Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/274/2016 z 18. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. septembra 2017, sp. zn. 2Cob/274/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1111227033.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/274/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1111227033.1 | 2017-09-18 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6525f77-9984-4e4f-9d5f-0a3b40d2be9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111227033.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/274/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227033
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111227033.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu JUDr. PaedDr. Jozef
Malich, Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Telemont, a.s.,
Trnavská cesta 102, P.O.BOX 88, 820 09 Bratislava, IČO: 35 824 620, práv. zast. Mgr. Ľuboš Jurčo,
advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Elesko Forest s.r.o., Ventúrska 1, 811 01
Bratislava, IČO: 36 659 321, práv. zast. JUDr. Igor Kováčik, advokát, Panenská 7, 811 03 Bratislava,
pre zaplatenie 4.980,90 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I, č.k. 25Cb/21/2012-106 zo dňa 16. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/21/2012-106 zo dňa 16.
decembra 2015 potvrdzuje.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.242,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
na účet advokáta JUDr. Igora Kováčika. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca sa žalobou na začatie konania zo dňa 17.8.2011 doručenou súdu dňa 19.8.2011
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 4.980,90 Eur s príslušenstvom. Žalobca svoj
nárok uplatnený v návrhu na začatie konania odôvodnil tým, že žalobca (právny predchodca žalobcu
- spoločnosť Vegacom Slovakia, a.s., Letná 1, 831 03 Bratislava, IČO: 35 822 511) uzatvoril dňa
11.5.2007 so žalovaným Servisnú zmluvu č. XX/PJ/XXXX/SZ, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu
zabezpečovať a realizovať servisné služby pre žalovaného na jeho zariadeniach inštalovaných v
objektoch, ktorými sú dodávka a inštalácia S. - F. B. a súvisiace náklady. Na základe a v zmysle
predmetnej zmluvy žalobca vykonal dielo a vystavil faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 31.1.2008. Z
uvedenej faktúry žalovaný žalobcovi nezaplatil 2.613,82 Eur. Žalobca (právny predchodca žalobcu) mal
zároveň so žalovaným uzatvorenú aj servisnú zmluvu č. XX/PJ/XXXX/SZ, predmetom ktorej bol záväzok
žalobcu zabezpečovať a realizovať pre žalovaného servisné služby. Na základe tejto zmluvy vystavil
žalobca žalovanému faktúru č. V. za servisné služby za druhý kvartál roku 2010 na sumu 2.367,08
Eur s DPH splatnú dňa 16.7.2010. Uvedenú sumu žalovaný neuhradil žalobcovi ani z časti. Žalobca si
teda uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.613,82 Eur titulom nezaplatenia celej ceny diela a
zaplatenie sumy 2.367,08 Eur titulom nezaplatenia odmeny za servisné služby za druhý kvartál roku
2010, všetko spolu 4.980,90 Eur. Nakoľko mal žalobca zato, že žalovaný sa dostal s plnením svojho
peňažného záväzku do omeškania, uplatnil si rovnako aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalovaný v podanom odpore zo dňa 24.11.2011 uviedol nasledovné skutočnosti:



