{"guid": "2efc55f8-cf6e-4712-abc5-9c9a57ae7af9:37f5808b-3e95-4bcd-8e55-8d4f83ca1e0d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8110011762.2", "spisova_znacka": "5Tos/7/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Tos/7/2017 z 27. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. marca 2017, sp. zn. 5Tos/7/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8110011762.2", "identifikacne_cislo": "8110011762", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Elena Ondrišová", "sudca_id": 202, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-ondrisova-202", "datum_vydania": "2017-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 208 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-208"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37f5808b-3e95-4bcd-8e55-8d4f83ca1e0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8110011762.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8110011762.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8110011762.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Tos/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110011762
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8110011762.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.03.2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku  z a m i e t a  sťažnosť odsúdeného K. F. proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/37/2010 zo dňa 25.10.2016.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 6T/37/2010 zo dňa 25.10.2016 podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona
vyslovil, že ods. K. F., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom C. P. č. XX, okr. X., sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 10To/13/2013 zo dňa 26.2.2014 neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky vykoná
a súčasne podľa § 52 ods. 5 Tr. zákona za použitia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona odsúdeného pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom obhajcu
písomne odôvodnenú sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nie je
možné objektívne a bez pochybností zistiť, z akého dôvodu si odsúdený nesplnil uloženú povinnosť
podrobovať sa probačnému dohľadu, resp. či k jej nesplneniu došlo úmyselne alebo aspoň z
nedbanlivosti za existencie objektívnych dôvodov. Nemožno totiž bez pochybností vylúčiť, že odsúdený
sa nepodrobil uloženému probačnému dohľadu z objektívnych príčin, ktoré nastali bez jeho zavinenia,
napr. z dôvodu, že by bol dlhodobo hospitalizovaný v zahraničí v psychiatrickej nemocnici a podobne.
Rovnako poukázal aj na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že odsúdený po 26.02.2014
nebol riešený komisiou pre ochranu verejného poriadku a ani po uvedenom dni nespáchal žiadny
trestný čin. Priestupok, ktorý odsúdený spáchal dňa 19.11.2014 však je druhovo odlišný od trestnej
činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený a nepredstavoval ani spoločenskú nebezpečnosť. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (Jtk 4/2012), podľa ktorého skutočnosť, že
odsúdený spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia priestupok a bol za to právoplatne
postihnutý, nemožno mechanicky považovať za dôvod na rozhodnutie podľa § 416 Tr. poriadku o výkone
zvyšku trestu odňatia slobody. V takomto prípade súd musí skúmať závažnosť priestupku s ohľadom
na spôsob jeho vykonania a spôsobený následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia
páchateľa, jeho pohnútku, pretože rozhodujúca je materiálna stránka priestupku a nie jeho právne,
formálne posúdenie správnym orgánom. Rozhodnutie o výkone zvyšku trestu odňatia slobody by malo
prichádzať do úvahy spravidla až vtedy, ak správanie odsúdeného a závažnosť priestupku dosiahne
intenzitu, z ktorej sa dá vyvodiť, že podmienečne prepustený nemá záujem napraviť sa a viesť riadny
život.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným, ako osobou na to oprávnenou,
krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,



proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V prvom rade sťažnostný súd skúmal postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými
chybami, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého uznesenia. Zistil pri tom, že konajúci
súd v predmetnej veci rozhodol v neprítomnosti odsúdeného, avšak za predchádzajúceho ustanovenia
obhajcu odsúdenému postupom podľa § 293 ods. 4 Tr. poriadku, nakoľko odsúdenému nebolo možné
doručiť predvolania na verejné zasadnutie. Súd prvého stupňa teda konal v prítomnosti ustanoveného
obhajcu, ktorý v plnom rozsahu po oboznámení sa s predmetnou trestnou vecou obhajoval záujmy
odsúdeného, mal možnosť sa oboznámiť s obsahom vykonaných dôkazov, mal možnosť predkladať
návrhy, podávať žiadosti a súčasne mal možnosť po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení
o opravnom prostriedku aj podať opravný prostriedok, čo napokon aj využil. Takýto postup konajúceho
súdu je možné považovať za súladný s procesným predpisom.

Prvostupňový súd v predmetnej veci správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
6T/37/2010 zo dňa 14.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/13/2013
zo dňa 26.02.2014 bol obžalovaný K. F. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov, výkon ktorého za súčasného uloženia probačného dohľadu mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr.
zákona podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola ustanovená skúšobná doba na
5 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona mu bol zároveň uložený zákaz požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok.

