riešenia, kde tieto neboli nikdy žalovanému doručené. V štvrtom odseku na str. 15 súd bez výhrad prijal
nepreukázané a žalovaným rozporované tvrdenia, bez odôvodnenia. Žalobca nepreukázal žiadne zo
svojich tvrdení o účasti na rokovaniach, konzultácie a nešpecifikoval dokumentáciu. Žalovaný je toho
názoru, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
5.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého žalovaný v konaní nepreukázal
aké bolo zadanie právnej analýzy a aké dokumenty žiadal od žalobcu odovzdať, že niekedy právne
relevantným spôsobom vytkol žalovanému vady alebo nedostatky pri vypracovaní právnej analýzy a
poskytovaní súvisiacich služieb. V analýze boli zohľadnené informácie, ktoré nie sú verejne známe,
ani prístupné a žalobca ich mohol získať buď výlučne od žalovaného alebo od organizácií, ktorých
zriaďovateľom bol žalovaný. Žalobca tiež zastáva názor, že nemusí preukazovať čiastkové úkony
právnych služieb, bez ktorých by vykonanie právnej analýzy bolo potrebné, nakoľko predmetom právnej
služby bolo dodanie právnej analýzy - jeden jediný právny úkon, ktorého vykonanie a dodanie žalobca
v konaní riadne preukázal. Ďalej uviedol, že je povinnosťou žalovaného preukázať, že si poskytnutie
neželal a toto pred súdom preukázať. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6.



K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že predložil kompletný vlastný materiál do
medzirezortného pripomienkového konania dva mesiace pred podpisom zmluvy so žalobcom. A práve
tento materiál žalovaného je až na drobné úpravy obsahom právnej analýzy žalobcu a jeho definitívneho
návrhu riešenia. Žalovaný uviedol, že predmet plnenia zmluvy je neurčitý a súd mal tento dvojstranný
právny úkon vyhodnotiť ako neplatný.

7.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 31.1.2018. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8.

Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

9.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový
stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní
súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe
vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má
za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384
C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s §
383 C.s.p. Žalovaného námietky voči právnej analýze nie sú relevantné, nakoľko žalovaný po doručení
právnej analýzy žalobcom dňa 3.8.2009 ju nijakým spôsobom nenamietal, nereklamoval jej obsah, ani
nemal iné námietky k vadám veci, ktoré si mohol uplatniť na základe čl. 2.2 zmluvy. V prípade ak je
žalovaný toho názoru, že vyhotovená právna analýza má vady, resp. je neúplná mal podľa názoru
odvolacieho súdu postupovať v súlade so zmluvou a § 564 Obch. zák. v súlade s § 436 Obch. zák.
Naopak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca vykonal pre žalovaného službu
v zmysle uzavretej zmluvy, na základe ktorej mu vznikol nárok na zmluvnú odmenu. Túto skutočnosť
napokon ani samotný žalovaný nespochybnil, keď si v tejto súvislosti neuplatnil nároky z vád právnej
analýzy pri jej doručení. Žalobca taktiež nemusel preukazovať čiastkové úkony právnych služieb, bez
ktorých by vykonanie právnej analýzy nebolo potrebné, nakoľko predmetom právnej služby bolo dodanie
právnej analýzy, teda jeden úkon, ktorého vykonanie a dodanie žalobca riadne preukázal. Keďže žalobca
preukázal dôvodnosť podaného návrhu, súd prvej inštancie správne vyhovel podanej žalobe žalobcu.
Súd v súlade s § 428 ods. 2, Obch. zák. musel pri rozhodovaní prihliadnuť na námietku žalobcu na



neskoré uplatnenie prípadných vád analýzy (až v priebehu súdneho konania), pretože námietky neboli
uplatnené včas a v súlade s § 428 ods. 1, Obch. zák.

11.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

12.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1,
C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).