Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/8/2018 z 8. 4. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. apríla 2019, sp. zn. 28Sa/8/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200270.2
Krajský súd Banská Bystrica | 28Sa/8/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200270.2 | 2019-04-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed1e1bb5-01e2-4c95-a34e-b0d38c5def1e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200270.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200270
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200270.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci
žalobkyne D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. I. XXXX/XX, XXX XX M. proti žalovanému Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. apríla 2018 a predchádzajúceho konania takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok podanej 13. decembra 2016 bola posúdená
invalidita žalobkyne a jej vznik posudkovým lekárom, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne na ústnom
pojednávaní dňa 13. decembra 2016. Posudkový lekár zo zdravotnej dokumentácie, psychiatrického
vyšetrenia z 15.11.2016, psychologického vyšetrenia z 16.3.2011 a 15.11.2016 a vlastného vyšetrenia
zistil, že žalobkyňa je uznaná invalidnou. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim
invaliditu bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V. - Duševné choroby a poruchy správania.
Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Dátum vzniku
invalidity bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.2.2017 rozhodla podľa §
70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že žalobkyni od 11. decembra
2016 priznala invalidný dôchodok v sume 326.-Eur. Zároveň podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č.
461/2003 Z. z. žalobkyni od 1. januára 2017 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 333,10 Eur mesačne.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa splnila podmienky uvedené v § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. 11. decembra 2016 a to, že sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom,
mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a nárok jej vznikol najskôr dovŕšením 18 roku veku.
Ďalej tým, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je viac ako 70% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, čo bolo zistené posúdením posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočka Lučenec s výsledkom uvedeným v lekárskej správe              z 13. decembra 2016. Suma
invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 3 zákona       č. 461/2003 Z. z. ako súčin osobného
mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
invalidný dôchodok, ku ktorému bolo pripočítané obdobie od vzniku nároku na  invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Dôchodkový vek žalobkyňa dosiahne



dovŕšením 62 rokov veku 11. decembra 2060. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok, t.
j. od 11. decembra 2016 do dovŕšenia dôchodkového veku 11. decembra 2060 žalobkyňa získala 16
071 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavovalo 44,0302 rokov obdobia dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota, ktorá platila v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku bola vypočítaná
podľa § 64 ods. 3 ako súčin dôchodkovej hodnoty za rok 2015 10,6865 Eur a indexu  1,02867383
(index určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve SR za III. štvrťrok roku 2015, t. j. 861.-
Eur a priemernej mzdy v hospodárstve SR za III. štvrťrok 2014, t. j. 837.-Eur), čo sa rovná aktuálna
dôchodková hodnota platná   k 11. decembru 2016  10,9930 Eur. Suma invalidného dôchodku bola
určená ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia 44,0302
rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930, čo sa rovná 324,30 Eur mesačne. Táto suma bola
ďalej zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. odo dňa priznania dôchodku o 1,70 Eur mesačne a
od 1. januára 2017 o 7,10 Eur mesačne na 333,10 Eur mesačne. Prvostupňový správny orgán ďalej v
odôvodnení uviedol, že  ďalšia zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebude
mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. Prvostupňový správny orgán
ďalej dôvodil tým, že podľa lekárskej správy z 13. decembra 2016 žalobkyni invalidita vznikla v čase, keď
bola nezaopatreným dieťaťom podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Status poistenca žalobkyňa
na účely     § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nezískala aj napriek
skutočnosti, že 21. decembra 2016 dodatočne zaplatila poistné podľa § 142 ods. 3, písm. c) zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. za obdobie od 10. decembra 2016 do 11. decembra
2016. Dodatočné zaplatenie poistného po dátume, kedy bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne na
účely nároku na invalidný dôchodok neznamená, že žalobkyňa získala status poistenca, a teda nárok na
invalidný dôchodok mohol byť posúdený len podľa   § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Ďalej dôvodil
tým, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov môže vzniknúť iba osobe, ktorá je poistencom už v čase posudzovania nároku na invalidný
dôchodok. Dodatočné doplatenie poistného nemá žiadny vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku
fyzickej osoby, ktorej invalidita vznikla v čase, kedy je nezaopatreným dieťaťom.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č.  XXX  XXX XXXX X zo dňa 3. apríla 2018 rozhodol o
odvolaní žalobkyne tak, že toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zopakoval argumentáciu
prvostupňového orgánu s tým, že invalidný dôchodok žalobkyne bol vypočítaný správne a v súlade s
právnymi predpismi. Ďalej argumentoval tým, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok
na invalidný dôchodok má poistenec, ak sa stal invalidný, získal počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia 13. decembra 2016. Žalobkyňa dňa 21. decembra 2016
dodatočne zaplatila poistené na dôchodkové poistenie v súlade s § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
za obdobie od 10. decembra 2016 do 11. decembra 2016 (jeden deň), kedy sa sústavne pripravovala na
povolanie štúdiom na strednej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Z dôvodu, že zdravotný stav žalobkyne
bol posúdený pred dňom úhrady poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z. posudkový lekár sociálneho poistenia určil dátum vzniku invalidity len podľa § 70 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa potvrdenia Špeciálnej základnej školy v Lučenci z 24. novembra
2016 žalobkyňa ukončila povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2014/2015 v deviatom ročníku a
vzdelanie na uvedenej škole ukončila v školskom roku 2015/2016. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. sa obdobie dôchodkového poistenia zisťuje ku dňu vzniku invalidity. Invalidita žalobkyne vznikla
pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Žalobkyňa zaplatila poistné na
dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie od            10. decembra
2016 do 11. decembra 2016, t. j. za obdobie pred dátumom vzniku invalidity. Žalovaný zdôraznil, že
v čase zisťovacej lekárskej prehliadky žalobkyňa nebola poistencom, nakoľko nezískala žiadny deň
obdobia dôchodkového poistenia. V čase posúdenia zdravotného stavu 13. decembra 2016 nebola
žalobkyňa poistencom, a preto posudkový lekár nemohol posudzovať jej zdravotný stav aj na účely §
70 ods. 1 zákona         č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa doplatením poistného po vykonaní lekárskeho
posúdenia nezískala status poistenca. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona                 č.
461/2003 Z. z. môže vzniknúť len osobe, ktorá je poistencom už  v čase zisťovacej lekárskej prehliadky.
Dodatočné zaplatenie poistného fyzickou osobou, ktorá nebola v čase zisťovacej prehliadky poistencom,
nezakladá nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Preto doplatenie poisteného nemá vplyv ani na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 72



ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. z osobného mzdového bodu 0,67, ktorý
je stanovený zákonom. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov nevznikne ani odo dňa dodatočného zaplatenia poistného, nakoľko nejde o
zaplatenie dlžného poistného podľa § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,
preto žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobkyne. Žalovaný ďalej opravil odôvodnenie podľa § 209 ods. 7
zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že správne malo v odôvodnení byť, že invalidita žalobkyne vznikla pred
dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. a nie v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom. Ďalej správne má byť, že dodatočné doplatenie
poistného nemá žiadny vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorej invalidita
vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka namiesto, v ktorej invalidita
vznikla v čase, kedy je nezaopatrením dieťaťom.

Žalobné body

4. Žalobkyňa včas podanou žalobou namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia a žiadala, aby správny súd  rozhodol, že môže doplatiť dodatočné poistné
za obdobie od 10.12.2016 do 11.12.2016, čím sa jej prizná status poistenca podľa § 142 ods. 3, písm. d)
a vzniká jej zaplatením maximálneho poistenia maximálny mesačný invalidný dôchodok od 11.12.2016
a aby bol žalovaný zaviazaný doplatiť rozdiel medzi vyplateným invalidným dôchodkom a maximálnym
možným invalidným dôchodkom vo výške 1 140.-Eur mesačne.

5. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že splnila predpoklady na
aplikáciu § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a nie podľa § 70 ods. 2. Poukázala
na to, že poistné zaplatila nielen za deň 10.12.2016 ale hlavne za 11.12.2016, čo znamená, že
bola poistená jeden deň po dovŕšení 16 roku života, kedy sa sústavne pripravovala na štúdium na
strednej škole a súčasne je to jediný deň, kedy bola poistená. Namietala opravy odôvodnenia uvedené
v druhostupňovom rozhodnutí, v ktorom sa uvádza, že bolo chybne uvedené, že žalobkyni vznikla
invalidita v čase, keď bola nezaopatreným dieťaťom. Opravu považuje za prekrúcanie zákona, aby
žalobkyni žalovaný nemusel vymerať invaliditu vo výške podľa zaplateného poistného podľa úpravy
platnej do konca roku 2016. Podľa žalobkyne do konca roku 2016 stačilo doplatiť aj jeden deň, pričom
od roku 2017 je v platnosti nový zákon, podľa ktorého to už nebolo možné urobiť.

6. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozumie tomu, že jej bol priznaný invalidný dôchodok z mladosti,
ale bola jeden  deň poistená a to 11.12.2016 po 16 roku veku a zároveň splnila ďalšie podmienky, a
preto jej mal byť vymeraný dôchodok podľa vymeriavacieho základu odvodeného od výšky zaplateného
poistného. Namietala, že žalovaný nezobral do úvahy, že žalobkyňa doplatila poistné. Žalobkyni vznikla
invalidita pred dosiahnutím povinnej školskej dochádzky so 71% poklesu pracovnej schopnosti a viac a
súčasne doplatila za dva dni  medzi dosiahnutím plnoletosti a podaním žiadosti o priznaní invalidného
dôchodku maximálne odvody do sociálnej poisťovne a tak sa stala na dva dni  poistencom, a súčasne sa
sústavne vzdelávala denným štúdium na prípravu povolania na špeciálnej škole stredného stupňa bez
maturity po skončení povinnej školskej dochádzky v čase, keď už dosiahla 16 rokov. Napriek tomu jej bol
priznaný minimálny dôchodok len v sume 326.-Eur. Podľa žalobkyne jej mal byť priznaný dôchodok v
maximálnej výške a to približne 950 až 1 140.-Eur mesačne podľa vymeriavacích základov za rok 2016.

7. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že povinnú školskú dochádzku ukončila 30. júna 2015, v tom čase
mala 16,5 roka, keďže sa narodila XX.XX.XXXX. Do základnej školy chodila navyše jeden rok a tak
skončila základnú školu 30. júna 2016. Predložila potvrdenie o ukončení povinnej školskej dochádzky.
Od 1. septembra 2016 sa začala vzdelávať na odbornej internátnej škole až do 30.6.2017. Štúdium
na strednej škole začala po 16 roku života, mala vtedy 17 rokov a 9 mesiacov. V kalendárnom roku, v
ktorom sa posudzovala jej invalidita chodila do školy na denné štúdium a v tom kalendárnom roku aj
odo dňa plnoletosti doplatila poistné. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žiadosť o posúdenie invalidity podala
v decembri  2016 a posudzovaná bola dňa 13. decembra 2016 a to dva dni po dosiahnutí plnoletosti.
V tom čase už nebola nezaopatreným neplnoletým dieťaťom, keďže plnoletosť dosiahla XX.XX.XXXX..
Dodatočné poistné zaplatila 21.12.2016 v sume 66,41 Eur za dva dni a to za deň 11.12. a 12.12.2016.
Podľa lekárskej správy z 13. decembra 2016 žalobkyni vznikla invalidita v čase pred skončením povinnej
školskej dochádzky.



8. Žalobkyňa namietala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia aj v tom, že žalovaný nezobral tú
skutočnosť, že žalobkyni vznikla invalidita podľa lekárskeho posudku pred dovŕšením veku, v ktorom sa
končí povinná školská dochádzka, pričom žalobkyňa povinnú školskú dochádzku skončila vo veku 16,5
roka. Žalobkyni bol určený status nezaopatreného dieťaťa a nie poistenca a bolo použité ustanovenie,
podľa ktorého nemožno doplatiť poistné, ak je nezaopatrené dieťa. Žalobkyňa pritom doplatila poistné v
čase, keď už bola plnoletá aj z obdobie, keď už nebola nezaopatreným dieťaťom a to za dni 10.12.2016
a 11.12.2016. Poukázala tiež na to, že po ukončení základnej školskej dochádzky nepretržite študovala.
Jeden rok navyše na základnej škole a v nasledujúcom školskom roku na strednej škole. Podľa
žalobkyne bola nezaopatreným dieťaťom do skončenia povinnej školskej dochádzky. V čase plnoletosti
od 11.12.2016 bola poberateľkou invalidného dôchodku, a preto nemohla byť nezaopatreným dieťaťom,
ale bola poistencom. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že dodatočné doplatenie poistného nemá žiadny
vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorej invalidita vznikla v čase, kedy je
nezaopatreným dieťaťom. Namietala, že v zákone nie je uvedené, že nezaopatrené dieťa, ktorému
vznikla invalidita a doplatila poistné, že to nemá vplyv na určenie výšky invalidného dôchodku.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

