{"guid": "2edf8ddf-470b-4bad-acb3-254a552a8473:587d90f2-c801-4b57-940e-dc3611cfcf8f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7511215729.1", "spisova_znacka": "2Co/210/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/210/2012 z 23. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. januára 2013, sp. zn. 2Co/210/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7511215729.1", "identifikacne_cislo": "7511215729", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Lubor Šebo", "sudca_id": 816, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubor-sebo-816", "datum_vydania": "2013-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/587d90f2-c801-4b57-940e-dc3611cfcf8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7511215729.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7511215729.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7511215729.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/210/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511215729
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7511215729.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.
Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu, v právnej veci navrhovateľa J. Y. G., G..M..B.., H., Ú. X, F..
U. Y., G..M..B.., Ú.Í. X, H., IČO: XXXXXXXX, proti odporcovi V. M., nar. XX.X.XXXX, D. XX, I. T. H.D.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa R., C., D.
XX, V.: XX XXX XXX, práv. zast. N.. V. Š., advokátom so sídlom v G.Y., O.. G.. R. XXX/XX, o zaplatenie
79,64 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C 69/2011-72 z 7.2.2012 Okresného súdu
Košice- okolie takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok   súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom návrh zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
18.12.2008 mu spoločnosť Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava, postúpila voči odporcovi
pohľadávku. Pohľadávka vyplýva zo zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.4.2006, v zmysle
ktorej sa spoločnosť Slovak Telekom zaviazala poskytovať odporcovi telekomunikačné služby podľa
zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Podľa tejto zmluvy mu poskytla telekomunikačné
služby a odporca sa zaviazal, že za poskytnuté telekomunikačné služby zaplatí cenu stanovenú v zmluve
a v tarife, čo však neurobil. Išlo o tieto faktúry:

- č. XXXXXXXXXXXX na istinu 23,24 eur so splatnosťou 18.7.2006,

- č. XXXXXXXXXXXX na istinu 48,25 eur so splatnosťou 18.8.2006,

- č. XXXXXXXXXXXX na istinu 19,68 so splatnosťou 18.9.2006,

- č. XXXXXXXXXXXX na istinu 52,16 eur so splatnosťou 18.10.2006,

- č. XXXXXXXXXXXX na istinu 24,56 so splatnosťou 18.11.2006,

a o faktúru XXXXXXXXXXXX na istinu 63,43 eur so splatnosťou 18.12.2006.

Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že odporca uhradil odo dňa postúpenia pohľadávky



- dňa 23.3.2009 sumu 35,- eur,

- dňa 28.4.2009 sumu 35,- eur,

- dňa 24.7.2009 sumu 20,- eur,

- dňa 24.8.2009 sumu 30,- eur,

- dňa 24.9.2009 sumu 20,- eur,

a dňa 23.12.2009 sumu 15,- eur.

Tým, že odporca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení riadne neplnil, navrhovateľ
žiadal, aby ho prvostupňový súd zaviazal na zaplatenie istiny 76,32 eur ako ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby a úrok z omeškania vo výške 18,25% ročne, a to:

- zo sumy 23,24 eur od 19.7.2006 do 23.3.2009 vo výške 11,38 eur,

- zo sumy 48,25 eur od 19.8.2006 do 23.3.2009 vo výške 22,87 eur,

- zo sumy 36,49 eur od 24.3.2009 do 28.4.2009 vo výške 0,66 eur,

- zo sumy 19.68 eur od 19.9.2006 do 24.7.2009 vo výške 10,23 eur,

- zo sumy 1,49 eur od 29.4.2009 do 24.7.2009 vo výške 0,06 eur,

- zo sumy 52,16 eur od 19.10.2006 do 24.8.2009 vo výške 27,15 eur,

- zo sumy 1,17 eur od 25.7.2009 do 24.8.2009 vo výške 0,02 eur,

- zo sumy 23,33 eur od 25.8.2009 do 24.9.2009 vo výške 0,36 eur,

- zo sumy 24,56 eur od 19.11.2006 do 23.12.2009 vo výške 13,89 eur,

- zo sumy 3,33 od 25.9.2009 do 23.12.2009 vo výške 0,15 eur,

- zo sumy 63,43 eur od 19.12.2006 do zaplatenia

a zo sumy 12,89 eur od 24.12.2009 do zaplatenia.

Zároveň žiadal, aby prvostupňový súd zaviazal odporcu aj na náhradu trov tohto konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia a zo zaplateného súdneho poplatku.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uznal, že s navrhovateľom uzavrel zmluvu o pripojení,
v zmysle ktorej sa zaviazal splácať cenu poskytnutých telekomunikačných služieb. Svoju povinnosť však
riadne neplnil, lebo bol bez pracovného pomeru, má štyri maloleté deti a nemá dostatok finančných
prostriedkov na splácanie telekomunikačných služieb. Poukázal na to, že pohľadávka vznikla ešte v roku
2006 a nárok na súde bol uplatnený 24.10.2011 - po uplynutí  premlčacej lehoty, preto vzniesol námietku
premlčania celého nároku.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový  súd zistil nasledujúci  skutkový stav:

Na základe zmluvy o pripojení zo dňa 13.4.2006 medzi spoločnosťou Slovak Telekom a odporcom
sa zaviazala spoločnosť Slovak Telekom poskytovať odporcovi telekomunikačné služby. Odporca sa
zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby stanovenú cenu v zmluve a v tarife Slovak
Telekom. Slovak Telekom vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami

- č. XXXXXXXXXXXX na sumu 23,24 eur so splatnosťou 18.7.2006,



- č. XXXXXXXXXXXX na sumu 48,25 eur so splatnosťou 18.8.2006,

- č. XXXXXXXXXXXX na sumu 19,68 so splatnosťou 18.9.2006,

- č. XXXXXXXXXXXX na sumu 52,16 eur so splatnosťou 18.10.2006,

- č. XXXXXXXXXXXX na sumu 24,56 so splatnosťou 18.11.2006,

a faktúrou č. XXXXXXXXXXXX na sumu 63,43 eur so splatnosťou 18.12.2006.

