Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/48/2017 z 19. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2018, sp. zn. 6Sa/48/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017200899.1 Krajský súd Bratislava | 6Sa/48/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1017200899.1 | 2018-06-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: OSP, § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7739e789-7ec8-4731-8439-eb6d3df9e33f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017200899.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/48/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200899
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200899.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny
odbor, Ružová dolina č. 27, Bratislava, za účasti účastníka administratívneho konania: C. V., G..
XX.XX.XXXX, K. I. XXX/X, XX, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-
33470/2014 zo dňa 24. 06.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie odporcu č. V- 33470/2014 zo dňa 24. 06.2015
p o t v r d z u j e .
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím č. V- 33470/2014 zo dňa 24. 06.2015, odporca ako orgán príslušný
na konanie na základe ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej “katastrálny
zákon“), rozhodol vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zo zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom
a C. V., ako záložcom, doručeného dňa 10.12.2014 a týkajúceho sa nehnuteľností v katastrálnom území
Karlova Ves zapísaných na LV č. XXXX Q. K. Č. XX na Xp., Z. I. X, A. Č. A. XXX na O. R. A. O. Č. XXXX,
XXXX, XXXX Q. A. O. Z. Z.C. XXXX/XXXXXX na A. Č. Q. J. domu, a to tak, že návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností k špecifikovaným nehnuteľnostiam zamietol
podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. Odporca po preskúmaní zmluvy a priloženého
spisového materiálu zistil, že záložnú zmluvu podpísal za záložcu predseda združenia občianskoprávnej
pomoci ProHelp - Peter Mamojka, na základe predloženej notárom osvedčenej dohody o splnomocnení
uzatvorenej so záložcom - C. V. dňa 15.01.2014. Odporca preskúmaním predloženého návrhu na vklad
a jeho príloh zistil nedostatky, ktoré bránili povoleniu vkladu. Predložená dohoda o splnomocnení bola
vypracovaná ako predtlačený formulár, z ktorého obsahu je zrejmé a nevyvrátiteľné, že splnomocnenec
Peter Mamojka bol už v čase vytvárania obsahu dohody v kontakte so záložným veriteľom a je viac
ako pravdepodobné, že v prípade potreby uplatňovania práv z uzatvorených zmlúv, by splnomocnenec
obhajoval záujmy záložného veriteľa. Toto tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že uvedený splnomocnenec
vystupuje ako zástupca aj v rade ďalších konaní, kde na strane záložného veriteľa figuruje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Skutočnosť, že v pripravenom (predtlačenom) formulári dohody o splnomocnení
je uvedené meno splnomocnenca, je dôkazom toho, že záložný veriteľ vopred určil osobu, ktorá bude
záložcu zastupovať, čím bolo záložcovi odňaté právo zvoliť si svojho zástupcu na základe vlastného
rozhodnutia. Vzniká preto vážna pochybnosť, či právny úkon bol zo strany záložcu uzatvorený v súlade
s jeho slobodnou vôľou. Takáto dohoda o splnomocnení (pripravená predtlačená forma s uvedením
mena splnomocnenca - združenia ProHelp ako výlučná možnosť zastupovania bez možnosti voľby inej
alternatívy), pri ktorej záložca nemal na výber voľbu iného splnomocnenca, je súčasne základom pre



vytvorenie nerovného a nevyváženého vzťahu medzi záložcom ako dlžníkom a záložným veriteľom, čo
je bezpochyby stav právne nežiadúci a stav, ktorý sa prieči dobrým mravom. Dohoda o splnomocnení
bola podpísaná záložcom (dlžníkom) dňa 15.01.2014. Táto mu bola predložená na podpis v ten istý
deň spolu so zmluvou o úvere, na základe čoho možno predpokladať, že ak by záložca nepodpísal
dohodu o splnomocnení, úver by mu záložný veriteľ neposkytol. Zmluva o zriadení záložného práva
bola podpísaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a splnomocneným zástupcom záložcu 05.11.2014.
Po posúdení dohody o splnomocnení možno skonštatovať, že záujem splnomocnenca je v rozpore so
záujmom záložcu a s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je preto takéto
zastúpenie neprípustné a právny úkon na základe ktorého vzniklo neplatný. Predpokladom povolenia
vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva je
splnenie zákonných podmienok ustanovených v katastrálnom zákone a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisoch. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu môže byť
rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie, ktorým sa návrh na vklad zamieta. V tomto konaní
odporca posudzoval okrem zmlúv o zriadení záložného práva, predovšetkým predloženú dohodu
o splnomocnení a konštatuje, že nespĺňa zákonné podmienky na platné uzatvorenie takejto dohody.
Odporca pri rozhodovaní vo veci návrhu na vklad záložného práva bral do úvahy aj tú skutočnosť,
že zaužívaný postup záložného veriteľa v obdobných prípadoch bol už predmetom preskúmavania
a posudzovania súdmi Slovenskej republiky, ktoré považujú postup záložného veriteľa pri uzatváraní
zmlúv o zriadení záložného práva, najmä s poukazom na rozpor záujmov zastupovaných so záujmami
splnomocnenca, za postup, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