9. Žalovaný  vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
S námietkami žalobkyne sa nestotožnil z dôvodu, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný
posudkovým lekárom 13. decembra 2016 a žalobkyňa doplatila poistné           21. decembra 2016 za
obdobie od 10. decembra 2016 do 11. decembra 2016, kedy sa sústavne pripravovala na povolanie
štúdiom na strednej škole po dovŕšení 16 roku veku. Z dôvodu, že zdravotný stav žalobkyne bol
posúdený pred dňom úhrady poistného na dôchodkové poistenie, posudkový lekár určil dátum vzniku
invalidity len podľa § 70 ods. 2 zákona           č. 461/2003 Z. z.. Podľa potvrdenia Špeciálnej základnej školy
v M. žalobkyňa skončila povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2014/2015 v deviatom ročníku a
vzdelávanie na tejto škole ukončila v školskom roku 2015/2016. V čase zisťovacej lekárskej prehliadky
žalobkyňa nebola poistencom, nakoľko nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Status
poistenca nezískala spätne aj napriek skutočnosti, že dodatočne zaplatila poistné podľa § 142 ods. 3,
písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaný ďalej dôvodil, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. môže vzniknúť iba osobe, ktorá je poistencom už v čase zisťovacej lekárskej
prehliadky. Dodatočné zaplatenie poistného fyzickou osobou, ktorá v čase zisťovacej prehliadky nebola
poistencom, nezakladá nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..
Doplatenie poistného nemá vplyv ani na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods.
2  zákona č. 461/2003 Z. z., pretože suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. z osobného mzdového bodu 0,67, ktorý bol stanovený zákonom. Doplatenie
poistného podľa § 142 ods. 3, písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. nie je zaplatením dlžného poistného,
a preto nárok na invalidný dôchodok ani z tohto dôvodu nevznikne podľa § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z.. Z toho vyplýva, že žalobným námietkam nie je možné vyhovieť a nárok na invalidný
dôchodok žalobkyne posúdiť podľa § 70 ods. 1 zákona            č. 461/2003 Z. z.. Žalovaný k
námietkam nesprávnosti spočívajúcej v opravách odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že
zistil pri prieskume prvostupňového rozhodnutia na základe podaného odvolania zrejmé nesprávnosti v
písomnom vyhotovení a tieto podľa § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. opravil, pričom takáto oprava
nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Posúdenie podstatných právnych a skutkových argumentov

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods.1 SSP vec prejednal
na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

11. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok.

(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou      v období, v ktorom je
nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má



aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26
rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

12. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že zákon rozlišuje medzi
vznikom nároku na invalidný dôchodok pre poistenca a pre nepoistenú osobu. Poistencom je buď
povinne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba ( § 15 zákona č.
461/2003 Z. z. ) Nepoistená osoba môže nadobudnúť nárok na invalidný dôchodok za tých podmienok,
že sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok jej vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 roku veku.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňa podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok
podľa    § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Sporné bolo to, či sa jej status zmenil dodatočným
doplatením poistného za dni 10. a 11.12.2016  a v dôsledku toho spĺňa podmienky nároku na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a teda či sa dodatočným zaplatením poistného
stala poistencom.

13. Podľa § 6  ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená                    v nezamestnanosti
podľa tohto zákona.
(2) Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala
obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.
(3) Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.
Podľa § 60 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142
ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

14. Z uvedeného vymedzenia pojmu „poistenec“ je nepochybné, že poistencom sa podľa odseku 2 stáva
aj osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60   ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.
z.  a to osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení, dodatočným zaplatením poistného  na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia na strednej
škole. Z toho vyplýva, že nemožno súhlasiť so závermi žalovaného, že žalobkyňa nezískala postavenie
poistenca dodatočným zaplatením dôchodkového poistenia.
15. Podľa lekárskeho posudku žalobkyni vznikla invalidita pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí
povinná školská dochádzka. Žalobkyňa tak, ako bolo v žalobe uvedené, povinnú školskú dochádzku
ukončila 30.6.2015. Poistné zaplatila za 10. a 11.12.2016. To znamená, že poistné bolo zaplatené za
obdobie po vzniku invalidity žalobkyne.