V roku 2007 si žalovaný ako objednávateľ objednal u žalobcu ako zhotoviteľa (vtedy spoločnosť
Vegacom Slovakia, a.s., ktorej právnym nástupcom sa žalobca stal) dodávku a inštaláciu S. - F. B. (ďalej
tiež ako „dielo“). Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu obsiahnuté v návrhu na začatie konania, že za
účelom dodávky a inštalácie diela uzatvorili žalobca so žalovaným servisnú zmluvu č. XX/
PJ/XXXX/SZ zo dňa 11.5.2007. Žalovaný mal zato, že so žalobcom uzatvoril samostatnú ústnu zmluvu
o dielo, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu zabezpečiť pre žalovaného dodávku a inštaláciu diela
za podmienok dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi
po riadnom a včasnom vykonaní diela dohodnutú cenu diela (ďalej tiež ako „Zmluva
o dielo“). V zmysle dohody medzi žalobcom a žalovaným bol žalobca povinný vykonať dielo
najneskôr do 31.12.2007 tak, aby realizované dielo malo vlastnosti výslovne dohodnuté medzi žalobcom
a žalovaným. Žalovaný uviedol, že žalobca vykonal dielo so značným časovým oneskorením, z ktorého
dôvodu žalobca a žalovaný súhlasili s priebežnou úhradou ceny diela podľa jednotlivých ukončených
etáp realizácie diela. Uvedené je podľa žalovaného zrejmé z faktúry č. XXXXXXX na sumu 10.455,22
Eur (ďalej tiež ako „cena diela“), kde je v poznámke uvedený špecifický spôsob úhrady ceny diela
ako aj z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z apríla 2008. Žalovaný ďalej uviedol,
že dielo ku dnešnému dňu nie je riadne dokončené, nemá vlastnosti dojednané medzi žalobcom a
žalovaným a nie je žalovanému odovzdané do riadneho užívania na základe písomného preberacieho
protokolu alebo na základe inej písomnosti potvrdzujúcej túto skutočnosť. Žalovaný tak žalobcovi
uhradil len časť dohodnutej ceny diela vo výške 7.841,40 Eur zodpovedajúcu vykonanej časti diela. Dňa
24.6.2010 žalovaný nahlásil žalobcovi požiadavku na výkon servisnej služby, na ktorú bol žalobca, resp.
jeho zamestnanci povinní nastúpiť v súlade s čl. III ods. 3 servisnej zmluvy. Žalobca však žalovaného
informoval, že na výkon servisnej činnosti nenastúpi z dôvodov na strane žalobcu. Nakoľko žalobca
si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo servisnej zmluvy riadne nesplnil, resp. ich vykonanie odmietol,
a žalovaným hlásená porucha bola v servisnej zmluve zaradená do prioritnej skupiny L., bol žalovaný
nútený zabezpečiť opravu vzniknutej poruchy iným spôsobom. Následne žalovaný v súlade s § 346
ods. 2 Obchodného zákonníka od servisnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 29.6.2010. Napriek uvedenej
skutočnosti žalobca vystavil faktúru č. V. na sumu 2.367,08 Eur za vykonanie servisných služieb za II.
Q/2010. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný zato, že servisné služby vo výške 2.367,08
Eur neboli žalobcom dodané, žalovaný z dôvodu neposkytnutia požadovaných servisných služieb zo
strany žalobcu a porušenia jeho zmluvných povinností od servisnej zmluvy odstúpil, pričom žalobca
dôvody žalovaným vykonaného odstúpenia od servisnej zmluvy nespochybnil, a teda neexistuje právny
dôvod na úhradu žalobcom požadovanej sumy vo výške 2.367,08 Eur, nakoľko jej zaplatenie žalovaným
by v danom prípade predstavovalo plnenie bez právneho dôvodu a vznik bezdôvodného obohatenia
na strane žalobcu. Na pojednávaní konanom dňa 13.9.2013 žalobca uviedol, že nepriamym dôkazom
o odovzdaní diela je aj poznámka vo faktúre č. XXXXXXX, že dňa 31.1.2008 a 31.3.2008 došlo
k čiastočnej úhrade ceny diela ako i listinný dôkaz o vykonaní práce. Žalobca uviedol, že nepopiera,
že v júni 2010 mohlo dôjsť k určitým okolnostiam, ktoré mohli žalovaného oprávňovať k odstúpeniu od
servisnej zmluvy, ale mal zato, že v apríli a máji 2010 žalobca zmluvné povinnosti neporušil, a preto
má právo na uhradenie odmeny za servisné služby. Na predmetnom pojednávaní súd
vykonal výsluch účastníka konania - žalovaného. Žalovaný uviedol, že žalobca mal v zmysle zmluvy o
dielo vyvíjať moduly programu B. pre jednotlivé lokality, avšak v posledných 2, 3 rokoch došlo k meškaniu
vo vyvíjaní modulov. Servisná zmluva bola uzatvorená len na tie moduly, ktoré už boli v rámci programy
B. hotové, pričom jej predmetom boli napr. i kamerové systémy, brány a podobne, nielen program B..
Žalovaný uviedol, že zmluvu o dielo uzatváral s p. A. z firmy žalobcu, pričom za podpis ústnej
zmluvy považuje jej odsúhlasenie. Ďalej uviedol, že softwarová aplikácia B. sa skladala z presne
stanoveného počtu modulov, ktoré pracovníci žalobcu chodili namontovať tak, ako ich postupne vyvíjali
na zariadenia žalovaného. O montáži jednotlivých modulov nebola vedená evidencia a nebolo zvykom
podpisovať dielčie preberacie protokoly. Bolo dojednané, že po odovzdaní všetkých modulov bude
podpísaný jeden protokol o prebratí diela. Žalovaný uviedol, že vývoj aplikácie N. nebol dodnes dodaný a
vývoj aplikácie Z. dovyvíjal pracovník, ktorý je podpísaný na listine č.l. 8 potom, ako odišiel od žalobcu a
po ukončení spolupráce žalobcu so žalovaným. Žalovaný uviedol, že vždy platil len za dodané časti diela.
Žalovaný tiež uviedol, že so službami poskytovanými žalobcom v zmysle servisnej zmluvy boli problémy
už od začiatku roku 2010, čo žalovanému spôsobovalo značné problémy vo vzťahu k jeho klientom,
pričom mal zato, že žalobca mal servisné služby poskytovať i bez vyzvania žalovaného. Na pojednávaní
konanom dňa 16.12.2015 žalovaný nad rámec svojich predchádzajúcich vyjadrení uviedol, že nárok na
zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi až vykonaním diela, pričom za vykonanie diela sa považuje
riadne ukončenie a včasné odovzdanie predmetu diela objednávateľovi, k čomu v tomto konkrétnom
prípade nedošlo. Súd sa oboznámil s vyjadreniami účastníkov produkovanými počas konania a vykonal



vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise ako i predloženými na pojednávaní, a to
faktúrou č. V. na sumu 2.367,08 Eur splatnou dňa 16.7.2010, faktúrou č.
XXXXXXX na sumu 10.455,22 Eur (314.974,00 Sk) splatnou dňa 31.1.2008, dodacím listom - dodávka
a vykonané práce zo dňa 31.12.2007, výdajkou č. XXSVXXXX zo dňa 31.12.2007,
servisnou zmluvou č. XX/PJ/XXXX/SZ zo dňa 11.5.2007, prílohou č. 1 k servisnej zmluve - zoznam
servisovaných zariadení, prílohou č. 2 k servisnej zmluve - popis servisovaných balíkov a podmienky
poskytovania jednotlivých servisných služieb, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným
zo dňa 17.4.2008, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 24.6.2010, e-mailom
žalovaného zo dňa 1.6.2010, listom žalovaného zo dňa 29.6.2010 - odstúpenie od servisnej zmluvy č.
XX/PJ/XXXX K. zo dňa 11.5.2007, doručenkou preukazujúcou doručenie listu žalovaného žalobcovi
dňa 30.6.2010, listom žalovaného zo dňa 1.8.2011 a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise,
dokazovanie výsluchom svedkov - E. B., P.. Z. E. B. B. T.. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods.
1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodného zákonníka), na ust. § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka, ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že podľa § 536 Obchodného
zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje
zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný
vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom
s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ
vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ
je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym
ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako
zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo v ústnej forme. Predmetom zmluvy o
dielo bol záväzok žalobcu na dodanie a inštaláciu S. - F. B.. Konečná cena diela bola dohodnutá vo výške
10.455,22 Eur (314.974,00 Sk), čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Rovnako nebolo sporné,
že žalovaný uhradil žalobcovi len časť z ceny diela vo výške 7.481,40 Eur a suma 2.613,82 Eur zostala
zo strany žalovaného nezaplatená. Žalovaný v konaní namietal, že zostávajúcu časť diela žalobcovi
nezaplatil, nakoľko žalobca dielo nedokončil riadne a včas. Súd sa s uvedenou námietkou žalovaného
stotožnil. Skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu vykonaniu diela v zmysle zmluvy o dielo
vyplýva zo svedeckej výpovede svedka P.. Z. E.. Svedok E. na pojednávaní uviedol, že bol zamestnaný
v spoločnosti žalobcu až do vyhlásenia konkurzu na žalobcu. Zo svedeckej výpovede vyplynulo,
že svedok E. pre žalovaného vo viacerých etapách riešil dodávku grafického systému B. a v čase jeho
odchodu zo spoločnosti žalobcu nebolo dielo dokončené. Súd mal rovnako zato, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko sa mu nepodarilo dokázať, že dielo bolo dokončené riadne, teda
celé, ako bolo dojednané v zmluve o dielo. Riadne dokončenie diela žalobca preukazoval uzatvorením
servisnej zmluvy č. XX/PJ/XXXX/SZ so žalovaným, čo však súd považoval za irelevantné, nakoľko
predmetom servisnej zmluvy bolo vykonávanie servisných prác aj na iných zariadeniach žalovaného
ako na diele a rovnako uzatvorenie servisnej zmluvy bez ďalšieho nedokazuje riadne dokončenie celého
diela v zmysle zmluvy o dielo. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca nemá nárok na
zaplatenie sumy 2.613,82 Eur titulom doplatenia ceny diela. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo,
že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.5.2007 servisnú zmluvu č. XX/PJ/XXXX/SZ, predmetom ktorej
bol záväzok žalobcu zabezpečovať a realizovať servisné služby uvedené v príslušnom balíku služieb
pre žalovaného na zariadeniach inštalovaných v objektoch, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného alebo v
objektoch, ktoré žalovaný užíva na základe nájomného vzťahu s treťou osobou. Žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 2.367,08 Eur ako odmeny za poskytovanie servisných služieb za druhý kvartál
roku 2010 (mesiace apríl, máj, jún 2010). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v júni 2010 vznikla
na zariadeniach žalovaného porucha s prioritnou potrebou riešenia, ktorá nebola zo strany žalobcu
odstránená, čo malo za následok odstúpenie žalobcu od servisnej zmluvy. Žalobca na pojednávaní dňa
13.9.2013 uviedol, že nepopiera, že v júni 2010 mohlo dôjsť k určitým okolnostiam, ktoré oprávňovali
žalovaného odstúpiť od servisnej zmluvy, čo však podľa žalobcu neznamená, že nemal
právo na zaplatenie odmeny za mesiace apríl a máj 2010. Súd sa s uvedenou argumentáciou
žalobcu nestotožnil. Ako vyplýva zo svedeckej výpovede svedka E. B. na pojednávaní dňa 11.3.2015, v
druhom kvartáli roku 2010 sa mu nepodarilo zabezpečiť servisnú činnosť zo strany žalobcu, pričom ak by
bola oprava nahlásenej poruchy vykonaná, túto skutočnosť by preukazoval servisný list, ktorý vždy slúžil
na verifikovanie prác žalobcu. Problémy s odstránením nahlásenej poruchy v júni 2010 vyplývajú aj z e-
mailovej komunikácie medzi žalovaným a zamestnancom žalobcu zo dňa 1.6.2010 a 24.6.2010.



Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že žalobca neposkytol žalovanému v druhom kvartáli
roku 2010 servisné služby v zmysle servisnej zmluvy, hoci bol na to zo strany žalovaného vyzvaný, a teda
žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie odmeny vo výške 2.367,08 Eur za uvedené obdobie. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil súdu relevantné dôkazy, ktoré by
bez pochybností osvedčovali jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.980,90 Eur s príslušenstvom,
dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že nárok žalobcu
pozostáva z dvoch častí, a to 1/ nárok na zaplatenie ceny diela vo výške 2.613,82 Eur, a 2/ nárok na
zaplatenie odmeny za poskytovania servisu, a to vo výške 2.367,08 Eur, t.j. spolu 4.980,90 Eur. Uviedol,
že prvý nárok zo zmluvy o dielo súd zamietol s poukázaním na výpoveď svedka P.. Z. E., ktorý uviedol,
že pracoval až do jeho odchodu pre žalobcu, v tom čase nebolo dielo dokončené. Jeho dokončenie
odhadol na 60 až 70 %. Je toho názoru, že táto svedecká výpoveď, keď svedok len odhadom určil stav
dokončenia diela, bez toho, aby poznal celkový jeho rozsah nemôže stačiť na určenie, že žalobca nemá
nárok na zaplatenie zostatku ceny diela. V tomto zmysle nebolo dokazovanie vykonané dostatočne v
takom rozsahu, aby umožnilo súdu určiť, či má žalobca nárok na celú cenu diela, prípadne v akej výške.

3. Poukázal tiež na to, že pokiaľ ide o druhý nárok žalobcu, zamietol tento s poukázaním na svedeckú
výpoveď svedka E. B., ktorý vypovedal, že v mesiaci jún 2010 vznikla na zariadení žalovaného porucha,
ktorú žalobca neodstránil. Žalobca žiadal priznanie nezaplatenej odmeny za mesiace apríl a máj 2010, čo
súd zamietol s vyššie uvedeným odôvodnením. S týmto výrokom a s jeho odôvodnením sa nestotožnil,
nakoľko v mesiacoch apríl a máj 2010 si žalobca plnil svoje zmluvné povinnosti a v zmysle zmluvy mu
vznikol nárok na úhradu zmluvnej odmeny vo výške 1.183,54 Eur za apríl 2010 a vo výške 1.183,54
Eur za máj 2010. S touto skutočnosťou sa súd nevysporiadal. Druhým výrokom súd žalobcu zaviazal
na zaplatenie trov konania, a to vo výške 1.242,56 Eur. Žalobcom v tomto konaní je spoločnosť v
konkurze a v zmysle ust. § 100 zákona č. 7/2005 Z.z. z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo
prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia konkurzu sú
vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou na konkurznom konaní a v konaniach
súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Je toho názoru, že pri určovaní trov
konania mal súd použiť ustanovenie § 100 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a žalovanému trovy
konania nepriznať.

4. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že je potrebné sa zaoberať
otázkou, či bolo odvolanie zo strany žalobcu podané včas, v prípade, že sa jedná o oneskorené podanie
odvolania žiadal, aby odvolanie odmietol v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že žalobca odôvodňuje svoje odvolanie troma dôvodmi, ktoré sú podľa názoru žalobcu
relevantnými odvolacími dôvodmi, na základe ktorých by mal odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť a
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôraznil, že podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie
vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností úplne a náležite zistil skutkový
stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca ako
zhotoviteľ ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie PSM licencie a inštalácia programu B.
na zariadenia žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanému ako objednávateľovi dielo
riadne ukončil a žalovanému riadne odovzdal. Zdôraznil, že žalobca si ako zhotoviteľ titulom zmluvy o
dielo nesplnil svoju zákonnú povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu
diela žalovanému ako objednávateľovi. Pokiaľ ide o servisnú zmluvu č. XX/PJ/XXXX/SZ uzavretú dňa
11.5.2007 medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom bolo vykonávanie
servisných služieb na rôznych zariadeniach žalovaného, pričom uzavretie servisnej zmluvy žiadnym
spôsobom nepreukazuje riadne a úplné splnenie záväzku žalobcu ako zhotoviteľa voči žalovanému
ako objednávateľovi titulom zmluvy o dielo. Žalobca si svoje záväzky a povinnosti voči žalovanému
titulom servisnej zmluvy v druhom kvartáli roku 2010 v mesiacoch apríl, máj a jún 2010 nesplnil, a
to i napriek výzvam zo strany žalovaného. Žalobca ako poskytovateľ služieb titulom servisnej zmluvy
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanému ako objednávateľovi služby riadne a včas v súlade
so servisnou zmluvou poskytol. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné



bremeno podľa názoru žalovaného, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol.
Uviedol tiež, že žalobcovi neprináležalo ani právo prepočítať si výšku kvartálnej štvrťročnej odmeny na
jednotlivé mesiace, týždne či dni a už vôbec nie na jednotlivé samostatné a čiastkové služby poskytované
titulom servisnej zmluvy. Žalovaný má zato, že nikoho nemožno nútiť, aby uhradil odmenu za vecné
plnenie, ktoré nebolo poskytnuté. V prípade, že žalobca požaduje od žalovaného uhradenie ceny diela,
resp. uhradenie odmeny za servisné služby, ktoré neboli vykonané ani dodané, takýto postup žalobcu
predstavuje šikanózny výkon práva, je to konanie v rozpore s dobrými mravmi a najmä konanie v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré nesmie požívať právnu ochranu.

6. V súvislosti so správnym právnym posúdením veci s použitím príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka žalovaný uviedol, že nemožno dospieť k inému právnemu záveru než k tomu, že splnenie
povinnosti vykonať dielo, resp. poskytnúť služby v sebe zahŕňa splnenie dvoch rovnocenných povinností,
a to jednak riadne ukončenie diela, resp. riadne poskytnutie služby ako aj odovzdanie a prevzatie diela,
resp. výsledkov služby objednávateľom. Tento záver okrem iného znamená, že ak si zhotoviteľ, resp.
poskytovateľ služby v plnom rozsahu nesplní svoju povinnosť vykonať dielo, resp. poskytnúť službu
a zmluvné strany sa vzájomne nedohodnú inak, nemôže zhotoviteľovi, resp. poskytovateľovi služby
vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela, resp. ceny služby. Má zato, že ani v prípade uzatvorenia
ústnej zmluvy, absencie písomnej zmluvy o dielo nemožno objednávateľa nútiť, aby zhotoviteľovi, resp.
poskytovateľovi služby uhradil cenu diela, resp. ceny služby predtým, než je dielo zo strany zhotoviteľa
riadne ukončené. V prípade písomnej servisnej zmluvy v čl. 6 ods. 4 servisnej zmluvy mal žalobca
povinnosť po každej servisnej službe vystaviť žalovanému písomný výkonový list, na základe ktorého
by došlo k riadnemu odovzdaniu výsledkov poskytnutej služby u žalovaného, k čomu však v konkrétnom
prípade nedošlo. Z uvedených dôvodov mal zato, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci a vyvodil z neho správne právne závery. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nemal byť zaviazaný na
zaplatenie trov konania, poukázal na to, že ust. § 100 ods. 2 písm. a/ zákona 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení len stanovuje, ktoré
pohľadávky sú vylúčené z uspokojenia v konkurze, ale v žiadnom prípade neupravuje rozhodnutie súdu
o náhrade trov konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru súdov v Slovenskej
republike a na jednotlivé rozsudky a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Krajského
súdu v Bratislave a v Trenčíne. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania tak, ako
si ich uplatnil vo vyjadrení k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Krajský súd má zato, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného
skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver.

12. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalobcu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd má zato, že
súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie v predmetnej veci, jednak predloženými listinnými
dôkazmi ako aj vypočutím svedkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je nesporné, že medzi



žalobcom a žalovaným boli uzatvorené dve zmluvy, jedna ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bol
záväzok žalobcu na dodanie a inštaláciu S. - F. B.. Konečná cena diela bola dohodnutá vo výške
10.455,22 Eur, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný uhradil
žalobcovi len časť ceny diela vo výške 7.481,40 Eur a suma 2.613,82 Eur zostala zo strany žalovaného
neuplatnená. Je nesporné, že žalobca v celom rozsahu podľa predložených listinných dôkazov, ako aj
podľa svedeckej výpovede svedka P.. Z. E. práce nevykonal. Uvedený svedok pracoval v rozhodnom
období u žalobcu ako technik a podľa jeho svedeckej výpovede v čase, keď u žalobcu pracoval do
prepustenia z dôvodu vyhlásenia konkurzu, zariadenie snímača hladiny bolo ešte nefunkčné a rovnako
sa nepodarilo dopracovať systém integrácie kamier. Svedok uviedol, že v rámci vývoja nových lokalít
sa nepodarilo realizovať ani jednu z uvedených aplikácií, nakoľko staré lokality sa podarilo zmigrovať a
nové lokality sa nepodarilo zmigrovať. Svedok nemal vedomosť o tom, že ako žalovaný riešil problém
nových lokalít. Je nesporné, že uvedený svedok pre žalovaného riešil dodávku grafického systému B. a v
čase jeho odchodu zo spoločnosti žalobcu nebolo dielo dokončené. Odvolací súd sa stotožnil s právnym
záverom súdu prvej inštancie, že aj v prípade uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo je žalobca povinný
dielo vykonať riadne a včas a preukázať, že dielo bolo riadne vykonané. V tejto súvislosti odvolací súd
súhlasne ako súd prvej inštancie poukazuje na ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela
objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste určenom týmto zákonom. Ak je miesto odovzdania
iné miesto než je uvedené v ods. 2 až 3, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Žalobca ako
zhotoviteľ žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že výzva objednávateľa, t.j. žalovaného k prevzatiu
diela a nepreukázal, že by dielo bolo vykonané úplne a v celom rozsahu a žalovanému aj odovzdané.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého ak záväzná zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odovzdať predmet
diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v tomto sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve
nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel
vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

13. Námietku žalobcu, že súd iba odhadol rozsah vykonania predmetného diela v rozsahu 60 - 70 % bez
toho, aby vykonal rozsiahlejšie dokazovanie odvolací súd neakceptoval, keďže zo strany žalobcu nebolo
preukázané, že dielo vykonal v celom rozsahu a bez vád, t.j., že dielo bolo vykonané riadne a včas
a nepreukázal to ani predloženými listinnými dôkazmi, t.j. odovzdaním diela, preberacím protokolom,
výzvou zo strany žalobcu, aby si žalovaný prevzal predmetné dielo, ktoré malo byť riadne podľa názoru
žalobcu vykonané, naopak zo svedeckej výpovede pracovníka žalobcu vyplynulo, že dielo nebolo
žalovanému riadne odovzdané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazné
bremeno je na strane žalobcu, ktorý si uplatňuje zaplatenie predmetného diela v celom rozsahu. Pokiaľ
žalobca poukazoval na skutočnosť, že riadne dokončenie diela preukázalo uzatvorenie servisnej zmluvy
č. XX/PJ/XXXX/SZ so žalovaným, odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu ako aj súdu prvej
inštancie, že uzatvorenie tejto zmluvy z hľadiska skutočného splnenia diela je irelevantné, pretože aj na
časť dodaného diela mohla byť uzatvorená servisná zmluva a je nesporné, že na časti diela žalobca
zrejme aj mohol servisné služby vykonávať. Je nesporné, že žalobca mohol vykonávať servis na iných
zariadeniach žalovaného, ktoré boli riadne dodané.