Odporca predmetné faktúry riadne a včas neuhradil a s ich úhradou začal až v roku 2009 tak, že :

- 23.3.2009 uhradil 35,- eur,

- 28.4.2009 uhradil 35,- eur,

- 24.7.2009 uhradil 20,- eur,

- 24.8.2009 uhradil 30,- eur,

- 24.9.2009 uhradil 20,- eur,

a 23.12.2009 uhradil 15,- eur. Zbytok istiny do dnešného dňa neuhradil.

Zmluvné strany si zároveň dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej čiastky pre
prípad omeškania s úhradou splatnej dlžnej čiastky za poskytnuté alebo požadované telekomunikačné
služby, čo predstavuje ročne 18,05%. Spoločnosť Slovak Telekom je právnickou osobou, obchodnou
spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri.

Odporca je fyzickou osobou - nepodnikateľom.

Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Prvostupňový súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posudzovať podľa tohto
zákonného ustanovenia, keďže medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva - Zmluva o
pripojení zo dňa 13.4.2006.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykoná v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre neplnenie niektorých splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť
premlčacia doba odo  dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, pričom jednotlivé pohľadávky sa stali splatnými v roku 2006, najneskôr 18.12.2006, teda od



tohto dátumu mohol byť uplatnený nárok na súde. Žaloba došla na súd až 24.10.2011, teda po trojročnej
premlčacej dobe. Keďže odporca vzniesol námietku premlčania, prvostupňový súd preto v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení žalobu v celom rozsahu zamietol.

K námietke navrhovateľa, že  v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne
svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník
uznáva aj zvyšok záväzku, prvostupňový súd považoval  za potrebné uviesť, že daný právny vzťah bolo
potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu a nie podľa
Obchodného zákonníka a preto k tomuto zákonnému ustanoveniu súd neprihliadal.

Navrhovateľ predložil súdu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa
21.1.2011. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 6 ods. 1 a 3 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie žiadnym
spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán
a porušovanie zmluvnej slobody.

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z
toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý
odlišuje praktiky na tomto zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania
dvoch relevantných vlastností, a to či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a či
takéto konanie vyvolalo rozhodnutie spotrebiteľa (ekonomické), napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať
plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch
aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ku ktorému je adresovaná alebo
priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu obyvateľov.
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).



Prvostupňový súd mal za to, že navrhovateľom predložená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 21.1.2011 je uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, lebo privodila ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti a čestnosti zo strany navrhovateľa. Túto praktiku
navrhovateľa prvostupňový  súd považoval za nekalú a teda v celom rozsahu neplatnú a preto na uznanie
záväzku neprihliadol a návrh v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná , odporca náhradu
trov konania nežiada priznať, preto prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí  vyslovil, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Po uvedení obsahu ust. § 110 ods.1 a § 558
Občianskeho zákonníka  uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom   súdu prvého stupňa, že dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 21.01.2011 sú neplatné a že ich uzavretie
považuje súd za neprijateľnú podmienku. Podľa odvolateľa predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti
potrebné pre uznanie dlhu zo strany dlžníka, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase
uznania a premlčacia doba sa predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Navrhovateľ poukázal
na čl. 3 dohody, v ktorej sa uvádza , že osoby uvedené v bode 1.2 a alebo 1.3 dohody vyhlasujú , že majú
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Odvolateľ má za to, že rozhodnutím súdu prvého stupňa,
došlo k popretiu a nerešpektovaniu základných zákonných ustanovení a poškodzovaniu práv veriteľa.
Dohoda má všetky náležitosti vyžadované zákonom pre uznanie dlhu zo strany súdu, čo nemôže v
danom prípade spochybňovať ani súd.  Navrhovateľ uviedol, že vyhlásenie dlžníka -odporcu o premlčaní
dlhu je v dohode jednoznačné, zrozumiteľne uvedené, obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním
odporca nemal možnosť oboznámiť a okrem toho odporca podpisoval dohodu v Moldave nad Bodvou,
mal možnosť si ju prečítať v pokoji a následne podpisom s ňou vyslovil súhlas. Odvolateľ ďalej uviedol,
že odporca na pojednávaní uplatnil námietku premlčania, tzn. odporca si musí byť vedomý účinkov
uplatnenia námietky premlčania a zároveň aj oboznámený  s inštitútom premlčania, inak by námietku
premlčania nevzniesol. O inštitúte premlčania odporca nemohol byť poučený ani zo strany súdu, keďže
nejde o úkon procesný, ale o úkon hmotného práva. (§ 5 ods. 1 O.s.p.) Tzn. ako bolo uvedené vyššie,
odporca si musí byť vedomý aj následkov uznania premlčaného záväzku. Na základe vyššie uvedeného
odvolateľ žiadal odvolací súd , aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom a
odvolacom konaní.

Odporca i vedľajší účastník zostali v odvolacom konaní nečinní.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom
z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a preto  rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správne  potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia súdom prvého
stupňa a k dôvodom rozhodnutia nepovažuje za potrebné ďalej nič dodať, pretože sú správne a výstižné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľ
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporcovi
preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.



Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/69/2011", "guid": "8e6bbc2b-5ecc-4c3a-8f98-999324ac5288:99aecf87-e3bc-475d-bc32-4815266f19bb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}