{"guid": "2ef3149e-ecd0-4db9-b434-799cc7d0e3f2:f72b3191-a08d-4eee-b6d5-c46e69930a34", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8814204651.2", "spisova_znacka": "10Co/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/5/2017 z 5. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. marca 2018, sp. zn. 10Co/5/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8814204651.2", "identifikacne_cislo": "8814204651", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Soga", "sudca_id": 207, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-soga-207", "datum_vydania": "2018-03-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f72b3191-a08d-4eee-b6d5-c46e69930a34", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8814204651.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8814204651.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8814204651.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204651
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8814204651.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: Quantum Credit a. s., so sídlom
Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 248 980, zastúpeného PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 36 668 745, proti
žalovanej: Ľ. P., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX Q. XX, o zaplatenie 256,21 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/89/2014-52 zo dňa 10.12.2014, v spojení s
opravným uznesením č. k. 3C/89/2014-75 zo dňa 11.10.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým
žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol.

Žalovaná   m á   proti žalobcovi   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 12,83 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12,83 eur od 4.6.2011
až do zaplatenia, sumu 4,87 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,87 eur od 4.7.2011
až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu žalobcu čo do zvyšku
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že z Dodatku k Zmluve o pripojení uzavretej medzi postupcom
Slovak Telekom, a.s. ako podnikom a žalovaným ako účastníkom zo dňa 05.04.2011 vyplýva, že
predmetom tohto Dodatku k zmluve podľa bodu 1 písm. a) aktivácia programu Služieb uvedeného
v tabuľke č. 1 Dodatku s tým, že účastník je povinný zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu karty
SIM a pod písm. b) záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného
programu a dodržiavať svoje povinnosť v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými obchodnými
podmienkami, platným cenníkom služieb a Dodatkom k Zmluve o pripojení a pod písm. c) záväzok
žalobcu zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu, ktorý je bližšie špecifikovaný v
tabuľke č. 1 Dodatku. Z tabuľky č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení súd zistil, že dĺžka viazanosti bola
dohodnutá na 24 mesiacov a suma zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur. Podľa bodu 2 Dodatku k
Zmluve o pripojení sa účastník zaväzuje, že po dobu viazanosti nepožiada o vypojenie karty SIM z
prevádzky, a že sa nedopustí takého konania, a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej, alebo právo vypovedať Zmluvu o
pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti
uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2, alebo v bode 3 Dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6, alebo v
čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu
karty SIM, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto



Dodatku. Podľa čl. 5 bod 5.2 písm. b) Všeobecných podmienok, okrem ďalších povinností uvedených vo
Všeobecných podmienkach, je účastník povinný najmä uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade
so zmluvou a platným cenníkom. Z čl.12 bod 12.1. a 12.2 Všeobecných podmienok vyplýva, že ak
v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku, alebo
jeho časti zo zmluvy, alebo z akéhokoľvek zmluvného vzťahu so spoločnosťou Slovak Telekom, má
spoločnosť voči účastníkovi nárok na úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z
omeškania zo sumy nezaplateného peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň
splatnosti peňažného záväzku uvedený vo faktúre, ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný
záväzok. Podľa čl. 15 bod 15.3 písm. b) Všeobecných podmienok,  spoločnosť môže odstúpiť od
zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny. Z
čl. 17 bod 17.2. Všeobecných podmienok vyplýva, že zmluva, všeobecné podmienky, ako aj vzťahy
založené zmluvou a všeobecnými podmienkami, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone, zmluve a
všeobecných podmienkach, sa spravujú ustanoveniami ostatných právnych predpisov. Z čl. 19 bod 19.2.
Všeobecných podmienok vyplýva, že text Všeobecných podmienok v slovenskom jazyku je záväzný.
Všeobecné podmienky sú spolu s Cenníkom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Za neuhradené služby
žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry, a to faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2011 s dátumom
splatnosti 03.06.2011 na sumu 12,83 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.06.2011 s dátumom
splatnosti 03.07.2011 na sumu 4,87 eur za hlasové a nehlasové služby a faktúra č. XXXXXXXXXX zo
dňa 15.03.2012 s dátumom splatnosti 03.04.2012 na sumu 248,95 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté podľa ust. §
43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvy o pripojení v zmysle dodatkov s tým, že časť ich obsahu
bola určená odkazom na všeobecné podmienky. Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo
zmlúv, dodatkov a všeobecných podmienok a neuhradil žalobcovi poplatky za poskytované služby a
zmluvnú pokutu. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení spolu s Dodatkom k tejto zmluve. Na základe
tejto Zmluvy a Dodatku k zmluve, mala byť žalovanému poskytnutá služba PROGRAM 40 a mobilný
telefón značky NOKIA 1616. Žalovanému bola poskytovaná dohodnutá služba s názvom Program 40.
Mobilný telefón značky NOKIA 1616 žalovanému poskytnutý nebol. Žalovaný sumy za poskytnutú službu
tak, ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach,  neuhradil a po splnení podmienok ustanovených
v zmysle všeobecných podmienok, ako aj citovaného zákona č. 610/2003 Z. z., vzniklo žalobcovi
právo od zmluvy odstúpiť. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 12,83
s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12,83 eur od 04.06.2001 až do zaplatenia, sume
4,87 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,87 eur od 04.07.2001 až do zaplatenia, je
opodstatnený, preto v tejto časti súd návrhu žalobcu vyhovel. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv o pripojení a dodatkov k nim, ktoré
ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy,
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako
fyzická osoba - nepodnikateľ. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9
bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v
rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva
bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať
a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre porušenie povinností tak, ako boli
uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmlúv a predmetného dodatku.
Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď
zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti. Súd
poukázal aj na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej



nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde, s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, že
by žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to,
či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola
určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovaného zo zmluvy, všeobecných podmienok
a dodatku vyplývajúcich povinností. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že dojednanie o zmluvnej
pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, je neplatné, a preto žalobu
žalobcu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur zamietol. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Nesúhlasí s rozsudkom vo
výroku, ktorým súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka názoru súdu, že ustanovenie o zmluvnej pokute je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že nezohľadňuje okamih, kedy k prípadnému porušeniu
došlo, či mieru porušenia, zmluvná pokuta predstavuje inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorý má donútiť
zmluvnú stranu plniť po celú dobu trvania povinnosti, nielen v jej časti. Je právne irelevantné, kedy
a v akej miere zmluvná strana porušila povinnosť, podstatné je, že sa nesprávala tak, ako bola
zo zmluvy zaviazaná. V právnej praxi sa používa ako fixne určená suma pre prípad nezaplatenia
záväzku, teda takéto jej určenie je všeobecne akceptované spoločnosťou ako správne. Súd má pri
posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky posúdiť, či táto nespôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. To môže urobiť, iba ak posúdi rozsah všetkých práv a
povinností zo zmluvy v čase uzavretia zmluvy. Ak je súd toho názoru, že s ohľadom na následné
čiastočné plnenie odporkyne zo zmluvy je priznanie celej zmluvnej pokuty nespravodlivé, má možnosť
uplatniť svoje moderačné právo. Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu by
odporcovi vznikol bez ohľadu na to, či by došlo k ukončeniu platnosti zmluvy. Táto úvaha je však
nesprávna, nakoľko podľa Dodatku vzniká Podniku (spoločnosti Slovak Telekom, a.s.) nárok fakturovať
zmluvnú pokutu v prípade takého porušenia povinnosti, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty. Podnik pritom nevypája SIM kartu svojvoľne, ale len v dôsledku takého závažného porušenia
zmluvy, akým neplatenie zo zmluvy bez pochýb je. Rovnako skutočnosť, ktorú uviedol súd, že výška
zmluvnej pokuty bola určená pevnou sumou bez ohľadu na to, k porušeniu akej povinnosti došlo, je
irelevantná, nakoľko vždy ide o také závažné porušenie zo zmluvy, na základe ktorého Podnik SIM kartu
vypojí - teda za neplatenie zo zmluvy. Podnik pritom nemôže SIM kartu vypojiť svojvoľne (teda bez
predchádzajúceho porušenia povinnosti spotrebiteľom), keďže je z Dodatku povinný poskytovať mobilné
telefónne služby. K vyjadreniu odporkyne, že neprevzala mobilný telefón, uvádza, že tento mobilný
telefón je uvedený priamo na Dodatku, ktorý podpísala. Navyše odporkyňa podpísala aj preberací
protokol (faktúru XXXXXXXXXX) na predmetný mobilný telefón. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má
za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhuje, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobcom podanému
návrhu vyhovie v plnom rozsahu a zaviaže odporkyňu na úhradu trov konania.

4. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, v spojení s § 470 ods. 1 a
2 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol
oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

6. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávnom právnom posúdení veci bolo zistiť, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

7. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom súdom prvej inštancie, ako aj právnym posúdením odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie



správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

9. K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne zistenia, v dôsledku čoho by mal
súd vec nesprávne právne posúdiť, nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa náležite oboznámil s obsahom
pripojených listinných dôkazov, najmä zmluvou o pripojení uzavretou medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, ako aj všeobecnými podmienkami, vrátane dodatku k zmluve o pripojení, z ktorého
vyplynula povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností. Súd
správne posudzoval predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a prihliadal na zachovanie práv
spotrebiteľa na strane žalovaného, ktorý bol vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
v znevýhodnenom postavení, lebo bol povinný len zmluvu ako celok prijať bez možnosti ovplyvniť jej
obsah, lebo sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú dodávateľ - poskytovateľ služby používa
pre väčší počet odberateľov - spotrebiteľov. Je nesporné, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo
individuálne dojednané, nie je prejavom slobodnej vôle oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Takéto
dojednanie možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto súd prvej inštancie správne
obsah dojednaných zmluvných podmienok vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy posúdil v
prospech žalovanej ako spotrebiteľa, t. j. zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Uplatnenú zmluvnú pokutu z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou vo výške 238,51 eur, ani
odvolací súd nepovažuje za dôvodne uplatnenú z dôvodu, že výška zmluvnej pokuty nebola dojednaná
jasne, zrozumiteľne v súlade s ust. § 544 Občianskeho zákonníka, na ktorú skutočnosť taktiež súd prvej
inštancie správne poukázal.

10. Zmluvná pokuta ako inštitút zabezpečenia záväzku, musí byť písomne dojednaná, jej spôsob
určenia, ako aj výška musí byť jasne určená tak, aby obaja účastníci mali vedomosť o tom, že v prípade
porušenia zmluvných povinností vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy o
pripojení, ani dodatku k zmluve o pripojení (v spise na č. l. 4 a 5) zo dňa 5.4.2011, takéto dojednanie, ktoré
by spĺňalo náležitosti v zmysle ust. § 544 Občianskeho zákonníka, nevyplýva, keďže spôsob dojednania
zmluvnej pokuty nebol dojednaný v súlade s ust. § 544 Občianskeho zákonníka, ako aj jej výška je v
rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady trov podľa § 262
ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).



Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd  rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/89/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}