Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/29/2019 z 18. 9. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2019, sp. zn. 4CoP/29/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3716211009.2 Krajský súd Trenčín | 4CoP/29/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3716211009.2 | 2019-09-18 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 386 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ad8704a-ae08-4281-968b-7c0953db889d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3716211009.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/29/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716211009
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3716211009.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. Z. A., nar. X.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica,
dieťa rodičov Mgr. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX C. an der W., M. XX/X/X, F. republika a O.. A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. XXX/X, zastúpeného M.. W. G., advokátkou, so sídlom A. N., R. XX/XX,
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 21. februára 2019, č.k. 6P/94/2016-324 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie matky proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného a proti výroku o
zameškanom výživnom o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého A. Z. A., nar. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja
rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. A. Z. výživným vo výške 150 Eur mesačne
od 01.10.2018, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Zameškané výživné od 1.10.2018 do 28.02.2019 vo výške 200 Eur uložil otcovi zaplatiť jednorazovo
k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že otec je
oprávnený stýkať sa s mal. A. Z. každý párny týždeň v mesiaci od štvrtku 16.00 hod. do nedele
18.00 hod., kedy dieťa matka vo štvrtok o 16.00 hod. privedie pred bydlisko otca a otec dieťa v
nedeľu o 18.00 hod. privedie pred rodinný dom matky - C. C. č. XX a dieťa matke odovzdá. Matke
uložil povinnosť SMS správami informovať otca od právoplatnosti rozsudku, vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca v roku, o maloletom A. Z., o aktivitách dieťaťa, s čím má maloletý problémy
a na čo sa má otec zamerať pri jeho výchove, o zdravotnom stave maloletého, o zmene zdravotného
stavu dieťaťa, absolvovaných kontrolách a vyšetreniach. V prevyšujúcej časti súd návrh matky a otca
zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že rodičia mal. A. Z. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Medzi rodičmi sú
pretrvávajúce nezhody v starostlivosti o mal. A. Z., avšak v priebehu konania došlo medzi rodičmi k
zhode ohľadom zverenia maloletého do starostlivosti matky, keď matka ako aj otec súhlasili a navrhli,
aby súd zveril mal. A. Z. do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok budú oprávnení obaja rodičia. Pokiaľ sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca, súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal s matkou predložených listinných dôkazov o jej osobných a majetkových
pomeroch ako aj z listinných dôkazov predložených otcom o jeho osobných a majetkových pomeroch.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že matka v súčasnej dobe býva v prenajatom byte
v F., kde za bývanie platí 480 Eur mesačne a má ďalšie výdavky spojené s bývaním titulom nákladov
za energie. Jediný príjem, ktorý matka v súčasnej dobe deklarovala sú dávky, ktoré poberá z úradu
práce v Rakúsku vo výške 16,52 Eur na deň, čo predstavuje cca 500 Eur mesačne. Matka však



