{"guid": "2ef223ed-cfec-450c-835a-841b1eadff8b:b7dac1d2-86b6-4b13-a0da-4075097970c0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113223882.1", "spisova_znacka": "21Co/5/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/5/2015 z 26. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. augusta 2015, sp. zn. 21Co/5/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8113223882.1", "identifikacne_cislo": "8113223882", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7dac1d2-86b6-4b13-a0da-4075097970c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113223882.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113223882.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113223882.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223882
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113223882.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25,
824 26 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, proti žalovaným: I. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX A. XXX, 2. G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX P., t.č. XXX XX A. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO:
42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštová 2,
Košice, o zaplatenie 1.005,02 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 9C/156/2013-87 zo dňa 16.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   sa rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.

II. Účastníkom  sa  náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) žalobu zamietol a zaviazal
žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 138,90 Eur, a to k rukám jeho právneho
zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.08.2013 sa žalobca domáhal
na žalovaných zaplatenia sumy vo výške 1.005,02 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na
podporu žalovaných do konania vstúpil vedľajší útočník OZ - právna pomoc spotrebiteľom, ktorý vo
svojom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, prihliadol na  námietku premlčania a  žalobu  žalobcu
zamietol.

Vo vzťahu k náhrade trov konania uviedol, že ta by v konaní patrila úspešným žalovaným, ale ti si ju
neuplatnili. Náhradu trov konania  si však uplatnil vedľajší účastník  vystupujúci na strane úspešných
žalovaných. Súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia v sume 138,90 Eur. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal odmenu
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie
k žalobe) po 61,41 Eur za jeden úkon a režijný paušál 2 x 8,04 Eur.

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou
vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje
primárne zásadou úspechu, popri ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky (§ 142 ods. 2, 3; § 144, § 146
ods. 2 O.s.p.). Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu
v tomto konaní žiadny vzťah a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani



nie je a nebol povinným na plnenie spoločne s odporcom. Ustanovenie § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.
neznamená vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného“ účastníka v konaní, ale predstavuje len právny rámec
postavenia  vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. To je účel
priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Nie je možné na základe ustanovenia § 93 ods. 4
O.s.p. aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka,
lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal. Dodal, že uplatnenie  nároku na náhradu
trov konania  vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje
výsledok účelovosti jeho postupu  a zneužívanie ust. § 93 ods. 2 až 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“) evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom
uplatnenia  náhrady trov konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd  príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že
obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj
to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom oznámilo dňa
05.01.2014 vstúp do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného (čl. 27)  podľa § 93 ods.
2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom
koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo
dňa 16.01.2014 (čl. 40-42) vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu. Súd prvého stupňa
prihliadol na vznesenú námietku premlčania a žalobu žalobcu zamietol.



Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve“ (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada nákladov konania“ tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je  pri trovách konania  aj ich  náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil  v rámci indikatívneho výpočtu trov konania  aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv
Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov.  rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka  a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník  nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bol z procesného hľadiska plne úspešný, a preto
mu náhrada trov konania prináleží.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.



Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní  vedenom
pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/R. uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia  ako jeden z prostriedkov na  ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu  ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v
podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

Pokiaľ ide o aplikáciu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2013
týkajúceho sa trov konania v tzv. hromadných veciach, je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci
vedľajší účastník (jeho právny zástupca) v písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2014 namietal výšku
dohodnutých úrokov v sadzbe 140,11 %, ktoré považoval za neprimerane vysoké, za odporujúce dobrým
mravom a zmluvu v tejto časti za neplatnú, teda v čase keď ešte neplatilo ustanovenie § 5b zákona č.
102/2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. Nešlo teda o rutinnú záležitosť pri zastupovaní
vedľajšieho účastníka v tomto konaní, a teda o rutinné pôsobenie vedľajšieho účastníka ako také. Preto
trovy konania v predmetnej veci na strane vedľajšieho účastníka je potrebné považovať za účelne
vynaložené.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešným žalovaným a ani vedľajšiemu účastníkovi na ich strane žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/156/2013", "guid": "1a3932a1-cfd9-436b-bc09-ce116a1fb7d7:b5f565bd-30b5-4721-aaf6-2c26543c1ce1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9bd3ef4f-2be2-433f-8bab-94d5dccdac2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bd3ef4f-2be2-433f-8bab-94d5dccdac2d"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}], "citovane_v": []}