16. Treba rozlišovať dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok od dátumu vzniku invalidity. Kým
poistenec podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok odo dňa
vzniku invalidity, fyzická osoba uvedená v § 70 ods. 2, ktorá sa stala invalidnou v období, kedy bola
nezaopatreným dieťaťom má nárok na invalidný dôchodok nie odo dňa vzniku invalidity ale najskôr odo
dňa dovŕšenia 18 roku veku. Podľa skutkových okolností v preskúmavanej veci žalobkyňa dodatočne
zaplatila poistné za dni, kedy už bola invalidnou, nakoľko podľa napadnutého rozhodnutia, resp.
lekárskeho posudku sa stala invalidnou vo veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Povinnú
školskú dochádzku žalobkyňa skončila 30.6.2015. Poistné zaplatila za dni 10. a 11.decembra 2016.
Otázkou, aký vplyv má dodatočné zaplatenie poistného podľa § 143 ods. 3 zákona                 č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení na priznanie invalidného dôchodku sa vo viacerých rozhodnutiach už zaoberal
Najvyšší súd Slovenskej republiky pričom dospel k nasledovnému výkladu :
Podľa rozhodnutia NS SR 7So/6/2017 zo dňa 30. mája 2018: „Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti
vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok  u
poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistená
osoba môže byť fyzická najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby,
ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky. Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené dieťa, ktoré je dobrovoľne
dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohlo byť poberateľom invalidného dôchodku
podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistené, pričom by mu inak patril nárok
na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.  Dodatočne
zaplatené poistné poistencom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, pričom rozhodujúcim je
preukázanie, či poistné bolo zaplatené pred určením vzniku invalidity alebo až po tomto dni“.



Podľa rozsudku NS SR 9So/127/2009: „Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti nároku vzniku na
invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď
povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba
najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou
vo veku, kedy bola nezaopatreným dieťaťom. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom
posudku určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca, je to potrebné vždy, nakoľko to priamo vyplýva
z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a v prípade fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným
dieťaťom, je to potrebné vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov, keďže od dosiahnutia veku 16 rokov môže byť
poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené
deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšenia veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi
invalidného dôchodku podľa § 70     ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom by im patril nárok iba na
invalidný dôchodok podľa    § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z..“.
Podľa rozhodnutia NS SR 1So/16/2016: „...nemožno pripustiť, aby status poistenca u navrhovateľky
vznikol na základe dodatočného zaplatenia poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie za jeden
deň...... niekoľko rokov po vzniku invalidity. .... Niet pochybností o tom, že zákon o sociálnom poistení
v § 142 ods. 3, písm. d) umožňuje na účely budúcich dôchodkových nárokov zaplatenie poisteného na
dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala
na povolanie štúdiom na strednej škole. Nemožno však opomenúť fakt, že aj dôchodkové poistenie
vychádza zo všeobecných princípov poistenia, ako vzťahom medzi poistníkom a poisťovňou, v ktorom
sa poisťovňa zaväzuje poskytnúť poistenému poistné plnenie pre prípad budúcej poistnej udalosti, o
ktorej sa nevie, či a kedy nastane. Pri rešpektovaní tohto základného princípu poistenia je vylúčené,
aby platne vzniklo poistenie po poistnej udalosti, teda po vzniku právneho dôvodu, na základe ktorého
má poisťovňa plniť“.

17.V preskúmavanom prípade žalobkyňa v čase vzniku invalidity, teda pred dovŕšením veku, v ktorom
sa končí povinná školská dochádzka, nemala štatút poistenca.  Vychádzajúc  z citovanej judikatúry
NS SR žalovaný  vec správne právne posúdil, keď  nesporné skutkové okolnosti, ktorými sú dátum
vzniku invalidity, ktorá podľa lekárskeho posudku žalobkyni vznikla pred 30.6.2015, resp. pred dňom
kedy sa končí povinná školská dochádzka, ďalej, že žalobkyňa je invalidnou z dôvodu, že jej dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav spôsobil pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 80%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ďalej, že žalobkyňa  má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky a tiež, že dodatočne bolo zaplatené poistné za deň 10. a 11.12.2016 po vykonaní zisťovacej
lekárskej prehliadky, posúdil tak, že žalobkyni priznal invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z..

18. Podľa § 73  ods. 1, 3, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý
má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku                  a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta
a štvrtá veta platia rovnako.
(3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje
na hodnotu 0,67.
(5) Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného
dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie
dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie
ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového
poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako
jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí
ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku
na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.