nepochybne podľa jej vyjadrenia v Rakúsku pracuje, kde a s akým príjmom však odmietala uviesť.
Súd prvej inštancie mal za to, že matka poskytuje kadernícke služby a pracuje aj na Slovensku, kde
sa zdržiava od štvrtku do nedele už dlhodobo, avšak aký príjem má z tejto svojej činnosti súd nemal
za preukázané. Matka však preukázateľne je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, okrem iného bytu v
A., rodinného domu v C. C. ako aj dvoch nebytových priestorov, ktoré podľa jej vyjadrenia prenajíma,
preto súd bol toho názoru i napriek tomu, že matka odmietla podať informácie o výške prenájmu, že z
prenájmu uvedených nehnuteľností má príjem, ktorý pri štandardných cenách prenájmu zabezpečuje
jej zabezpečuje dostatočný príjem na to, aby mohla zabezpečiť pre seba a dieťa štandardnú životnú
úroveň. Matka sama zavinila svojim odmietavým postojom, že súd nemohol pri rozhodovaní o výške
výživného vychádzať z jej skutočného príjmu, keďže počas celého konania, odmietala poskytnúť súdu
akékoľvek informácie o svojich osobných a majetkových pomerov a tie dôkazy, ktoré súdu nakoniec
predložila, sú nedostatočné pre to, aby súd mohol priznať matke ňou požadované výživné 300, resp. 600
Eur. Pokiaľ matka mala za to, že ňou požadovaná výška výživného zodpovedá jej súčasným osobným a
majetkovým pomerom ako aj potrebám mal. dieťaťa, jej povinnosťou bolo napriek opakovaným výzvam
zo strany súdu aj prostredníctvom jej právnej zástupkyni, tieto súdu preukázať. Súd pri rozhodovaní o
výške výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý v súčasnej dobe predstavuje sumu 650 Eur, s jeho
majetkových pomerov ako aj preukázaných majetkových pomerov matky, ako aj zo skutočnosti, že otec
sa s maloletým stretáva od štvrtku do nedele, kedy mu poskytuje celodennú starostlivosť. Vychádzajú z
preukázaných osobných a majetkových pomerov oboch rodičov súd dospel k záveru, že výška výživného
150 Eur je primeraná súčasným osobným a majetkovým pomerom oboch rodičov ako aj potrebám
mal. dieťaťa. Keďže matka súhlasila s tým, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého
od 01.10.2018, súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzajúc z preukázaných osobných a
majetkových pomerov oboch rodičov určil vyživovaciu povinnosť otca od 01.10.2018. Keďže súd určil
vyživovaciu povinnosť otca od 0l.10.2018, za obdobie od 01.10. 2018 do 28.02.2019 vzniklo otcovi, so
započítaním už zaplateného výživného vo výške 550 Eur, zameškané výživné vo výške 200 Eur, ktoré
súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého jednorázovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd zároveň upravil aj styk otca s mal. A. Z., a to tak, že otec bude oprávnený s mal. sa stretávať každý
párny týždeň od štvrtku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., vychádzajúc pri tom zo súhlasného stanoviska
oboch rodičov, kedy sa takto styk realizuje minimálne od októbra 2018 po dohode otca s matkou. Nakoľko
vzťahy medzi rodičmi sú narušené, rodičia sa vzájomne obviňujú v rôznych súvislostiach ohľadom
starostlivosti o dieťa a keďže matka sa určitý čas týždňa zdržiava s maloletým mimo územia SR a
dieťa má vážne zdravotné problémy, súd na návrh otca uložil zároveň matke povinnosť za použitia §
24 ods. 5 zákona o rodine informovať otca od právoplatnosti rozsudku SMS správami o mal. A. Z., o
jeho aktivitách, problémoch, v čom sa má otec zamerať pri jeho výchove, zdravotnom stave maloletého,
zmene zdravotného stavu dieťaťa, absolvovaných kontrolách a vyšetreniach. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách
konania rozhodol za použitia § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o určení výživného zo strany otca na mal. A. Z. a proti výroku
o zameškanom výživnom podala odvolanie matka mal. dieťaťa. Odvolanie odôvodnila s poukazom na
ust. § 365 ods. 1 b), d), e), f), h) CSP. Namietala porušenie procesných práv zo strany súdu prvej
inštancie, keď predvedenie na súd príslušníkmi policajného zboru považovala za nezákonné. Namietala,
že nebola súdom prvej inštancie riadne predvolaná, nebola poučená o následkoch nedostavenia sa na
pojednávanie a teda o možnosti, že bude predvedená a taktiež jej nebolo doručené uznesenie súdu,
ktorým rozhodol o jej predvedení. Ďalej namietala nezákonne uloženú poriadkovú pokutu vo výške 300
Eur, nakoľko jej nebola doručená výzva na dobrovoľné splnenie povinnosti. Mala za to, že uložením
poriadkovej pokuty sa súd dopustil zjavnej svojvôle pri aplikácii právnej normy, pretože z ust. § 382
ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. jednoznačne vyplýva, že súd môže uložiť pokutu len v prípade, ak výzva
na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná. Za rovnako nezákonné považovala uznesenie
súdu prvej inštancie zo dňa 28.11.2018 o uložení poriadkovej pokuty vo výške 500 Eur z dôvodu,
že sa nezúčastnila pojednávania nariadeného na deň 20.11.2018. Mala za to, že sa ospravedlnila
riadne a včas a súčasne podala žiadosť o schválenie uzavretej rodičovskej dohody. Vyslovila názor,
že jej prítomnosť na predmetnom pojednávaní nebola nevyhnutná, nakoľko pojednávaniu predchádzalo
uzatvorenie mimosúdnej rodičovskej dohody. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom
nezaoberal otázkou, prečo otec s uzatvorenou písomnou rodičovskú dohodou nesúhlasil, keď predtým
jej prisľúbil, že voči rodičovskej dohode nemá žiadne výhrady. Poukázala na to, že rodičovská
mimosúdna dohoda bola podpísaná ňou aj otcom na matričnom úrade U. F. dňa XX.XX.XXXX s jasným
a zrozumiteľným obsahom. Ďalej namietala, že súd nedostatočne vyhodnotil majetkové pomery otca,