14. Z obsahu spisu je tiež nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola skutočne uzatvorená
dňa 11.5.2007 písomná servisná zmluva č. XX/PJ/XXXX/SZ, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu
zabezpečovať a realizovať servisné služby uvedené v príslušnom balíku služieb pre žalovaného na
zariadeniach inštalovaných v objektoch, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného alebo v objektoch, ktoré
žalovaný užíva na základe vzájomného vzťahu s treťou osobou. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy
2.367,08 Eur ako odmeny za poskytnutie servisných služieb za II. kvartál 2010, t.j. za mesiace apríl, máj
a jún 2010. Je nesporné, že v júni 2010 vznikla na zariadeniach žalovaného porucha, ktorá nebola zo
strany žalobcu odstránená, čo malo za následok odstúpenie žalovaného od servisnej zmluvy. Žalobca
na pojednávaní dňa 13.9.2013 skutočne uviedol, že nepopiera, že v júni 2010 mohlo dôjsť k určitým
okolnostiam, ktoré oprávnili žalovaného odstúpiť od servisnej zmluvy, avšak podľa žalobcu
neznamená to, že nemá právo na zaplatenie odmeny za mesiace apríl a máj 2010. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v II. kvartáli 2010 nevykonával žalobca
pre žalovaného žiadnu servisnú činnosť a z toho dôvodu mu nemohol vzniknúť ani nárok na zaplatenie
odmeny za vykonávanie servisnej činnosti.



15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. VI. bod 4 servisnej zmluvy, v zmysle ktorej zhotoviteľ
vystaví pri každom výkone služby objednávateľovi výkonový list, ktorý musí obsahovať typ poskytovanej
služby, čas nástupu a dĺžku trvania výkonu služby, použité náhradné diely, stručný popis vykonaných
úkonov. Poverený zástupca objednávateľa na základe požiadania pracovníka zhotoviteľa je povinný
predložený výkonový list potvrdiť svojím podpisom, pričom je oprávnený doplniť naň prípadné výhrady ku
kvalite poskytnutej služby. Žalobca uvedeným spôsobom nepreukázal, že by v prospech žalovaného v II.
kvartáli 2010 takéto služby vykonal. Odvolací súd poukazuje na článok VII. bod 4 servisnej zmluvy, podľa
ktorej objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu v štyroch štvrťročných splátkach
na začiatku kalendárneho obdobia po 59.925,- Sk. Uvedené sumy sú bez DPH, budú uhradené na
základe zhotoviteľom vystavených faktúr. Splatnosť faktúry je 14 dní od jej doručenia. Z citovaného
ustanovenia zmluvy vyplýva, že žalobca mal nárok na vystavenie faktúry až po vykonaní služby v
prospech žalovaného, čo v danom prípade nepreukázal. V ďalšom namietal žalobca povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v súvislosti s tým, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz, pričom
poukázal na ust. § 100 zák. č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého z uspokojenia v konkurze je vylúčené
príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a podľa ust. §
100 ods. 2 z uspokojenia konkurzu sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v
konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu a má zato, že ust. § 100 ods. 2 písm.
a/ zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení len stanovuje, ktoré pohľadávky sú vylúčené z uspokojenia v konkurze, ale v žiadnom
prípade neupravuje rozhodnutie súdu o náhrade trov konania. V konkurznom konaní zásadne nemožno
uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzom. To
však neznamená, že náhradu trov v týchto konaniach nemožno priznať, pretože o ich náhrade súd
nerozhoduje podľa ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku (rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 199/01-ZSP 2/2003, sp. zn. 1Mbdo V 1/2015).

17. Z uvedených dôvodov krajský súd ako súd odvolací potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

18. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262
ods. 1 a 2 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).