2. Navrhovateľ podal podaním zo dňa 30.06.2015, proti rozhodnutiu V- 33470/2014 zo dňa 24.
06.2015 včas odvolanie a navrhoval, aby ho krajský súd zrušil a vec vrátil späť na správne konanie,
a to z dôvodu nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu ohľadom tvrdenej existencie
rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom pochybnosť o rozpore záujmov
nepostačuje. Poukázal na skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nie je súčasťou formulára zmluvy o
úvere, dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, ide o úkon nezávislý od navrhovateľa a jeho
agendy. Navrhovateľ poukazuje na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, má za to, že správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán. Navrhovateľ zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne v súlade s príslušnými ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v
zmysle riadne uzatvorenej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci
pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil Petrovi Mamojkovi predsedovi ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci, plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré
mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj
na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Správny orgán sa v
odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber
splnomocnenca. Takáto právna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho
orgánu podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny
orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové
okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom
posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje
právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej
normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny
orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode
uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor musí reálne existovať, nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym
úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a
jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na neho nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán
v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi nevedno, či správny orgán vidí rozpor s



dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Podotýka, že obsahom
spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere
bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový
stav veci. Správny orgán teda nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav vec a vydal nezákonné
rozhodnutie. Z tohto dôvodu navrhovateľ žiadal rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

3. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval
na argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia.

4. Súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku
navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.).

5. Navrhovateľ sa na pojednávanie dňa 20.06. 2018 nedostavil, predvolanie na pojednávanie
mal doručené dňa 04.06.2018, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil. Odporca sa nedostavil na
pojednávanie, predvolanie na pojednávanie mal doručené dňa 04.06.2018, svoju neúčasť na ňom
ospravedlnil a súhlasil, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal vec v
neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Účastníčka správneho konania Kvetoslava Dubáňová sa
dostavila na pojednávanie, predvolanie na pojednávanie mala doručené dňa 05.06.2018 a uviedla, že jej
bol navrhovateľom poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 600 Eur, potrebovala finančné prostriedky,
nakoľko sa stará o chorého syna, potvrdila, že nepodpisovala žiadnu záložnú zmluvu a žiadala súd,
aby rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

6. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné
potvrdiť pri aplikácii ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.
7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej
len SSP.
8. Podľa ustanovenia § 492 ods. 1 SSP konanie podľa tretej časti piatej hlavy O.s.p., ktoré začalo
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
9. Podľa ustanovenia § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov.
10. Podľa ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa
primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
11. Podľa ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre
súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR
je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a
spravodlivosť (nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).
12. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
13. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci
neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je
povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu
a včas.
14. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1
zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do
katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v
katastri.
15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“)
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto
nehnuteľnostiam, a to o vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak
má mať účinky vecného práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku



obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva
trvajú, alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
16. Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam,
na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného
prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných
kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných
systémov o nehnuteľnostiach (ustanovenie § 2 katastrálneho zákona).
17. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom
vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
18. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené
v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1
ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
21. V zmysle ustanovenia § 29 citovaného zákona, vklad podľa ustanovenia § 28 možno vykonať
iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.
22. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu
je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (ďalej len účastník konania).
23. Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na
návrh účastníka konania.
24. Podľa ustanovenia § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a
obsahuje:
a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.
23. Podľa ustanovenia § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva,
na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími
prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

24. Podľa ustanovenia § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad
vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad.

25. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

26. Podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný
úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
27. Podľa ustanovenia § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí
vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa



podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný
úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
28. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
29. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
31. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzatvorenie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul
nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho
orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva
v katastri.
33. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
34. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.
35. Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť. Vkladové konanie predstavuje teda rozhodovací procesný
postup, pri ktorom odporca ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy
SR) a štát garantuje jeho ochranu spočívajúcu v kompetencii správneho orgánu (odporcu), zamietnuť
návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1
katastrálneho zákona. V priebehu vkladového konania odporca ako správny orgán posudzuje podstatné
náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení § 31 ods.
1 katastrálneho zákona. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
38. Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona (ustanovenie
§ 23 Občianskeho zákonníka), na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe
zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe
rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom
zastúpení rozlišujeme a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník
nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú
právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi
klientom a advokátom, b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je
daný predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako
osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.
39. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
40. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
41. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
42. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
43. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech



spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
44. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
45. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
46. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
47. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
48. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa
môžu považovať za nekalé.
49. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú
splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam. Odporca je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce
zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy)
a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ustanovenie § 3 a nasl.).
50. V preskúmavanej veci súd zistil, že záložnú zmluvu podpísal za záložcu predseda združenia
občianskoprávnej pomoci ProHelp - Peter Mamojka, na základe predloženej notárom osvedčenej
dohody o splnomocnení uzatvorenej so záložcom - C. V.Ň. dňa 15.01.2014, a ktorá bola vypracovaná
ako predtlačený formulár, z ktorého obsahu je zrejmé a nevyvrátiteľné, že splnomocnenec Peter
Mamojka bol už v čase vytvárania obsahu dohody v kontakte so záložným veriteľom a vystupoval ako
zástupca aj ďalších konaniach, kde na strane záložného veriteľa figuruje spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o.
51. Zo zmluvy o zriadení záložného práva č.598/2014 - PTR zo dňa 05.11.2014 vyplynulo, že zmluvné
strany ( bod II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v
prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 105900347 zo dňa 15.01.2014
uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa (navrhovateľom) a záložcom na strane dlžníka
(C. V., G.. XX.XX.XXXX, K. I.L. XXX/X, XX, XXX XX K.), G. na zabezpečenie pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 600 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z
omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako
aj celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
52. Z dohody o splnomocnení uzatvorenej medzi splnomocniteľom predsedom združenia
občianskoprávnej pomoci ProHelp - Petrom Mamojkom, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo
forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník
konania predmetné splnomocnenie podpísal dňa 15.05.2015 (v deň uzatvorenia úverovej zmluvy) a
splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení podpísal dňa 15.05.2015.
53. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, a to, že dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania - C. V. a občianskym združením ProHelp nebola uzatvorená
riadne s poukazom na to, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy čo sa
týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v nepochybne ďaleko
väčšej hodnote ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy a tým sa výrazne zasahuje do práv
oprávneného (účastníka konania) bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým
ohrozujú dobré mravy.



54. Krajský súd konštatuje, že odporca správne skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu
k uzatvorenej záložnej zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby
občianske združenie Prohelp nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.
55. Krajský súd je toho názoru, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania - C. V.
ako splnomocniteľom a predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp - Petrom Mamojkom
ako splnomocnencom, je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania úverovej zmluvy, dohody
o splnomocnení a záložnej zmluvy s tým, že t. j. s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom
(uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania a predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp -
Petrom Mamojkom ako splnomocnencom a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom
a účastníkom konania v zastúpení predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp - Petrom
Mamojkom ako splnomocnencom. Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné
prihliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k
uzatvoreniu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy,
nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Je nesporné, že navrhovateľ podľa výpisu z
obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa
- ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver
- pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa -
ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v
zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzn. že v danom prípade je potrebné skúmať,
či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.
56. Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej
dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania C. V., nemohol ovplyvniť obsah
takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť
voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania Kvetoslavy Dubáňovej, zvoliť si splnomocnenca -
zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa,
keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). V danom prípade
nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola
vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní
úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania), a práve preto
spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu
(splnomocnenca) v predmetnom prípade (ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v
konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností je možné v preskúmavanej veci vyvodiť, že
k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.
57. Na charakter vzťahu navrhovateľa a vopred určeného zástupcu v dohode o splnomocnení možno
usudzovať i zo skutočnosti, že tento zástupca figuruje v nespočetných súdnych konaniach, pričom
zastupovanie dlžníkov - záložcov má vykonávať bezplatne (čl. 2 dohody o splnomocnení).
58. Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu.
Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké,
ako keby zastúpený účastník konal sám (priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka stanovuje dve všeobecné požiadavky na osobu zástupcu. Prvou je spôsobilosť
zástupcu na úkon, o ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a
zastúpeným. Nemožno totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej
rozporné záujmy, než zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporca založil svoje
zamietavé rozhodnutie.
59. V súlade so stanovenou kompetenciou odporca správne skúmal, či v prípade, ak za vlastníka
nehnuteľnosti uzatvára zmluvu o zriadení záložného práva iná osoba - zástupca - sú splnené všetky
zákonné podmienky pre to, aby konanie zástupcu zaväzovalo zastúpeného (ustanovenie § 22 ods. 1, 32
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozpor záujmov dlžníka zo zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti
s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v rovine pochybností. Preto argumentáciu
odporcu, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca (dlžník zo zmluvy o úvere)
pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu, taktiež že dohodu o
splnomocnení predložil veriteľ spolu so zmluvou o úvere, v podstate teda splnomocnenca vyberal
splnomocniteľovi veriteľ, treba podľa názoru súdu považovať za logickú, korešpondujúcu obsahu spisu,
ale aj znalostiam súdu z početných konaní navrhovateľa v obdobných prípadoch. Záujem veriteľa



záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky proti sebe stojace
strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná v zhode s veriteľom
(navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo zmluvy o úvere ako
záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v rovine pochybností.
57. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporca po náležite zistenom skutkovom stave dospel k
správnemu záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný
právny úkon, nakoľko bola podpísaná na základe neplatnej dohody o splnomocnení vykazujúcej znaky
neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), a v dôsledku čoho bolo potrebné návrh
na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť.
58. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
nedôvodné, a preto rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
59. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.,
tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a ostatní
účastníci konania ich náhradu neuplatňovali.

Poučenie:

Pr Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.