Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoP/69/2012 z 18. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. decembra 2012, sp. zn. 15CoP/69/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8311212889.1 Krajský súd Prešov | 15CoP/69/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8311212889.1 | 2012-12-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b2413a0-55d8-4c75-a899-8e6e6d53493b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311212889.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311212889
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8311212889.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Humennom, dieťa rodičov R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, O. a R. B., bytom Q. XXX,
zastúpenej JUDr. Petrom Kavuličom, advokátom, so sídlom kancelárie Námestie Slobody 2, Humenné,
o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, č. k. 15P/450/2011-53 zo dňa 16.4.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn.
19P/453/2006-54 zo dňa 12.04.2007 tak, že zvýšil výživné pre mal. B. B. zo strany otca zo sumy 1.300
Sk na 80 eur mesačne s účinnosťou od 16.11.2011 tak, že zvýšené výživné je otec maloletého povinný
zasielať vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Nedoplatok na zvýšenom
výživnom za čas od 16.11.2011 do 31.03.2012 činí 165,70 eur, na ktorý prvostupňový súd otcovi povolil
splátky po 10,-- eur mesačne počnúc mesiacom jún 2012 tak, že splátky má zasielať spolu s bežným
výživným k rukám matky maloletého. Záverom vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V odôvodnení uviedol, že „rodičia maloletého B. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 18C/582/96 zo dňa 22.09.1998 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina sp.zn. 5 Co/2473/98 zo dňa 27.05.1999 bol maloletý B. zverený do osobnej
starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu vo výške 600,- Sk mesačne. Tento
rozsudok bol zmenený v časti výživného rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/453/2006
zo dňa 12.04.2007 tak, že bolo zvýšené výživné pre maloletého B. zo strany otca zo sumy 600,-Sk na
sumu 1300,-Sk s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Matka bola v tom čase zamestnaná v Závodnej jedálni pri SOU stavebnom v X., kde pracovala od
02.01.2007 ako pomocná sila v kuchyni. Z opisu mzdových listov vyplýva, že priemerný mesačný
zárobok matky bol v tom čase 9616,- Sk čistého. Okrem toho poberala aj čiastočný invalidný dôchodok
vo výške 2777,- Sk mesačne. Mala vyživovaciu povinnosť aj k mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX a žila sama



spolu s deťmi v rodinnom dome, ktorý zdedila po rodičoch. Maloletý B. bol žiakom 4. ročníka základnej
školy.

Otec maloletého B. bol v čase posledného rozhodovania o výživnom invalidným dôchodcom a poberal
dôchodok vo výške 7393,-Sk mesačne. Býval v spoločnej domácnosti s matkou v rodinnom dome,
ktorého bol spoluvlastníkom v podiele 1. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal.

V súčasnosti matka nepracuje, je invalidnou dôchodkyňou a z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa
14.12.2011 vyplýva, že od 1. januára 2012 poberá invalidný dôchodok vo výške 261,60 eur mesačne.
Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.12.2011 bol invalidný dôchodok matky do 1.januára
2012 vo výške 115,60 eur mesačne. K tomu poberá podľa jej vyjadrenia od úradu práce aj kompenzačný
príspevok na nákup inzulínu vo výške 17,21 eur mesačne.

Otec je aj naďalej invalidným dôchodcom a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.01.2012
je výška jeho invalidného dôchodku 317,70 eur mesačne. Žije sám v rodinnom dome, ktorého je
spoluvlastníkom v podiele 3. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla.

Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli viac ako štyri roky. Maloletý B. bol vtedy žiakom 4.
ročníka základnej školy, v súčasnosti je už na druhom stupni základnej školy v 9. ročníku. S pribúdajúcim
vekom sa zvyšujú jeho náklady na stravu, oblečenie, obuv, školské pomôcky, voľnočasové aktivity
a rozširuje sa okruh jeho záujmov. Má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, keďže podstúpil
operáciu chrbtice a potrebuje pravidelne absolvovať lekárske kontroly a vyšetrenia v O., hradiť v
súvislosti s tým aj cestovné a poplatky za kúpeľňu liečbu. Náklady na výchovu a výživu maloletého sa
zvyšujú aj v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných nákladov, ktoré je súd povinný
pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť.

Matka mu zabezpečuje bývanie, stravu, hradí náklady za oblečenie, obuv, školské poplatky, zdravotnú
starostlivosť a je aj povinnosťou otca podieľať sa v primeranej miere na úhrade týchto nákladov.
Otec nemôže požadovať, aby väčšinu bremena znášania všetkých uvedených výdavkov niesla matka,
pretože u matky došlo k značnému poklesu príjmu a jej finančná situácia je podstatne horšia ako
bola v čase posledného rozhodovania o výživnom. Vtedy bola zamestnaná, mala pravidelný príjem z
pracovného pomeru a k tomu poberala aj čiastočný invalidný dôchodok. V roku 2009 prišla o prácu a
v súčasnosti je jediným jej príjmom invalidný dôchodok vo výške 261,60 eur mesačne. Žije v regióne
s vysokou nezamestnanosťou a navyše v jej snahe zamestnať sa a získať tak vyšší príjem, bránia aj
zdravotné problémy. K argumentom otca, že po zaplatení nákladov na bývanie, liekov, daní a pod.
mu zostáva nízka suma na stravu a hygienu je potrebné uviesť, že náklady na bývanie, lieky a dane
musí znášať aj matka, ktorá je taktiež invalidnou dôchodkyňou a má navyše v osobnej starostlivosti dve
maloleté deti, o ktoré sa musí starať a zabezpečovať ich potreby. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá,
na výchove maloletého sa nepodieľa a ani inak sa o neho nezaujíma. Výživné pre maloletého B. má
prednosť pred akýmikoľvek jeho inými výdavkami.

Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp.
zn. 19P/453/2006-54 zo dňa 12.04.2007 tak, že zvýšil výživné pre mal. B. B. zo strany otca zo sumy
1.300,- Sk na 80,- eur mesačne s účinnosťou od 16.11.2011.

Podľa rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/453/2006 zo dňa 12.04.2007 mal otec platiť
výživné po 1300,- Sk mesačne, po prepočte 43,15 eur mesačne. Otec za čas od 16.11.2011 do
31.03.2012 nad rámec bežného výživného ničím neprispel. Na zvýšenom výživnom má zaplatiť za
november 2011 viac o 18,30 eur a za december, január, február a marec viac o 147,40 eur, spolu viac
o 165,70 eur. Na tento nedoplatok mu prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
povolil splátky po 10 eur mesačne počnúc mesiacom jún 2012 tak, že splátky má zasielať spolu s bežným
výživným k rukám matky dieťaťa. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením



§ 146 ods.1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. “

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec maloletého s
odôvodnením, že je zdravotne postihnutý a poberá dôchodok vo výške 300 Eur, ktorý mu nepostačuje
na živobytie a na pokrytie výdavkov. Zvýšenie výživného na dieťa je podľa jeho názoru neprimerané.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym
skutkovým zisteniam a z nich vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje
na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa
stotožňuje.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.



Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., i ustanovenia § 78
ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len, čo sa vo
veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej).
Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ustanovenie § 163
O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok,
alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide
o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka
zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Podľa tohto
ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd
teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho
rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o
neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel
súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Opäť sa žiada
aj odvolacím súdom zdôrazniť, že nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť, či neprimeranosť
určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu matky je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane
oprávnených, alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

Ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych
rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre
zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas.
Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s
pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom
spisovom materiále, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka
na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§
62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý
návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú
relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa
nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným
stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie
výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo
nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri
posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.

Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov u maloletého syna,
preto bolo správnym posúdenie zistených skutkových okolností súdom prvého stupňa, a to, že od
posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli viac ako štyri roky. Maloletý B. bol vtedy žiakom 4. ročníka
základnej školy, v súčasnosti je už na druhom stupni základnej školy v 9. ročníku. S pribúdajúcim vekom
sa zvyšujú jeho náklady na stravu, oblečenie, obuv, školské pomôcky, voľnočasové aktivity a rozširuje sa



okruh jeho záujmov. Má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, keďže podstúpil operáciu chrbtice a
potrebuje pravidelne absolvovať lekárske kontroly a vyšetrenia v O., hradiť v súvislosti s tým aj cestovné
a poplatky za kúpeľňu liečbu. Náklady na výchovu a výživu maloletého sa zvyšujú aj v súvislosti s rastom
cien tovarov, potravín a iných životných nákladov, ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny
pomerov zohľadniť.

Prvostupňový súd správne posúdil aj zmenu pomerov týkajúcu sa oboch rodičov, keď pri rozhodovaní
zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého, zmenu jej pomerov, keď v čase posledného
rozhodovania bola zamestnanou, pričom v súčasnosti je jediným jej príjmom invalidný dôchodok vo
výške 261,60 eur mesačne.

Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť. Za preukázaného skutkového stavu, a to najmä zmeny pomerov u maloletého spojených so
zvýšením odôvodnených potrieb, jeho zvýšenými výdavkami na zdravotnú starostlivosť, aj v súvislosti
s pubertálnym vekom a prihliadnutím na schopnosti a možnosti povinného s poukazom na to, že nie je
možné celé bremeno vyživovacej povinnosti prenášať na rodiča majúceho dieťa v osobnej starostlivosti
a prednosť vyživovacej povinnosti povinného rodiča pred jeho výdavkami, bolo dôvodným vyživovaciu
povinnosť otca zvýšiť s tým, že ak ju prvostupňový súd zvýšil od 16.11.2011 zo sumy 1.300 Sk na sumu
80 eur, takéto zvýšenie odvolací súd hodnotí za primerané a zodpovedajúce preukázaným zmeneným
pomerom.

Dôvodným bolo aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorým určil dlžné výživné na maloletého za
obdobie od 16.11.2011 do 31.3.2012 vo výške 165,70 eur s tým, že otcovi povolil splácať ho spolu s
bežným výživným v 10 Eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom jún 2012 tak, že splátky má zasielať
spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení § 146 ods.1 písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach
starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Predmetný rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.