nakoľko tento svoj majetok a firmu cielene prepísal na brata a otca. Otec vlastní štyri nové rodinné
bungalovy v N., časti A., byt v A., dva apartmány v Tatrách, chatu v rekreačnom areáli Zelená voda,
pozemky v katastrálnom území Ladce, luxusné autá. V skutočnosti otec pracuje na novostavbách
rodinných domov - bungalovov v N. - časti A. a nie u svojho otca ako to na pojednávaní uvádzal. Taktiež
považovala za nesprávne, že súd vyživovaciu povinnosť určil odo dňa 01.10.2018 a nie od začiatku
konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení
výživného zo strany otca na mal. A. Z. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok
zmenil tak, že zaviaže otca na vyživovaciu povinnosť vo výške 600 Eur.

3. Otec mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za zákonné a spravodlivé. Pokiaľ matka namieta uloženie poriadkovej pokuty, ako
aj predvedenie na súd, poukázal na to, že konanie prebieha od roku 2016 a matka sa ani na jedno z
pojednávaní nedostavila, neustále menila adresy a súd jej veľmi komplikovane doručoval poštu. Matka
sťažovala postup súdu a nemala záujem vec ukončiť. Pokiaľ matka namieta výšku výživného určenú v
sume 150 Eur, poukázal na to, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala náklady na maloleté dieťa,
nepreukázala svoj príjem, pri všetkých šetreniach bolo zistené, že hoci živnosť v Slovenskej republike
zrušila, naďalej prevádzkuje svoju činnosť, prenajíma svoje nehnuteľnosti a zdržuje sa stále na adrese
C. C.. Tvrdenia matky o tom, že je majiteľom bungalovov nie je pravdivé. Vlastní rodinný dom a chatu,
ktorú zdedil po starých rodičoch spoločne so svojím bratom. Ďalej uviedol, že o dieťa sa vždy zaujímal,
s matkou žil v spoločnej domácnosti aj s maloletým do januára 2016. Od tohto termínu mu matka
bránila v styku, schovávala sa s maloletým, dôkazom čoho je exekučné konanie. Napriek vydanému
neodkladnému opatreniu, že matka nesmie bez jeho súhlasu vycestovať mimo Slovenskej republiky,
matka rozhodnutie súdu nerešpektuje a súdom pohŕda.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť, nakoľko je v záujme mal. dieťaťa. Poukázal na to, že na strane matky sa mu nepodarilo
prešetriť pomery v jej domácnosti, nakoľko matka neotvárala dvere a nereagovala ani na predvolanie.
Matka bola opakovane vyzývaná, či už telefonicky, alebo písomne, aby sa dostavila na pohovor aj
spolu s mal. dieťaťom, avšak bezvýsledne. Na strane otca boli prešetrené pomery v domácnosti, pričom
bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť, výchovu a stretávanie s mal.
dieťaťom.

