{"guid": "2ef71f86-d3db-4c77-99b4-7b8125d33f74:3c63f16b-7244-4557-8fd1-ffe167aa78fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1213240148.1", "spisova_znacka": "8Co/417/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/417/2014 z 27. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2014, sp. zn. 8Co/417/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1213240148.1", "identifikacne_cislo": "1213240148", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2014-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-760", "nazov": "§ 760 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-760", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-760"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-760"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c63f16b-7244-4557-8fd1-ffe167aa78fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213240148.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1213240148.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1213240148.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/417/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213240148
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213240148.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie M.
Benku 9, Bratislava, proti odporkyni: K. Š., U.. XX.XX.XXXX, U. R. M. XX, R., zastúpená opatrovníčkou F.
G., D. Okresného E. R. B., o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 11. apríla 2014, č.k. 21C 54/2014-23, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  m e n í  tak, že odporkyňa  j e   p o v i n
n á  zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania     v sume 16,50 Eur titulom súdneho
poplatku a sumu 29,29 Eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet JUDr. Vladimíra Kána, advokáta
v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov  n e m á  právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 11. apríla 2014 č.k. 21C 54/2014-23 uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 Eur a nahradiť mu trovy konania     v sume 16,50 Eur, na účet jeho
právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že
odporkyňa cestovala dňa 07.06.2013 linkou       č. 209 Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, a pri
prepravnej kontrole vykonanej revízorom, sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Takto zistený
skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 760 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v
spojení s § 8 ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o  doprave na dráhach (ďalej len „zákona o doprave
na dráhach“) a dospel k záveru, že odporkyňa nezaplatením cestovného porušila prepravné a tarifné
podmienky navrhovateľa, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné v sume         0,70 Eur a úhradu
za cestovanie bez platného cestovného lístka v sume 50,- Eur. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a  úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v sume
16,50 Eur, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok, keď toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v rozsahu
uplatnených trov právneho zastúpenia navrhovateľa považoval za dôvodné náhradu trov konania znížiť,
keď navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 87,88 Eur, čo spolu so súdnym poplatkom
predstavuje sumu 104,38 Eur, ktorá je neprimeraná voči uplatňovanej pohľadávke 50,70 Eur, a zároveň
poukázal na to, že navrhovateľ si obdobné nároky uplatňuje vzorovým návrhom,      v ktorom sú menené
len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný symbol, a teda
príprava týchto návrhov je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti a pokiaľ aj navrhovateľ
splnomocnil na prípravu týchto návrhov advokáta, takýto postup je neúčelný, a teda aj tým vzniknuté
trovy sú neúčelne vynaložené.

Proti tomuto rozsudku; v časti týkajúcej sa náhrady trov konania; podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zmeniť tak, aby
mu bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume



16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia      v sume 87,88 Eur (za 3 úkony právnej služby po 16,60
Eur + DPH a 3-krát režijný paušál po 7,81 Eur + DPH). Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., pričom poukázal na dôvodovú správu novely Občianskeho
súdneho poriadku účinnú od 15.10.2008, podľa ktorej súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných
trov, ktoré sú voči pohľadávke neprimerané, t.j. ak trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu
ako samotná pohľadávka, čo treba chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, o
ktorý prípad však v danej veci nejde. Poukazoval na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou
povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy
právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Dôvodil, že všetky uplatňované
trovy konania sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. Takiež namietal
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti pre nedostatok dôvodov, ktorým
postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň poukázal na dôvody, na základe
ktorých Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v niektorých prípadoch prvostupňové rozhodnutia v
obdobných veciach s totožným skutkovým stavom zmenil. Uviedol, že právo účastníka dať sa zastúpiť
advokátom nie je v podmienkach vnútroštátneho práva SR obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a
neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu a v tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co 271/2009. Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom
prípade odporuje dobrým mravom a považuje ho za nespravodlivé, neodôvodnené        a neprimerané.
Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporkyňa, resp. jej opatrovníčka sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie
je celkom vecne správny.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy       50,70 Eur. Z hľadiska
predmetu konania, ktorým je nezaplatenie cestovného a úhrady, sa jedná o vec s nízkou hodnotou sporu,
pretože uplatňovaná pohľadávka nepresahuje sumu 1.000,- Eur.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, keď
odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 50,70 Eur a pokiaľ išlo o náhradu trov konania, zaviazal
odporkyňu na zaplatenie náhrady trov konania len v sume 16,50 Eur, predstavujúcej súdny poplatok za
návrh oproti uplatnenej a vyčíslenej náhrade trov právneho zastúpenia v sume 87,88 Eur za 3 úkony
právnej služby po 16,60 Eur + 20% DPH                 (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o
zmier, 3. písomné podanie na súd) a paušálnu náhradu 3 x 7,81 Eur + 20% DPH, a to s poukazom na
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval,
keď trovy konania, na náhradu ktorých vznikol úspešnému navrhovateľovi nárok v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p., znížil v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., avšak odvolací súd na rozdiel od súdu prvého