19. Žalobkyňa namietala nesprávnosť výpočtu výšky invalidného dôchodku, keď podľa žalobkyne mala
byť táto výška vypočítaná zo sumy  dodatočne zaplatenej ako poistné na dôchodkové poistenie. Táto
námietka nebola dôvodná, pretože nemá oporu v zákone. Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby
uvedenej v § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 3, podľa
ktorého  suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje
na hodnotu 0,67. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že aj v prípade, že sú splnené podmienky na aplikáciu
§ 70 ods. 1  z dôvodu že fyzická osoba dodatočne doplatí poistné podľa § 143 ods. 3) písm.  d) zák.
č. 461/2003 Z. z. ,   čo žalobkyňa tvrdí, že splnené v tomto prípade bolo, podľa  citovaného § 73 ods.
5  poistencovi,  ktorý sa stal invalidným vo veku mladšom ako  20 rokov, nie je možné vypočítať výšku
invalidného dôchodku podľa osobného mzdového bodu určeného zo zaplateného poistného, pokiaľ
nebolo zaplatené poistné za obdobie viac ako jeden rok. Mýli sa žalobkyňa, keď sa domnieva, že bol
zmenený zákon tak, že je zakázané doplatiť poistné. Zmena zákona,  ktorá obmedzila možnosť ovplyvniť
výšku invalidného dôchodku dodatočným zaplatením poistného, je práve vyššie citovaný § 73 ods. 5
a tiež ods. 6, ktoré  zmeny  ale boli  prijaté v rámci zmeny zákona o sociálnom poistení s účinnosťou
od 1. januára 2014.  Od  1. januára 2014 teda platí, že ak sa doplatí poistné za obdobie pred vznikom
invalidity podľa   § 142 ods. 3) písm. d)  a poistné bolo zaplatené za obdobie kratšie ako jeden rok,
invalidný dôchodok pre poistencov do 20 rokov sa vypočíta z osobného mzdového bodu 0,67.  Len   v
prípade, že bolo zaplatené poistné  za viac ako jeden rok sa invalidný dôchodok pre poistencov do 20
rokov  vypočíta z osobného mzdového bodu určeného podľa výšky dodatočne zaplateného poistného.

20. Žalobkyňa nespĺňala podmienky na to, aby jej bolo možné priznať nárok na invalidný dôchodok podľa
§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože v čase vzniku invalidity nebola poistencom a ku dňu
vzniku invalidity sa ním nestala ani dodatočným zaplatením poistného, ktoré bolo zaplatené za obdobie
po vzniku invalidity. Rozhodnou skutočnosťou bolo pritom to, že žalobkyni vznikla invalidita vo veku, v
ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Aj v prípade, že by žalobkyňa splnila podmienky podľa
§ 70   ods. 1 zákona o sociálnom poistení, výpočet invalidného dôchodku pri zaplatení poistného za
jeden deň by sa riadil v zmysle  § 73 ods. 5 výškou osobného mzdového bodu 0,67, nakoľko taká bola
určená zákonom.

21. Podľa názoru tunajšieho súdu treba na prípady osôb, ktorým vznikne invalidita pred dovŕšením
veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka použiť ústavne konformný výklad tak,  že aj takéto
osoby sú oprávnené doplatiť poistné z dôvodov uvedených § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
a to za obdobie po dovŕšení 16 roku veku do vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo korešponduje s
rozhodnutím žalovaného, ktorý mal za to, že rozhodné je, či bolo poistné zaplatené v čase zisťovacej
prehliadky. Pre osoby, ktoré sa stanú invalidnými vo veku do 20 rokov sa síce nevyžaduje žiadna dĺžka
poistného obdobia na účely priznania a vypočítania invalidného dôchodku, avšak výpočet invalidného
dôchodku je rozdielny v závislosti od dĺžky obdobia, za ktoré bolo poistné zaplatené. Pokiaľ bolo poistné
zaplatené za obdobie kratšie ako jeden rok, invalidný dôchodok sa vypočíta z osobného mzdového bodu
0,67 (§ 73 ods. 5,6 zákona č. 461/2003     Z. z.). Pokiaľ bolo poistné zaplatené za obdobie viac ako jeden
rok, invalidný dôchodok sa vypočíta z osobného mzdového bodu vypočítaného podľa výšky zaplateného
poistného. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie založené na
výpočte invalidného dôchodku žalobkyne z osobného mzdového bodu 0,67,  správne právne posúdil
rozhodné skutočností v tejto veci.

22. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, nakoľko podľa tohto
ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní pred správnym súdom
úspešný. Žalobkyňa nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:



Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak   bolo   rozhodnuté  v  jeho   neprospech,   pričom ju musí
podať v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.   Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.