5. Matka vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu otca uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav veci. Otec vlastní polovicu pozemkov v obci N. v blízkosti A. v celkovej výmere
XXXXmX, ktoré spolu s jeho bratom majú ako investičný zámer, resp. developérsky projekt. Niektoré
už predal za vyše 100.000 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že otec počas celého konania zavádzal a učinil
nepravdivé prehlásenie o svojom majetku. Nie je pravdou, že podniká v Slovenskej republike po zrušení
živnosti, keď súdu predložila potvrdenie od zamestnávateľa z Rakúska. Namietala vyjadrenie kolízneho
opatrovníka, že sa mu nepodarilo prešetriť pomery v jej domácnosti, keď súdu aj opatrovníkovi včas
oznámila presťahovanie sa do Rakúska. Je preto zrejmé, že pobyt, na ktorom údajne kolízny opatrovník
mal zisťovať pomery, neexistoval. Mala za to, že výška výživného nezodpovedá potrebám maloletého,
keď danú výšku potrieb súd ani opatrovník nezisťoval.

6. Otec vo svojej odvolacej duplike k vyjadreniu matky uviedol, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že matka zámerne mení adresy svojho bydliska, pričom od februára 2019 sa neustále
zdržuje na adrese v C. C., pracuje vo svojom kaderníctve, hoci živnosť na Slovensku zrušila. Od
vynesenia rozsudku dieťa, o ktorom matka tvrdí, že je veľmi vážne choré, chodí na pracovisko k
starým rodičom a k nemu samo, bez dozoru a doprovodu, špinavé, neupravené, často už v stredu, keď
otec matke telefonuje, že dieťa sa nachádza v ambulancii starých rodičov, matka nezdvíha telefón,
nehľadá dieťa, pričom otec tieto skutočnosti musel viackrát oznámiť kolíznemu opatrovníkovi, ako aj
polícii. Nepopiera, že vlastní pozemky v k.ú. C. - A. spoločne so svojím bratom, uvedené nehnuteľnosti
odkúpili z dedičstva po svojich starých rodičoch v rokoch 2014 - 2019. Pokiaľ by matka nemala dostatok
finančných prostriedkov, táto by sa s dieťaťom, aj starším synom nestravovala po reštauračných
zariadeniach, menila rôzne autá, prenajímala byty, nebytové priestory, rodinné domy a podobne. I
napriek tomu, že finančná situácia matky je nadštandardná, musel synovi zakúpiť komplet oblečenie,
obutie, autosedačku, hračky. Poukázal opätovne na správanie matky počas priebehu konania, keď ani
raz sa pojednávania nezúčastnila, odmietala so súdom spolupracovať, nerešpektovala príkazy súdu,
tiež s kolíznym opatrovníkom nespolupracovala.



7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v preskúmavanej veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie podala matka v zákonnej lehote
a dospel k záveru, že odvolanie matky je potrebné podľa § 386 písm. a) CSP odmietnuť z dôvodu, že
bolo podané oneskorene.

8. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

9. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok bol matke doručený dňa
06.03.2019, čo matka potvrdila podpisom na doručenke. Lehota 15 dní na podanie odvolania začala
plynúť v nasledujúci deň, t.j. 07.03.2019 a skončila dňa 21.03.2019, t.j. vo štvrtok, kedy mohla matka
najneskôr podať odvolanie priamo na súde, resp. ho v tento deň odoslať súdu poštou. Matka však
podala odvolanie až dňa 22.03.2019 na Pošte A., t.j. po uplynutí odvolacej lehoty, kedy už predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nebolo možné ho účinne napadnúť odvolaním.

11. Z uvedených dôvodov ide o odvolanie podané oneskorene, ktoré musel odvolací súd odmietnuť
podľa § 386 písm. a) CSP.
12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, aplikujúc všeobecnú zásadu
náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).