Skúšobná doba u odsúdeného v zmysle vety druhej § 51 ods. 2 Tr. zákona začala plynúť dňa 27.02.214
a uplynie dňa 26.02.2019.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky
probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže
súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím
konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,
b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Inštitút podmienečného odsúdenia na trest odňatia slobody s probačným dohľadom vychádza
z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne
zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho budúceho
výkonu trestu odňatia slobody by mali samy o sebe, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie, rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podmienečným odsúdením s probačným dohľadom súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu
dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, len pod dohľadom probačného a mediačného úradníka,
bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody
nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v
skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život, dodržiavať podmienky
probačného dohľadu a plniť súdom uložené obmedzenia povinnosti.

V danom prípade však krajský súd konštatuje, že odsúdený K. F. nepreukázal v rámci plynúcej skúšobnej
doby polepšenie, práve naopak zásadným spôsobom porušil podmienky probačného dohľadu, ktoré
prestal dodržiavať s tým následkom, že nebolo možné ani ďalej zisťovať a skúmať, či plnil aj uložené
obmedzenia a povinnosti v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

K takémuto záveru krajský súd dospel, opierajúc sa o zistenia plynúce z vykonaného dokazovania
konajúcim súdom, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom rozobral v odôvodnení sťažnosťou napadnutého
rozhodnutia, na ktoré v ďalšom v podrobnostiach krajský súd odkazuje.



V nadväznosti na sťažnostné námietky obhajcu odsúdeného krajský súd poukazuje na zistenia plynúce
z priebežnej správy z probácie, z ktorej okrem iného vyplýva, že na probačné stretnutie bol probant,
teda odsúdený, predvolaný na deň 24.04.2014, kde bol poučený o povinnostiach a obmedzeniach,
ktoré mu vyplývajú zo súdom uloženého probačného dohľadu. Odsúdený bol poučený i o následkoch
nedodržiavania podmienok probačného dohľadu, ako aj nesplnení uložených obmedzení a povinností.
Súčasne s ním bol spísaný aj probačný dohľadový plán. Najsamprv odsúdený tento plán dodržiaval,
pričom sám uviedol, že má záujem o prácu, resp. že má záujem vycestovať za prácou mimo územia
republiky. Súčasne však oznámil, že v prípade, ak by sa mu takáto možnosť naskytla vycestovať za
prácou do zahraničia, túto skutočnosť by bezodkladne oznámil probačnému a mediačnému úradníkovi.
Zo správy je zrejmé, že od ostatného stretnutia s mediačným a probačným úradníkom dňa 02.10.2014
odsúdený prerušil kontakt, poštové zásielky si nepreberal, neúčasť na probačných stretnutiach žiadnym
spôsobom neospravedlnil a teda začal sa probačnému dohľadu vyhýbať.

Tieto zistenia osvedčuje aj správa OO PZ v Chminianskej Novej Vsi z 09.07.2015, z ktorej je zrejmé, že
najbližší susedia odsúdeného nemali vedomosť o pobyte obžalovaného, pretože tento sa na uvedenej
adrese nezdržiava už minimálne 1 rok, pričom mal by byť pracovne odcestovaný v Anglicku,  na svoju
osobu nenechal žiaden kontakt a taktiež nenechal žiadnu správu o tom, kde sa bude zdržiavať. Aj na
Obecnom úrade Chminianske Jakubovany bolo zistené, že menovaný sa v obci nezdržiava už minimálne
pol roka bez toho, aby bol k dispozícii na neho nejaký kontakt.

Z uvedeného potom plynie, že odsúdený vedome a úmyselne porušil podmienky probačného dohľadu,
keď opustil územie republiky bez toho, aby túto skutočnosť oznámil probačnému a mediačnému
úradníkovi, teda takýmto správaním úmyselne maril dodržiavanie podmienok probačného dohľadu.

V neposlednom rade je potrebné uviesť v súvislosti s námietkami obhajoby tú skutočnosť, že je
pravdou, že odsúdený bol v čase plynutia skúšobnej doby uznaný vinným zo spáchania priestupku tak,
ako to je konštatované aj v rozhodnutí konajúceho súdu. Táto skutočnosť však nebola rozhodnou a
podstatnou pre vyslovenie záveru, že odsúdený svojím správaním zásadným spôsobom a úmyselne
porušil podmienky probačného dohľadu.

Vzhľadom na zistenie, že odsúdený sa úmyselne vyhýba probačnému dohľadu a jeho pobyt nie je
známy, nebolo možné ani vyhodnotiť okolnosti prípadu pre prípadné ponechanie probačného dohľadu v
platnosti, hoci týmto správaním odsúdený dal príčinu na nariadenie výkonu trestu tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 52 ods. 1 Tr. zákona.

V súlade so zákonom je tiež rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.
Keďže odsúdený pred spáchaním predmetného zločinu vo výkone trestu odňatia slobody nebol, správne
konajúci súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd teda nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, toto uznesenie vyhodnotil vo
všetkých jeho výrokoch za správne a preto sťažnosť odsúdeného posúdil ako nedôvodnú, ktorú
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}