stupňa nepovažoval za primerané zníženie náhrady trov konania len na sumu predstavujúcu zaplatený
súdny poplatok, keď navrhovateľovi v konaní vznikli aj trovy právneho zastúpenia.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide            o drobný spor,
pričom trovy konania, ktoré vznikli  navrhovateľovi v tomto konaní, sú neprimerané voči uplatňovanej
pohľadávke, a sú preto splnené zákonom stanovené podmienky pre zníženie náhrady trov konania
podľa § 150 ods. 2 O.s.p. Nestotožnil sa ale       s názorom navrhovateľa uvedeným v jeho odvolaní,
že znížiť neprimerané trovy možno len     v prípade, ak predstavujú „niekoľkonásobne“ vyššiu sumu
ako samotná pohľadávka, keď tento záver nevyplýva z uvedeného ustanovenia ani z dôvodovej správy
k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza iba ako príklad, že aplikácia je prípustná najmä v drobných
sporoch, v ktorých konaniach trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná
pohľadávka, čím sa nemyslí násobok uplatnenej pohľadávky. Z úradnej činnosti je      i odvolaciemu súdu
známe, že pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania, sa hromadne uplatňujú, pričom navrhovateľa
v týchto konaniach zastupuje advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners a jej písomné podanie
na súd - návrh je vo všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký, k zmene dochádza
len v označení značky veci navrhovateľa (naša značka), mená a adresy odporcu, dňa a čísla linky,
kedy došlo k porušeniu Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy  v Bratislave. Rovnako
aj zasielaná výzva - Pokus       o zmier je vo všetkých podaniach identická s návrhom vo veci
samej. Skutková stránka veci je štandardná, predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý a teda
vyžadujúci                 si náročnú prípravu najmä s ohľadom na preštudovanie iných, s vecou súvisiacich
predpisov. Z uvedených dôvodov preto zníženie náhrady trov konania, resp. ich nepriznanie v celej
uplatňovanej výške neodporuje dobrým mravom, keď cieľom súdneho konania v predmetnej veci je
vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z
hľadiska odmeny advokáta.

Citované ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od
15.10.2008 zavedené práve z dôvodu možnosti zníženia, resp. nepriznania neprimeraných trov voči
uplatňovanej pohľadávke len v drobných sporoch, a to bez ohľadu na podmienky uvedené v ustanovení
§ 150 ods. 1 O.s.p., t.j. bez skúmania dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď  týmito v danej veci je
práve „drobný  spor“ (§ 200 ea/ O.s.p.) - t.j. veci s nízkou hodnotou predmetu sporu, teda veci, ktorých
hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase doručenia návrhu na začatie konania na súd neprevyšuje
1.000,- EUR, keď typickým znakom týchto sporov je práve možnosť znížiť alebo nepriznať trovy, ak sú
tieto neprimerane vysoké k uplatňovanej pohľadávke. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na iné
rozhodnutia krajských súdov, v ktorých bola posúdená aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. ako
nesprávna a nevzťahujúca sa na predmetné konanie, tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne
významné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľovi vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia za
dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu)    po 16,60 Eur spolu
s paušálnou náhradou nákladov po 7,81 Eur za každý úkon a spolu            s náhradou 20% DPH,
keď  na  úkon - Pokus o zmier neprihliadol, pretože bol vykonaný pred podaním návrhu a zákon
takýto úkon nevyžaduje a ďalšiu poradu s klientom navrhovateľ nepreukázal. Za primerané zníženie,
resp. nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi odvolací súd považoval zníženie trov právneho
zastúpenia o 50%, a preto priznal navrhovateľovi náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
Eur a náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon v sume 16,60 Eur spolu s paušálnou náhradou
nákladov     v sume 7,81 EUR a náhradou 20% DPH, t.j. spolu v sume 29,29 Eur, čo spolu s náhradou
súdneho poplatku 16,50 Eur predstavuje sumu 45,79 Eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220
O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď nepovažoval za dôvodnú obranu
navrhovateľa o odňatí mu možnosti konať pred súdom pre nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu
prvého stupňa v napadnutej časti.



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď navrhovateľ mal             v odvolacom konaní
úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/54/2014", "guid": "ab385796-3720-417b-a4e3-c0099f7670fb:0e7f618a-1c05-4c71-8a32-3c7c08a4e9a7", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}